Vianočný list pre teba…

Ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny.

Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv. Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv.

Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný. Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Popravde, neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou zatvárajú dvere. Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli, pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na všetkom bavili. A najviac vtedy, keď do miestnosti vstúpil veľký muž, oblečený v červenom a s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: „Santa Claus, Santa Claus!“, akoby táto oslava bola na jeho počesť!

O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa.

Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca? Vtedy som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel.

Každý rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľudia pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú.

Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života. Potešilo by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom.

Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť.

Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú pozvaní na veľkú oslavu. Tí, ktorí neodpovedia na pozvánku, zostanú vonku.

Budem na teba čakať na tohtoročnej oslave… Uvidíme sa, aspoň dúfam, čoskoro …  Milujem ťa!!!

Tvoj Ježiš

8. farský stolnotenisový turnaj

24. novembra 2017 sme sa v budove nášho gymnázia stretli na 8. ročníku farského turnaja v stolnom tenise.

Ako sme si počínali môžete vidieť v priložených tabuľkách. Vyhrali však všetci, ktorí sa tejto aktivity v rámci našej farnosti zúčastnili.

Výsledné poradie 8. farského stolnotenisového turnaja v kategórii dospelých je nasledovné:

  1. KONTUĽ Ján
    2. VOLOCH Marek
    3. IĽKO Miroslav
  2. SEJKA Miroslav
    5. JAROŠ Emil
    6. CIPKA Miloš
    7. VARGA Peter
    8. SLOBODNÍK Dušan
    9. MANDZÁK Peter
    10. BORČ Ján
    11. PANČÁK Radko
    12. KOČAN Peter
    13. STYRANČÁK Vladimír
    14. KOKUĽA Pavol

V sobotu 25. novembra 2017 sa v rámci 8. ročníka farského turnaja v stolnom tenise súťažilo aj v mládežníckych kategóriách.

Výsledky v jednotlivých kategóriách takisto nájdete v priložených tabuľkách.

Konečné poradie 8. farského stolnotenisového turnaja v kategóriách detí a mládežníkov je nasledovné:

Kategória – „Mládežníci“
1. ZLACKÝ Filip
2. MANDZÁK Martin
3. MATEJKO Daniel
4. ŠTEMPÁK Timotej

Kategória – „Mládežníčky“
1. STANKOVÁ Natália
2. JEVIČOVÁ Stanislava
3. ZLACKÁ Laura
4. FICOVÁ Marianna

Kategória – „Deti“
1. PANČÁK Adam
2. STANKOVÁ Michaela
3. ZLACKÝ Šimon
4. MANDZÁK Jakub
5. ŠVEC Timotej

Už teraz sa tešíme na ďalšie pokračovania turnajov, či stretnutí.

FOTOGALÉRIA: https://grkathe.sk/project/8-farsky-stolnotenisovy-turnaj/

Sviatok školy a patróna na Gymnáziu sv. Jána Zlatoústeho v Humennom

V utorok 14.11.2017 sme slávili odpustovú slávnosť patróna nášho gymnázia. Po triednických hodinách, na ktorých sme si pripomenuli život nášho patróna Sv. Jána Zlatoústeho, sme sa presunuli do farského chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky, kde sme slávili svätú liturgiu. Náš hosť, o. dekan Miroslav Iľko, nás v homílii varoval, aby sme neuverili klamstvám tohto sveta, ale žili život s Bohom, v svätosti, podľa vzoru nášho patróna. „Keď to dokázali iní, prečo by som to nedokázal ja?“ povzbudil nás o. Miroslav.

Školský hudobno-spevácky zbor, pod vedením sr. Antónie sprevádzal sv. liturgiu a predviedol svoje nové piesne. Nakoniec nasledoval hudobno-kultúrny program s duchovnou scénkou, ktorý si pre nás pripravili členovia Žiackej školskej rady.

Vďaka patrí všetkým zúčastneným, ktorí prispeli k vytvoreniu tohto požehnaného stretnutia.

Text: Mgr. Ema Jarošová

Foto: Kristína Šepeľová

FOTOREPORT zo slávnosti: https://grkathe.sk/project/sviatok-skoly-patrona-na-gymnaziu-sv-jana-zlatousteho-v-humennom/

