Život farnosti

V sobotu, 15. februára 2020, sa organizoval už 13. ročník Farského plesu našej farnosti. Aj tohto roku sa ľudia spolu stretli, aby si oddýchli od každodenných starostí, problémov a nechali sa uniesť príjemnou atmosférou tanca, spevu, zábavy a vzájomných rozhovorov.

Bolo veľmi príjemné a obohacujúce zároveň stráviť zopár spoločných chvíľ v kruhu priateľov, známych, či zoznámiť sa s novými ľuďmi, ktorí veľakrát prinášajú do našich životov niečo podnetné a užitočné.

ĎAKUJEME!

Celému tímu Penziónu Aston v Humennom za zdarný priebeh nášho plesu, výborné jedlo a profesionálny prístup.

Hudobnej skupine Generácia za vytvorenie fantastickej atmosféry aj počas tohtoročného plesu.

Fotografovi Tomášovi Oharčákovi za vydarené momentky z nášho plesu.

Fotosteny – p. Tóthová za fotostenu na náš ples.

Všetkým darcom cien do rozmanitej tomboly nášho plesu. Veľmi si to vážime.

Účastníkom plesu za ich účasť a za všetky tie priateľstvá (niekoľkoročné, resp. nové), ktoré obohacujú náš život!

Ďakujeme aj všetkým organizátorom a podporovateľom, že nepoľavili a stále živia myšlienku Farského plesu našej farnosti v Humennom.

Všetkým srdečne ĎAKUJEME!

Fotogaléria: https://grkathe.sk/fotogaleria/2020/13-farsky-ples-2/

„V dnešnom svete má mnoho ľudí hlad a smäd po živote, uzdravení a pokoji, ktorý môže priniesť iba Kristus. Vieme, že z hojnosti svojej lásky sa Kristus prihovára k ľuďom ako k priateľom a žije medzi nami, aby mohol pozývať a privádzať všetkých k sebe samému. V tejto perspektíve sa Cirkev od svojich počiatkov usiluje ohlasovať Krista a zvestovať ho. Táto misia je samotným srdcom alebo raison d’etre Cirkvi. Nemôžeme však poprieť, že mnohým ľuďom stále chýba tento „ľahký prístup“ k Pánovi vo Svätom písme a v ohlasovaní, o ktorý sa tak usiloval Koncil.“

Týmito slovami v liste z 25. januára 2019 kardinál Luis A. Tagle, prezident Katolíckej Biblickej Federácie, ohlásil všetkým jej členom zámer zamerať rok 2020 ako „Rok Božieho Slova“ počnúc od 1. decembra 2019 až po sviatok sv. Hieronyma, ktorý je v liturgickom kalendári západnej Cirkvi 30. septembra 2020.

Aj my teda prežívame Rok Božieho Slova, v rámci ktorého vnímame tri podnety, ktoré nás pobádajú venovať zvýšenú pozornosť práve Božiemu slovu.

Prvým je tisíc šesťsté výročie smrti svätého Hieronyma, ktorý zasvätil celý svoj život prekladaniu Svätého písma do vtedajšej reči ľudu – do latinčiny. Svojím prekladom chcel sprístupniť Božie slovo všetkým ľuďom. Preto sa jeho preklad nazýva Vulgáta – čiže „všeobecne rozšírený“.

Druhým podnetom venovať zvýšenú pozornosť Božiemu slovu je päťdesiate výročie Katolíckej biblickej federácie. Biblická federácia vznikla z iniciatívy pápeža Pavla VI. v roku 1969. V súčasnosti má viac ako 300 riadnych členov zo 127 krajín celého sveta. Riadnym členom vo federácii je aj Slovensko, a to cez Katolícke biblické dielo. Poslaním federácie je šírenie Svätého písma.

Tretím a zároveň najsilnejším podnetom venovať zvýšenú pozornosť Božiemu slovu je apoštolský list Svätého Otca Františka „Aperuit illis“ – „Otvoril  im myseľ, aby porozumeli Písmu“ (Lk 24, 45). V tomto liste pápež vysvetľuje veľký životný význam Božieho slova. Povzbudzuje nás, aby sme sa oň viac zaujímali.

Cirkev nás povzbudzuje a pozýva k tomu, aby sme venovali zvýšenú pozornosť Božiemu slovu zvlášť v tomto milostivom čase. Mnohí sa však pýtajú: Čo je vlastne Božie slovo?

Odpoveď na túto otázku nachádzame v týchto slovách Ježiša Krista: „Boli tvoji a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba. Lebo slová, ktoré si ty, Otče, dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba a uverili, že si ma ty poslal“ (Jn 17,6-8).

Sväté písmo je teda neoceniteľným pokladom. Je slovom Boha, slovom pre život a teda by malo byť súčasťou života každej rodiny.

Táto pastoračná pomôcka vznikla pre vnútornú potrebu našej farnosti a má byť pomôckou pre naše rodiny, aby sa v nich pravidelnejšie čítalo Božie slovo a rozjímalo sa nad ním.

