Pod názvom Bohozjavenie sa rozumie sviatok, pri ktorom sa spomína a oslavuje krst Ježiša Krista v Jordáne. Bohozjavením sa nazýva preto, že pri krste sa zjavila Presvätá Trojica: Otec hlasom z neba, Syn bol pokrstený a Svätý Duch zostúpil v podobe holubice.
Sviatok Svätého Bohozjavenia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí teda medzi najstaršie sviatky a zaraďuje sa k dvanástim veľkým sviatkom liturgického roku.
Sláviť sa začal, ako to spomínajú mnohé svedectvá (sv. Kliment Alexandrijský, Apoštolská konštitúcia, sv. Ján Zlatoústy) už koncom 2. storočia a začiatkom 3. storočia. Tento sviatok prešiel z Východu na Západ. V Západnej cirkvi však postupne v tento deň oslavovali poklonu mudrcov, až sa 6. január napokon stal sviatkom poklony troch mudrcov. Pamiatka krstu Ježiša Krista sa presunula na 13. január.
V dejinách sviatku na Východe môžeme takto rozlíšiť tri periódy:
- V prvej perióde sviatok Bohozjavenia zahŕňa v sebe narodenie Ježiša Krista, krst Ježiša Krista, poklonu mudrcov a aj prvý zázrak v Káne Galilejskej.
- V druhej perióde v 4. storočí, medzi vyššie uvedenými sviatkami, mal prvotné miesto sviatok Narodenia Ježiša Krista.
- Posledná perióda, ktorá sa viaže ku koncu 4. storočia, priniesla oddelenie sviatku Narodenia Ježiša Krista na 25. decembra a sviatok Bohozjavenia sa začal sláviť januára.
Obsah sviatku Bohozjavenia Pána by sme mohli vidieť v šiestich rôznych aspektoch:
- Zjavenie Trojice. Boh sa zjavuje ako spoločenstvo troch osôb (hypostáz), ako spoločenstvo lásky.
- Zjavenie Ježiša Krista ako Bohočloveka. Ježiš Kristus má dve prirodzenosti – božskú aj ľudskú. Ľudská sa zjavuje, keď sa ukázal ako človek, hlas z neba zase dosvedčuje, že je Boží syn, teda má božskú prirodzenosť.
- Ježišovo poníženie. K Jánovi prichádzali ľudia a vyznávali svoje hriechy, Jánov krst bol prejavom pokory a uznaním hriešnosti. Ježiš sa prijatím Jánovho krstu postavil medzi hriešnikov (hoci sám bol bez osobného hriechu) – ukazuje, že prijíma naše hriechy za svoje, že ich berie na seba.
- Krst. Ježiš sa pri krste ponára do vody. Voda bola predtým symbolom smrti, však Ježiš Kristus svojím ponorením do vody z nej urobil už nie nástroj či prostredie smrti, ale nástroj života. Krst (po grécky βάπτισμα) znamená doslova ponorenie – ide o symbolické ponorenie do smrti a následné vynorenie sa zo smrti do nového života. Ježišovo ponorenie a vynorenie bolo zároveň predobrazom a predzvesťou jeho smrti a vzkriesenia.
- Posvätenie vôd (a celého kozmu). Ježiš svojím krstom posvätil vody Jordánu, preto aj my konáme posvätenie vody. Ježiš Kristus posvätil vody pri svojom vstupe do rieky Jordánu, my posvätením akoby nechávame Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. On prišiel posvätiť celý vesmír, preto sa aj na Bohozjavenie zvykla posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, v jazere alebo v mori. Božia spása a posvätenie je pre celý vesmír, pre všetko stvorenie.
- Zjavenie spásy pre ľudstvo. Po krste v Jordáne začína Ježiš Kristus verejne účinkovať, začína zjavovať svoj plán záchrany pre ľudstvo. Týmto plánom spásy je prijatie hriechov sveta na seba, smrť na kríži a vzkriesenie, ktoré symbolizuje ponorenie a vynorenie sa z vody Jordána.