Liturgická slávnosť sestry Jozafaty vo farnosti Humenné

Sestra Jozafata Michajlina Hordaševská, prvá sestra služobnica Nepoškvrnenej Panny Márie, sa narodila 26. novembra 1869 ako piata z deviatich detí. Otec Hyacint bol umeleckým stolárom v službách kniežaťa Sapiehu,  matka Mária bola veľmi nábožná žena. Jej sestra Anna tiež vstúpila do Kongregácie SSNPM. Michajline  boli v rodine vytvorené najlepšie podmienky pre dobrý náboženský život. Už niekoľko rokov pred vstupom do kláštora sa zasvätila Bohu privátnym sľubom panenstva. Veľmi túžila zasvätiť celý svoj život Bohu, a tak sa rozhodla vstúpiť ku klauzúrnym sestrám baziliánkam, lebo v tom čase neexistoval iný ženský rád východného obradu. Tohto svojho rozhodnutia sa zriekla na návrh otca Lomnického, ktorý ju žiadal, aby sa stala spoluzakladateľkou novej Kongregácie. S pokorou prijala túto úlohu a viedla Kongregáciu s veľkou zodpovednosťou a láskou.

Kongregácia Sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SSNPM) bola založená v r. 1892 v dedinke Žužeľ (dnes Žužeľany) v západnej Haliči v Sokaľskom regióne (Ukrajina). Išlo o prvú ukrajinskú rehoľu apoštolského života, ktorá sa zrodila z aktívnej spolupráce rehoľného a eparchiáleho duchovenstva. Odvaha, rozhodnosť a dôvera v Božiu prozreteľnosť pomohli sestre Jozafate pri vedení Kongregácie v jej počiatkoch.

Viedla príkladný rehoľný život. Dlhé hodiny bdela v modlitbách a konala prísne kajúce skutky.

Sestra Jozafata je nám príkladom vernosti svojmu povolaniu a vytrvaniu až do konca. Jenám príkladom aj v službe iným, najmä tým, ktorí to najviac potrebujú. Naozajstným darom pre nás všetkých je jej jednoduchosť a prispôsobenie sa každému. Túžila ísť spolu so všetkými, namiesto toho, aby bola vo všetkom prvá. Život Jozafaty bol naplnený činnosťou, sprevádzaný úsmevom na tvári, trpezlivosťou a láskavosťou. Nezmenilo sa to ani počas ťažkej choroby – tuberkulózy kostí. Zomrela 7. apríla 1919 na sviatok Zvestovania Panny Márie vo veku 49 rokov s modlitbou na perách:  „Ježiš, Mária, Jozef, vám odovzdávam svoje srdce, telo i dušu…

6. apríla 1998 vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. sestru Jozafatu za úctyhodnú a 27. júna 2001 vo Ľvove za blahoslavenú.

Teraz sa prepodobna matka Jozafata za nás všetkých prihovára u nebeského Otca a na jej príhovor sa udialo už mnoho zázrakov – uzdravení duše i tela.  Prepodobna matka Jozafata je patrónkou rodín, detí, sirôt, mládeže, chorých i umierajúcich.

Sestry Služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie prišli do prešovskej eparchie na pozvanie biskupa bl. Pavla P Gojdiča OSBM, a to 14. septembra r. 1928 do Prešova, kde viedli sirotinec.

Sestry Služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ktoré pôsobia aj v našej farnosti v Humennom, oslávili v pondelok, 21. novembra, sviatok svojej Matky Jozafaty vo farskom spoločenstve pri modlitbách. Po slávnostnej sv. liturgii, počas ktorej sa k všetkým prítomným v chráme prihovoril miestny farár Miroslav Iľko, nasledoval Moleben k blahoslavenej Matke Jozafate s prosbami o príhovor od veriacich farnosti.

Na záver si mohli uctiť aj ostatky blahoslavenej, ktoré sú uložené v ikone.

FOTOREPORT zo slávnosti: https://grkathe.sk/project/liturgicka-slavnost-sestry-jozafaty-vo-farnosti-humenne/

30. výročie založenia Zboru sv. Terezky Ježiškovej v našej farnosti

V zapršanú jesennú nedeľu 29. októbra 2017 sa v Chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom konala oslava 30. výročia založenia Zboru sv. Terezky Ježiškovej. V tento deň si terajší aj bývalí členovia zboru spoločne pripomenuli začiatky, úspechy aj prínos Zboru sv. Terezky Ježiškovej vo farnosti. Už mnoho rokov sprevádzajú mesto Humenné piesňami, akadémiami, vystúpeniami a inými aktivitami a samozrejme aktívne pôsobia aj v miestnom farskom spoločenstve. Slávnostnú svätú liturgiu slúžil otec vikár Martin Zlacký. V slávnostnej homílii priblížil a dal za príklad život sv. Terezky Ježiškovej, jej odvahu robiť malé veci s veľkou láskou na oslavu Boha, ako nás vyzývala aj stať nedeľňajšieho evanjelia, kde Ježiš prikázal mužovi, z ktorému vyhnal zlých duchov: „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!“