Božie slovo totiž má byť svetlom nášho života. Kto ho nemá, ten blúdi. V Žalme čítame: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ (Ž 119,105)

Nech čítanie a rozjímanie Božieho Slova vedie naše rodiny na ceste svätosti, aby sme sa stávali vernými učeníkmi a nasledovníkmi Ježiša Krista.

Čítanie Božieho slova v rodine si môžete stiahnuť tu.

Fašiangy sú spojené s dobrou náladou, spevom, hudbou, tancom a takisto aj s organizovaním karnevalov. Jeden z takýchto karnevalov, určený predovšetkým pre deti, sme sa po roku rozhodli zorganizovať aj my v našej farnosti.

V nedeľu (26.01. 2020) od 14.30 hod. začali do Penziónu Aston prichádzať rôzne rozprávkové postavičky, policajti, supermani, zvieratká, princezné a ďalšie iné zaujímavé postavy.

Animátori zo zboru sv. Terezky Ježiškovej, ktorí pripravili bohatý a pútavý program, tento karneval pripravili v duchu rozprávky s názvom Narnia.

Okrem krásnych masiek, ktoré zdobili nejednu detskú tvár, nám mohli deti naplno ukázať svoje tanečné kúsky, ale aj šikovnosť v rôznych súťažiach. Pre všetky deti bola pripravená sladká odmena.

Na konci akcie sa vyberali aj najkrajšie masky karnevalu.  Výber bol veľmi ťažký, ale nakoniec sa v každej kategórii našli víťazi. Ale vyhrali vlastne všetci!

Okrem súťaženia a zábavy má však tento farský karneval do seba aj niečo viac. Bolo to predovšetkým podujatie, ktoré spojilo malých, starších i tých ešte starších, združilo jednotlivých členov rodín a do istej miery aj utužilo aj vzťah farnosť – rodina.

Touto cestou sa chceme poďakovať našim animátorom za ich čas a ochotu pripraviť toto podujatie v rámci našej farnosti, všetkým z Penziónu Aston za ich ochotu a ústretovosť, ale aj všetkým tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k prípravám a realizácii tohto detského karnevalu.

Tešíme sa už na budúci rok.

Fotogaléria: https://grkathe.sk/fotogaleria/2020/detsky-farsky-karneval-3/

Na sviatok Božieho narodenia sme sa stretli v našej cerkvi pri koledách, ktoré boli popretkávané duchovným slovom.

S koledami vystúpili Bosoročky, Zornica, Lelija, Mikuláš a Natália Petrašovskí, Zbor sv, Jozefa a Zbor v. Terezky z našej farnosti.

Taktiež vystúpili aj deti z Dobrej noviny.

Sme vďační všetkým účinkujúcim, ale aj všetkým, ktorí prijali naše pozvanie a aj vďaka tejto spoločnej chvíli sme trochu ináč vnímali čaro vianočných sviatkov, ktorých centrom je Ježiš – Božie Dieťa.

Christos raždajetsja!

Fotogaléria: https://grkathe.sk/fotogaleria/2019/s-nami-boh/

V piatok 22. novembra 2019 sme sa v budove nášho gymnázia stretli na jubilejnom 10. ročníku farského turnaja v stolnom tenise.

Víťazom jubilejného ročníka sa stal  NITKULINEC Štefan (obhajca víťazstva), Na druhom mieste sa umiestnil KORBA Ľubomír a na treťom mieste HRISEŇKO Miroslav.

Kompletné výsledky turnaja, od zápasov v skupinách až po finále si môžete pozrieť v priložených tabuľkách vo fotogalérii.  

Vyhrali však všetci, ktorí sa tejto aktivity v rámci našej farnosti zúčastnili. Bolo to nielen o stolnom tenise, ale aj o stretnutí sa, debatách, skrátka o príjemnej spoločnej chvíli. Čo je vidieť aj z fotografií.

V sobotu 22. novembra 2019 sa v rámci  jubilejného ročníka súťažilo aj v mládežníckych kategóriách.

V kategórii mládežníkov sa víťazom stal PANČÁK Adam, v kategórii dievčat sa víťazkou stala JAROŠOVÁ Emília. V početnej kategórii chlapcov sa víťazom stal ŠVEC Timotej, pred STRAKOM Markom a KORBOM Danielom.

Ďakujeme všetkým za športovú účasť, ďalším za povzbudzovanie a vytvorenie super atmosféry. Bol to požehnaný čas v spoločenstve.

Fotogaléria: https://grkathe.sk/fotogaleria/2019/10-rocnik-farskeho-turnaja-v-stolnom-tenise-foto/

Veľmi často sa v dnešnej dobe stretávame s ľuďmi, ktorí v svojom živote vnímajú mnohé udalosti a situácie ako prekliatie a zlorečenie od druhých. Možno aj my sami, sme už mali takýto stav. Čo to znamená? Aké sú znaky tohto prekliatia? Čo je príčinou tohto prekliatia? A ako sa vyslobodiť z prekliatia?

V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame: „…Sú činy, ktoré samy osebe a samy v sebe, nezávisle od okolností a úmyslov, sú vždy závažne nedovolené (graviter illiciti) vzhľadom na svoj predmet; napríklad zlorečenie a krivá prísaha, vražda a cudzoložstvo. Nie je dovolené robiť zlo, aby z toho vzniklo dobro…“ (porov. KKC 1756).