Ježiš Kristus prišiel k Jordánu, aby sa dal pokrstiť nie preto, že sám potreboval očistenie, ale aby vodou zmyl z človeka jeho hriechy, naplnil Zákon, odkryl tajomstvo Najsvätejšej Trojice, posvätil vody Jordánu a zároveň nám všetkým dal aj príklad krstu.
Veľké jordánske svätenie vody
So sviatkom Bohozjavenia je úzko spojené jordánske svätenie vody. Tento zvyk siaha do prvých storočí kresťanstva. V priebehu stáročí sa ustálili rozličné spôsoby posvätenia vody. Východný obrad pozná malé a veľké svätenie vody.
Malé posvätenie vody býva 1. augusta, na sviatok chrámu a pri iných príležitostiach.
Veľké jordánske svätenie vody sa koná dva razy v roku: v predvečer Bohozjavenia a na samotný sviatok Bohozjavenia.
Jasné svedectvá o čase svätenia vody z prvých storočí neexistujú. Sv. Ján Zlatoústy hovorí o polnočnom svätení vody na sviatok Bohozjavenia. Od 5. storočia sa voda posviacala aj v predvečer sviatku. V prvom tisícročí cirkev praktizovala len jedno posvätenie vody, a to v predvečer sviatku Bohozjavenia. Aj starodávne grécke typikony predpisujú obrad posvätenia vody len v predvečer sviatku. Od 11. storočia sa udomácňuje obyčaj posviacať vodu dvakrát: v predvečer sviatku a v deň sviatku Bohozjavenia.
Samotné posvätenie vody začína spevom Hlas Pánov, kňaz okiadza vodu a nasledujú tri čítania, ktoré sú oddelené prokimenom a spevom Aleluja: Iz (12, 3-6); 1 Kor (10, 1-4) a Mk (1, 9-11).
Po evanjeliu nasledujú prosby z Veľkej ekténie, ktoré obsahujú tiež prosby za posvätenie vody, aby priniesla posvätenie, duchovný úžitok a uzdravenie duše i tela všetkým, ktorí ju budú piť alebo inak používať Pôvodne bolo týchto prosieb 26, v súčasnosti je v slovenských prekladoch 14 prosieb.
Po prosbách nasleduje modlitba posvätenia vody Veľký si Pane… Počas nej ponorením jednou z trojitej sviečky žehná vodu a to opakuje trikrát, takisto aj samotný text, ako aj úkon ponorenia sviece. Ide tu teda o trojité žehnanie s horiacou trojitou sviečkou.
Pri ďalších slovách modlitby kňaz trikrát dýchne v podobe kríža na vodu a trikrát opakuje aj tento text modlitby.
Nakoniec kňaz ponorenou rukou žehná vodu, opakujúc trikrát samotný text a aj úkon žehnania.
Modlitba končí prosbami a modlitbou požehnania prítomných v chráme i všetkých užívateľov jordánskej vody. Po modlitbe ľud spieva tropár sviatku, kňaz trikrát ponára kríž do vody a robí znamenie kríža. Potom kropí posvätenou vodou všetok prítomný ľud. Ľud spieva aj kondák sviatku a nasleduje prepustenie.
Z teologického hľadiska vnímame fakt, že tak ako Ježiš Kristus posvätil vody pri svojom vstupe do rieky Jordán, my obradom svätenia vody akoby nechávame Ježiša Krista znovu vstupovať do vody, ktorá je princípom života a zároveň napája všetko živé.
Obrad posvätenia vody je pripomenutím obnovenej symbiózy človeka a celého stvorenstva v Ježišovi Kristovi, ktorú človek stratil svojou neposlušnosťou a hriechom. Hriech, ktorý narúšal a narúša jednotu človeka s Bohom, sebou samým, blížnym, či celým stvorenstvom, je definitívne premožený Kristovým príchodom na tento svet.
Obrad svätenia vody nám pripomína pravdu o neúnavnej láske Boha k človeku a samotná posvätená voda nás chce posilniť v našom živote, ktorý má byť obrazom Božej láska v nás.