Po svätej liturgii sa konal spoločný slávnostný obed súčasných členov zboru s rodinnými príslušníkmi, miestnym otcom duchovným Miroslavom Iľkom a otcom kaplánom Pavlom Dancákom. Poobede o 15.00 hodine sa konala slávnostná akadémia, ktorú si pripravili členovia zboru. Prostredníctvom slova, scénok, prezentácií a spevu si pripomenuli úplné začiatky zboru. Zbor nosí meno sv. Terezky Ježiškovej z vďačnosti k otcovi Jánovi Ivanovi Mastiliakovi CSsR, ktorého dlhý život sprevádzala láska k tejto jednoduchej a nenápadnej dievčinke, ktorá naplno spustila loďku svojho života na vlny dôvery a lásky v úplnej odovzdanosti Bohu.

Záver akadémie patril ďakovaniam. V prvom rade Pánu Bohu za jeho požehnanie, a duchovných otcom, ktorí pôsobia vo farnosti. Neodmysliteľná vďaka patrila aj rodičom za to, že vedú svoje deti po ceste k Pánovi. Pri ďakovaní vypadla aj nejedna slzička z dojatia, keď ďakovali už zosnulým duchovným otcom Michalovi Ivankovi a Emilovi Sičákovi, vzácnym kňazom, ktorí počas svojho života podporovali toto miestne spoločenstvo. Zbor svätej Terezky Ježiškovej si na túto slávnostnú chvíľu pripravil hymnu k sv. Terezke Ježiškovej, ktorá odznela ako vrchol celého slávnostného spomienkového stretnutia.

Vedúcim zboru bola udelená pamätná listina, ktorú im s veľkou vďakou a radosťou odovzdali otec vikár Martin Zlacký a otec dekan Miroslav Iľko. Po oficiálnej slávnostnej akadémii sa na Cirkevnom gymnáziu sv. Jana Zlatoústeho konalo neoficiálne stretnutie pre všetkých zúčastnených s malým agapé. Pri vzájomných rozhovoroch si mohli vymieňať vzácne spomienky na toto krásne a požehnané obdobie.

5. februára 1987 bol založený maličký Zbor sv. Terezky Ježiškovej z veľkej túžby zasiať semienko do lona Gréckokatolíckej cirkvi, aby rástlo a pritiahlo mladých ľudí k Pánovi. Nemalú zásluhu na vzniku zboru majú manželia Jakubovci, ktorí okrem svojich vlastných detí prijali ďalších dvadsať, aby im pomáhali, povzbudzovali ich, chránili a viedli na ceste k Pánovi.
Aj vďaka ich snahám začali prvé spievané sväté liturgie, jasličkové pobožnosti a akadémie. V pravoslávnom chráme sa 26. decembra 2003 uskutočnil ekumenický koncert, na ktorom samozrejme nechýbali. V roku 2004 sa v našom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky nahralo prvé CD. Nahrávalo sa pre potreby členov zboru.
Ďalšie obdobie prinieslo pre spoločenstvo a zbor nemalé zmeny. Značná časť mladých odišla do iných miest na štúdium. Do zboru prichádzali noví mladí členovia, ktorí opäť potrebovali čas na spoznávanie sa. Zbor prechádzal premenou, v zbore sa vystriedalo množstvo detí a mladých členov. V súčasnosti ho tvoria rozmanití mladí ľudia, obohatení rôznymi darmi a talentami, ktorí sú otvorení pre službu Cirkvi. Činnosť zboru nadväzovala na predchádzajúcu tradíciu. V súčasnosti sa stretávajú na spoločných nácvikoch v rehoľnom dome sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Každú nedeľu a v sviatky o 10.30 hod. pred svätou liturgiou v sakristii chrámu.

My kresťania veríme, že náš život má zmysel a že má aj konkrétny cieľ. Tento cieľ chceme neustále hlbšie spoznávať v spoločenstve ostatných putujúcich, vedomí si závislosti jeden od druhého, vedomí si aj toho, že na ceste ku Kristovi potrebujeme v prvom rade otvorené srdce a až potom všetko ostatné a že každá vynaložená námaha stojí za to. Čas strávený v spoločenstve nie je darom len pre spoločenstvo, ale aj pre každého jednotlivca a obohacuje miestne farské spoločenstvo. Radosť rozdávaním rastie, tak sa chceme podeliť s darom, ktorý sme dostali. Radi slúžime a delíme sa o svoju radosť s inými. Nech je všetko na česť a slávu Božiu, a to aj v duchu slov sv. Terezky: „Chcem, čo chce Ježiš, hľadám, čo chce On, milujem, čo miluje On.“

 

FOTOREPORT zo slávnosti:  https://grkathe.sk/project/30-vyrocie-zboru-sv-terezky-jeziskovej/