Veľa ľudí sa v súčasnosti púšťa do boja s prekliatím, ale u mnohých dochádza k poblúdeniu. Je dôležité pred samotným bojom poznať problematiku prekliatia a až tak začať samotný boj.

Hneď na úvod si je potrebné uvedomiť, že koreňom každého prekliatia je neposlušnosť Bohu. Od tohto základného tvrdenia sa odvíja chápanie problematiky prekliatia. Kým som poslušný Bohu, nemusím sa báť nijakej kliatby, urieknutia, či prekliatia. Ak chcem zvíťaziť v boji s prekliatím potrebujem kráčať v živote v poslušnosti Bohu, napojený skrze sviatostný život na Božiu milosť.

Prijmite aj tieto riadky ako pomôcku na zorientovanie sa v danej problematike, ale aj ako konkrétnu pomoc pri oslobodení sa z prekliatia.

Slová prekliatie, resp. zlorečenie znamenajú želanie zla, nešťastia, choroby a pod.. Slovesá odvodené od týchto slov preklínať, resp. zlorečiť znamenajú privolávať zlo a nešťastie na človeka.

Kedy sa vystavujeme kliatbe a prekliatiu?

Aj keď nekonáme zlo, môžeme sa stať obeťou kliatby, ak nechránime seba a svoju rodinu modlitbou.

Jestvuje niekoľko príčin, kedy sa vystavujeme riziku kliatby a prekliatia:

• ak ja sám, alebo moja rodina mala dočinenia s okultizmom (čarodejnice, veštenie, horoskopy);
• ak som bol ja, alebo moja rodina prekliata niekým iným;
• ak som sa ja, alebo niekto z rodiny závažným spôsobom podieľal na hriešnom konaní;
• ak vedome a dobrovoľne zotrvávam v ťažkom hriechu.

Aké sú znaky prekliatia?

• psychické choroby, emotívne poruchy;
• opakované alebo chronické alebo dedičné choroby – platí hlavne v prípadoch, keď lekári nevedia nájsť zodpovedajúcu príčinu choroby;
• neplodnosť (aj u mužov) a náchylnosť k samovoľným potratom;
• v  rozpad manželstva a rodiny, neustále hádky v rodine;
• trvalý nedostatok finančných prostriedkov – v prípadoch, že príjem i vzdelanie dotyčnej osoby nasvedčujú tomu, že by mala byť po finančnej stránke zabezpečená;
• náchylnosť k nehodám a úrazom (mnoho tzv. nešťastných udalosti);
• v rodine sa opakujú podivné a predčasné úmrtia (napr. samovraždy alebo neprirodzená smrť).
• depresie, skľúčenosť, rôzne choroby, nutkavé myšlienky a túžby, ktoré nás vedú k horkosti alebo sexuálnej promiskuite a pod.

Ako sa oslobodiť z kliatby a prekliatia?

Ak badáme na sebe alebo svojej rodine znaky prekliatia, ktoré sú nevysvetliteľné (viď vyššie uvedené znaky) je potrebné oslobodiť sa z tejto kliatby, či prekliatia.

1. Potrebujeme najprv chcieť zanechať hriešny spôsob života (dobrovoľné a vedomé zotrvávanie v ťažkom hriechu), pristúpiť ku generálnej sviatosti zmierenia a pokánia, začať žiť intenzívny sviatostný život (pravidelná sviatosť zmierenia a pokánia, Eucharistia, modlitba v spoločenstve Cirkvi a osobná modlitba).

2. Tiež môžeme požiadať svojho kňaza, aby nám poslúžil sviatosťou pomazania chorých a taktiež si môžeme pred kňazom, obnoviť svoje krstné sľuby, kde sa zriekame všetkého, čím by nám diabol mohol škodiť a zverujeme sa pod vládu živého Boha, ktorého synom/ dcérou sme sa stali pri svätom krste a obnovíme naše naštiepenie na Ježiša Krista, ktorý je pravý vinič, z ktorého môžeme čerpať milosti pre náš život.

3. Ak vidíme, že v našom živote máme dočinenia so stavom, kedy už nedokážeme ovládať svoje správanie, či pohnútky a cítime sa akoby pod tlakom zlého ducha, pričom netrpíme žiadnou duševnou chorobou, môžeme cez svojho kňaza požiadať o službu exorcistu.

4. Okrem toho všetkého sa potrebujeme v našich domácnostiach zbaviť všetkých predmetov, ktoré by mohli byť spojené s mágiou, alebo okultizmom (knihy, amulety, tarotové karty, snáre, horoskopy, predmety určené na veštenie a spájanie sa so zosnulými, sošky iných božstiev, rôzne egyptské symboly, ktorým nemusíme rozumieť a sú vyslovením kliatby, rôzne suveníry, o ktorých pôvode, alebo význame nevieme…)

Modlitby oslobodenia

Modlitba oslobodenia  je prosebnou modlitbou. V modlitbe oslobodenia prosíme, aby Ježiš Kristus svojou mocou oslobodil nás, alebo iného človeka, od útlaku zlého ducha. My nikdy neoslovujeme zlého ducha, aby vyšiel z človeka. Cirkev dáva toto obmedzenie preto, aby nás chránila. Teda nerobme to, ani nenavádzajme k tomu iných, ani to nedovoľme nikomu robiť v našich spoločenstvách. Ak naše ťažkosti pretrvávajú, neváhajme sa obrátiť na pomoc kňaza, ktorý nám v tomto duchovnom zápase môže pomáhať svojim sprevádzaním. Netreba však zabúdať, že ten najúčinnejší exorcizmus a oslobodenie sa deje pri každej úprimnej sviatosti zmierenia a pokánia, ktorá je spojená s rozhodnutím zmeniť svoj život a zjednotiť sa s Bohom.

Konkrétne modlitby oslobodenia

Ž 70

(Tento žalm sa môžeme naučiť naspamäť a modliť sa ho akejkoľvek duševnej tiesni)

Bože, príď mi na pomoc;

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Nech sa hanbia a červenajú tí,

čo mi číhajú na život.

Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,

čo mi chcú zle.

Nech ustúpia a zapýria sa tí,

čo mi hovoria: „Tak mu treba.“

No nech jasajú a radujú sa z teba tí, 

čo ťa hľadajú,

a nech ustavične volajú: „Nech je zvelebený Boh“ tí,

čo tvoju spásu milujú.

No ja som úbožiak a bedár;

Bože, ponáhľaj sa ku mne.

Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,

Pane, nemeškaj.

Modlitba večerného exorcizmu z časoslova

      Na záver večerných modlitieb pobozkaj svoj kríž a urob ním znak kríža nad lôžkom od hlavy až po nohy, potom na všetky strany a pritom hovor modlitbu svätému Krížu:

Nech vstane Boh a stratia sa jeho nepriatelia a spred jeho tváre nech ujdú tí, čo ho nenávidia. Ako sa dym rozplýva, tak nech sa stratia; ako sa vosk roztápa v žiari ohňa, tak nech zhynú démoni pred tvárou tých, čo milujú Boha a prežehnávajú sa znamením kríža a veselo hovoria: Raduj sa, prevznešený a životodarný Kríž Pánov, ktorý zaháňaš démonov mocou na tebe rozpätého Pána nášho Ježiša Krista, ktorý zostúpil do podsvetia a premohol moc diabla a daroval nám teba, svoj vznešený Kríž, na odohnanie každého protivníka.

Ó, prevznešený a životodarný Kríž Pánov, pomáhaj mi so svätou Paňou a Pannou Bohorodičkou a so všetkými svätými na veky. Amen.

PROSEBNÝ KÁNON K PRESVÄTEJ BOHORODIČKE

(kánon sa modlí v každej duševnej úzkosti a v nešťastí)

Pieseň 1.

Irmos: Vodou prešiel ako po súši, Izrael, * utiekol pred zlobou Egypta a volal: * „Záchrancovi a nášmu Bohu spievajme.“

Medzispev: Presvätá Bohorodička zachráň nás.

Skľučujú ma mnohé nástrahy, * k tebe sa utiekam, keď hľadám záchranu. * Ó matka Slova a Panna, * zachráň ma od ťažkostí a zloby.

Som zmorený od pribúdajúceho utrpenia, * ktoré chce naplniť moju dušu beznádejou. * Daruj mi pokoj, nepoškvrnená služobnica, * v tíšinách tvojho Syna a Boha.

Sláva: Prosím teba, čo si porodila Spasiteľa a Boha, * Panna, zbav ma zloby. * Veď k tebe sa teraz utiekam * a otváram dušu i myseľ.

I teraz: Trpím telom i dušou, * urob ma hodným tvojho božského navštívenia a starostlivosti, * jediná Božia Matka, * veď ty si Dobrá a Dobrého si porodila.

Pieseň 3.

Irmos: Pane, Stvoriteľu * nebeského okruhu, zakladateľ Cirkvi, * ty ma upevni vo svojej láske, * ty si najvyššia túžba, * ty si pevnosť verných, jediný milujúci človeka.

Obrana a ochrana môjho života si, Bohorodička Panna, * ty ma nasmeruj do svojho prístavu, * Darkyňa dobra, ty si pevnosť verných, * jediná vždy ospevovaná.

Prosím ťa Panna, * utíš nepokoj mojej duše a búrku mojich starostí. * Veď ty, Božia nevesta, * si porodila Krista, * Knieža pokoja, jediná prečistá.

Sláva: Zrodila si Dobrodincu, čo darúva požehnanie, * vylej všetkým bohatstvo dobrodenia, lebo môžeš všetko, * pretože si porodila Krista, * mocného v sile, preblažená.

I teraz: Neduhy zloby a bolestné vášne ma umárajú, Panna. * Pomôž mi. Viem totiž, že si nevyčerpateľný poklad uzdravenia, * ktorý nezanikne, Nepoškvrnená.

Nasledujúce prednášaj len po 3-tej a 6-tej piesni:

Zachráň svojich služobníkov * pred nešťastím, Bohorodička, * lebo všetci, hneď po Bohu, k tebe sa utiekame, * ako k pevnej hradbe a obrane.

Zhliadni milosrdne, * ospevovaná Bohorodička, * na zlobu a biedu môjho tela * a uzdrav bolesť mojej duše.

A hneď prednášame tropár, hl. 2.:

Horlivá prosebníčka a pevná hradba, * prameň milosti, útočište sveta, úpenlivo ti spievame: * „Bohorodička Vládkyňa, ponáhľaj sa a zbav nás nešťastia, * veď ty jediná sa nás naliehavo zastávaš.“

Pieseň 4.

Irmos: Počul som, Pane, * o tajomstve tvojej prozreteľnosti, * porozumel som tvojim skutkom * a oslávil som tvoje božstvo.

Utíš nepokoj mojich vášní * a búrku mojich hriechov, * veď ty, Božia nevesta, * si porodila Pána, * ktorý nás vedie po mori života.

Daruj mi účasť na tvojom bezodnom milosrdenstve, * ktoré zvolávam, veď si porodila milosrdného * a Spasiteľa tých, čo ťa ospevujú.

Radujeme sa z tvojich darov, * prečistá, a spievame ti ďakovnú pieseň, * pretože ty si Božia matka.

Sláva: Ležím na lôžku mojej bolesti a nemoci, * pomôž mi láskyplná Bohorodička, * jediná vždy Panna.

I teraz: Ty si nádej a pevnosť, * pevná hradba spásy, ospevovaná, * v tebe je záchrana pred každou ťažkosťou.

Pieseň 5.

Irmos: Osvieť nás svojimi príkazmi, Pane, * a svojou mocnou rukou nám daruj tvoj pokoj, * veď ty miluješ človeka.

Naplň, čistá, moje srdce veselosťou, * daruj mi svoju nesmrteľnú radosť, * veď ty si porodila pôvodcu radosti.

Zbav nás bied, čistá Bohorodička, * ty si porodila večnú záchranu a pokoj, * ktorý presahuje každú myseľ.

Sláva: Rozožeň hmlu mojich hriechov, * Božia nevesta, osvieť ma svojim svetlom, * veď ty si porodila božské a večné Svetlo.

I teraz: Uzdrav, Čistá, * nemoc mojej duše, navštív ma * a vypros mi svojimi modlitbami uzdravenie.

Pieseň 6.

Irmos: Vylejem si dušu v modlitbe pred Pánom * a jemu rozpoviem o svojich trápeniach, * pretože moja duša sa naplnila smútkom * a môj život stojí pred podsvetím, * preto volám ako Jonáš: * „Bože, vyveď ma zo záhuby!“

Ten, čo nás zachránil pred porušením a smrťou, * sám sa vydal na smrť, * zachránil našu prirodzenosť, * ktorú opantalo porušenie a smrť. * Panna, pros svojho Pána a Syna, * aby ma zbavil nepriateľských útokov.

Ty si obrana môjho života * a pevná ochrana, Panna, * ty rozháňaš množstvá úkladov a útoky démonov, * preto vždy prosím: * „Zachráň ma pred večnou smrťou!“

Sláva: Ty si hradba útočišťa a dokonalá záchrana duší, * ty si priestranstvo v úzkosti, služobnica, * preto sa neustále radujeme v tvojom svetle; *                           ó vládkyňa, aj teraz nás zachráň * pred hriechom a biedou.

I teraz: V chorobe teraz ležím na lôžku * a nenachádzam uzdravenie pre svoje telo. * Ty si porodila Boha a Spasiteľa sveta, * Lekára chorôb, teba prosím, * Dobrotivá, zodvihni ma zo smrti a nemoci.

Po 6. piesni, tak ako aj po tretej:

Zachráň svojich služobníkov * pred nešťastím, Bohorodička, * lebo všetci, hneď po Bohu, k tebe sa utiekame, * ako k pevnej hradbe a obrane.

Zhliadni milosrdne, * ospevovaná Bohorodička, * na zlobu a biedu môjho tela * a uzdrav bolesť mojej duše.

Kondák, hl. 6.:

Nezahanbiteľná Zástankyňa kresťanov, * nenahraditeľná Prostredníčka u Tvorcu. * Nepohrdni hlasnými modlitbami hriešnikov, * ale príď nám, Dobrotivá, na pomoc, * veď ťa stále vzývame, * predstihni prosebníkov v naliehavých žiadostiach, * zastávaj sa, Bohorodička, svojich verných ctiteľov.

Pieseň 7.

Irmos: Židovskí mládenci v Babylone * premohli vierou v Trojicu * plamene ohňa a spievali: * „Požehnaný si, Bože otcov!“

Ty si chcel vykonať spásu pre nás, * Spasiteľ, preto si zostúpil do lona Panny * a daroval si nám ju, * ako ochranu sveta. * Požehnaný si, Bože, našich otcov.

Kráľa milosti, ktorého si porodila, * čistá Matka, pros, * aby zbavil hriechov a duševných škvŕn tých, čo volajú: * „Požehnaný si, Bože, našich otcov!“

Sláva: Ty si zjavil tú, čo ťa porodila ako poklad záchrany * a prameň nesmrteľnosti, * stĺp upevnenia a bránu pokánia pre tých, čo volajú: * „Požehnaný si, Bože, našich otcov!“

I teraz: Ráč uzdraviť telesné slabosti * a duševné neduhy, Bohorodička, * tých, čo s láskou prichádzajú k tvojej ochrane, * veď ty si nám zrodila Krista Spasiteľa.

Pieseň 8.

Irmos: Nebeského Kráľa, * ktorého ospevujú nebeské vojská, * chváľte a vyvyšujte po všetky veky.

Neprehliadni nás, čo potrebujeme tvoju pomoc, * Panna, veď teba ospevujeme * a vyvyšujeme na veky.

Ty uzdravuješ nemoc mojej duše a telesné bolesti, Panna, * dovoľ, aby som ťa oslavoval, * čistá, na veky.

Sláva: Vylievaš bohatstvo uzdravení na tých, * čo ťa verne ospevujú, Panna, * a vyvyšujú nevýslovné narodenie Tvojho Syna.

I teraz: Ty odháňaš množstvo úkladov * a útoky hriechov, Panna, * preto ťa ospevujeme po všetky veky.

Pieseň 9.

Irmos: Vyznávame ťa ako skutočnú Bohorodičku, * ty si nás zachránila, čistá Panna, * s beztelesnými zbormi ťa velebíme.

Neodvráť svoj zrak od potoka mojich sĺz, * veď ty, Panna, si porodila Krista, * ktorý zotiera každú slzu zo všetkých tvárí.

Naplň moje srdce radosťou, Panna, * veď ty si prijala plnosť radosti * a zničila si okovy hriechu.

Buď prístavom a obranou tých, * čo sa k tebe utiekajú, Panna, * pevnou stenou, útočišťom, * ochranou a radosťou.

Sláva: Osvieť lúčmi tvojho svetla, Panna, * temný mrak a odožeň ho, * od tých, čo ťa, Bohorodička, * zbožne velebia.

I teraz: Uzdrav, Panna, pokoreného nemocou, * ktorý je v nešťastí * a preveď ho z choroby k uzdraveniu.

A hneď: Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička velebíme ťa.

„Dušičkové obdobie“ je časom modlitby a spomienky na našich zosnutých, v spojení aj s návštevou cintorína a zapálením sviečok.

Prečo sa vlastne modlíme za zosnulých? Čo nás k tomu vedie? V modlitbe vyznania viery sa modlíme, že veríme vo vzkriesenie mŕtvych a v život budúceho veku. Náš Pán, ktorý sám je Vzkriesenie a Život, nám výslovne prisľúbil večný život: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ (Jn 11, 25)

Cirkev nás pozýva k  spomienke na všetkých zosnulých pre nádej vzkriesenia a večného života. V modlitbách za zosnulých prosíme Boha, aby pamätal na tých, ktorých spomíname, pretože ich milujeme. Modliac sa za nich, stretávame sa s nimi v Kristovi, ktorý je Láskou a ktorý prekonáva smrť, ktorá je konečným víťazstvom rozdelenia a nelásky. U Krista niet rozdielu medzi živými a zosnulými, pretože v ňom sú všetci živí.

Treba si uvedomiť, že každá modlitba za zomrelých prehlbuje aj našu osobnú vieru vo večný život. Nemôžem sa totiž napr. modliť za zomrelého otca a neposilňovať pri tom svoju vieru v to, že sa s ním stretnem, že on žije a čaká na mňa. Táto modlitba vtláča dnešnému dňu, mojej práci, odpočinku, každej hodine, znak večnosti. Modlitba za zomrelých nedovoľuje človeku, aby sa uzavrel len do dočasného sveta.

Cirkev od začiatku spomína na svojich zomrelých a spájala túto spomienku aj s prosbou, aby sme si my žijúci zaslúžili raz účasť na večnom živote.

Zapaľovanie sviečok na hroboch je symbolom večného svetla, ktoré svieti dušiam veriacich. Zapaľujeme ich na pamiatku tých, čo už nie sú medzi nami. Sviečky sa týmto stávajú aj akoby poslami spomienok na našich zosnutých.

Podľa učenia Katolíckej cirkvi, je možné v dňoch od 1. do 8. novembra získať úplné odpustky pre duše verných zosnutých v očistci.

Odpoveď na otázku, čo sú odpustky nachádzame v Katechizme katolíckej Cirkvi: „Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia (svojou) mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnutých.“ (KKC 1471)

Úplné odpustky je možné získať pri splnení týchto podmienok:

• nábožne navštíviť chrám alebo kaplnku (toto platí iba pre 2. november)
• nábožne navštíviť cintorín raz denne (od 1. do 8. novembra)
• prijať Sviatosť zmierenia a pokánia
• pristúpiť k Eucharistii (sv. prijímaniu)
• pomodliť sa na úmysel Sv. otca
• počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu.

„O svojej večnosti rozhodujeme v tomto živote!“ (Søren Kierkegaard)

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi.“ (KKC, § 487) Niekto sa môže pohoršiť nad tým, že Cirkev nazýva Máriu svojou Matkou. Ale nie je to pohoršujúce, práve naopak, pretože „Mária je skutočne Božou Matkou, keďže je Matkou večného Božieho Syna“ (KKC, § 509).

Mária je aj našou Matkou, lebo nám ju Ježiš daroval z kríža skrze apoštola Jána (Jn 19, 26 – 27). Elias Vella povedal:

„Mária je jedným z najväčších darov, aké kedy ľudstvo od Ježiša dostalo. Ježiš nám dal úplne všetko, čo mal.“

Preto sa k nej môžeme utiekať a prosiť ju o ochranu. Mária neupriamuje pozornosť na seba, ale chce nás vziať za ruku a priviesť k Ježišovi.

Mnohí si mýlia (a neraz sa ho i obávajú) vzťah s Máriou a Pánom Bohom. Márii sa neklaniame – klaniame sa iba Bohu. Uctievame si ju však ako Ježišovu matku (KKC, § 971). Mária je tiež stvorená, ako každý jeden z nás, aj keď bola uchránená od dedičného hriechu. Cirkev pozná mariánske pútnické miesta, mariánske sviatky, piesne i modlitby nie preto, aby nimi zatienila miesto, ktoré patrí Bohu, ale aby ľuďom vo viere pomohla

Mesiac Október je vo všeobecnosti považovaný ako Mariánsky mesiac, špeciálne ako mesiac posvätného ruženca. Všetky mariánske pobožnosti však prehlbujú dôverný vzťah k Presvätej Bohorodičke a robia veriacich mariánskymi ctiteľmi.

Z histórie posvätného ruženca

Modlitba ruženca patrí v kresťanskom novoveku medzi najrozšírenejšie modlitby. Je to rozjímavá modlitba, zameraná na uvažovanie nad Božím slovom. Jednotlivé tajomstvá ruženca sa totiž opierajú o Sväté písmo. Zároveň je to modlitba, ktorou si uctievame Pannu Máriu A napriek svojej dĺžke a napriek rozličným námietkam patrí aj medzi najobľúbenejšie pobožnosti.

Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo 150 žalmov. Nie všetci mnísi však vedeli čítať, preto sa ako náhradu modlili 150 Otčenášov. Táto modlitba sa rozšírila z kláštorov aj medzi veriacich laikov a stala sa veľmi obľúbenou. Dokazuje to aj skutočnosť, že jedna ulica v Londýne sa v tom období volala Pater Noster Row. Už v 12. storočí v nej bývali ľudia, ktorí vyrábali pomôcku na túto modlitbu – zrnká spojené niťou do jedného celku.

V 12. storočí sa medzi rehoľníkmi a mníchmi objavujú veľkí mariánski ctitelia, medzi nimi najmä Bernard z Clairvaux. V tom čase boli Otčenáše nahradené modlitbou Raduj sa, Bohorodička. Táto modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 modlitieb k Bohorodičke. Treba dodať, že v tomto storočí modlitba Raduj sa, Bohorodička pozostávala len z prvej, biblickej časti. Až v 16. storočí pápež Pius V. schválil aj nám známu druhú časť.

Koncom 12. storočia a v priebehu ďalších dvoch storočí sa modlitba žaltára Panny Márie dostala trochu do úzadia. Ľudí trápili morové epidémie a aj v cirkvi bolo viacero problémov ako trojpápežstvo, avignonské zajatie a podobne.

Podľa mnohých legiend Panna Mária odovzdala ruženec sv. Dominikovi Guzmánovi, ktorý žil v 13. storočí. No táto skutočnosť nie je historicky udržateľná. Fakt, že Panna Mária odovzdala modlitbu ruženca sv. Dominikovi, rozšíril najmä dominikán Alan de la Roche. Je však historicky potvrdené, že v jeho dobe (15. storočie) boli Ako vieme, sv. Dominik Guzmán bol veľkým mariánskym ctiteľom a taktiež bol fascinovaný Božím slovom. Bol to teda muž uvažovania nad Božím slovom a súčasne muž, ktorý bol oddaným synom Panny Márie. Keďže oba tieto prvky patria k podstate modlitby ruženca, v tomto zmysle sv. Dominika môžeme považovať skutočne za duchovného pôvodcu modlitby ruženca.

Ozajstný rozkvet modlitby ruženca sa začal v 15. storočí a podieľali sa na ňom najmä traja muži.

Kartuzián Henrich Kalkarský začal za prvou časťou Raduj sa, Bohorodička dopĺňať rôzne invokácie, krátke zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie. Vytvoril až 150 týchto zamyslení, čo bolo ťažké na zapamätanie.

Ďalší kartuzián Dominik Pruský ich zredukoval na 50 a ako prvý ich aj zapísal.

Zásadnú vec vo vývoji ruženca urobil dominikán blahoslavený Alan de la Roche, ktorý 150 Raduj sa, Bohorodička rozdelil na 15 desiatkov. Každý sa začínal modlitbou Otče náš, potom nasledovalo 10 x Raduj sa, Bohorodička, pričom každé Raduj sa, Bohorodička bolo zakončené invokáciou. Bl. Alan ako prvý rozdelil spomínaných 15 desiatkov na tri skupiny – prvých päť desiatkov tvorili tajomstvá vtelenia, ďalších päť tajomstvá umučenia a posledných päť tajomstvá zmŕtvychvstania, čo bol akýsi zárodok ruženca radostného, bolestného a slávnostného. Tento dominikán zomrel v roku 1475 a vieme, že už v roku 1483 existovalo ružencové bratstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo také ružencové tajomstvá, ako ich poznáme my dnes. Dominikáni boli v tomto období najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca, preto bl. Alan túto skutočnosť projektoval na zakladateľa Rehole kazateľov (dominikánov).

Definícia modlitby ruženca prišla v 16. storočí za pontifikátu Pia V., ktorý roku 1569 vydal bulu Consueverunt Romani Pontifices, kde ako prvý pápež definoval ruženec. Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby sv. ruženca. V r. 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej sv. ruženca. Po pokoncilovej liturgickej úprave, ktorá silno zjednodušila liturgický kalendár, je siedmy október zaradený do cirkevného kalendára ako záväzná spomienka Ružencovej Panny Márie. 

Svätý pápež Ján Pavol II. 16. októbra 2003 vydal apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, v ktorom zaviedol nových päť desiatkov ruženca tajomstvá svetla, ktoré obsahujú tajomstvá z verejného pôsobenia Pána Ježiša.

Prečo sa teda modlíme posvätný ruženec?

Počas modlitby ruženca intenzívnejšie prežívame spojenie s Pannou Máriou. Hovorí sa, že keď na mori zavládne búrka a loď je na pokraji katastrofy, posledným prostriedkom k jej záchrane je vyhodenie všetkého cez palubu. Toto však nemusí byť len metafora zo života námorníkov, ale je to situácia Cirkvi a kresťanov. Niekedy je potrebné zbaviť sa všetkého toho balastu a zaťažujúceho neporiadku. Čo si však máme nechať? Evanjelista Matúš píše: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a (toto) všetko dostanete navyše.“

Čo je to Božie kráľovstvo a ako ho nájsť? A kde ho máme ísť hľadať? Joachim Meisner hovorí, že odpoveď na tieto otázky nám môže dať ruženec. Na konci ruženca je kríž, ktorý tvorí zároveň i začiatok ruženca. Na tomto mieste sa modlíme vyznanie viery. To je celá naša vierouka. Sv. Tomáš Akvinský hovorí: „Kríž je kniha, ktorú nikdy neprestaneme študovať.“ A sv. Bruno dal napísať na bránu svojho kláštora: „Kríž stojí, zatiaľ čo svet sa otáča.“

Kto sa modlí ruženec, cíti to, čo prežívali na ceste do Emauz učeníci: „Či nám srdce nehorelo, keď s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ Srdce horiace pre Ježiša Krista je nádej sveta. Svet nepremieňajú teórie, ale horiace srdce. Ak sa modlime sv. ruženec, či už v rodinách alebo vo farskom spoločenstve, spoznávame základy svojej viery.

Posvätný ruženec, ktorý sa vyvíjal pod vplyvom Božieho Ducha, je modlitbou, ktorú milovali nespočetní svätí a odporúča ju aj Učiteľský úrad Cirkvi. Vo svojej jednoduchosti a hĺbke zostáva aj na úsvite tohto tretieho tisícročia dôležitou modlitbou, určenou na to, aby prinášala ovocie svätosti. Ľahko sa včleňuje do duchovnej cesty kresťanského života, ktorý po dvoch tisícročiach nestratil nič zo svojej počiatočnej sviežosti a cítil sa zasiahnuť na hlbinu. S ružencom vstupujeme do Máriinej školy, aby sme sa tu dali voviesť do kontemplácie krásy Kristovej tváre a zakúšali hĺbky jeho lásky. Prostredníctvom ruženca získavame množstvo milostí, ako keby sme ju prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky.

Pravá Mariánska úcta

Pravá Mariánska úcta nikdy neodvádza veriacich od úcty k Ježišovi Kristovi a je na ňu plne zameraná. Avšak aj pri Mariánskej úcte je možné nájsť znaky falošnej úcty, čo je veľmi nebezpečné.

Znaky falošnej úcty rozoberá sv. Ludovít Mária Grignion v svojej mariánskej teológii:

1. Posudzovačnosť – je známkou pýchy ducha, ktorá kritizuje všetky prejavy zbožnej úcty jednoduchých ľudí,
2. Úzkostlivosť – čiže strach z uctievania Matky, aby sme neurazili Syna a nevyvyšovali ju nad neho,
3. Vonkajškovosť – úcta spočívajúca iba na vonkajších úkonoch, ktorá nevedie k premene života a k napodobňovaniu čností Panny Márie,
4. Opovážlivosť – zotrvávanie v hriechoch a zlých návykoch a spoliehanie sa na milosti vyprosené Máriou,
5. Nestálosť – striedanie prílišného nadšenia s vlažnosťou, náladovosť v úcte,
6. Pokrytectvo – ukrývanie hriechov a nemorálneho života pod pláštik Panny, vydávanie sa za jej služobníkov s cieľom zdať sa lepšími v očiach druhých,
7. Zištnosť – utiekanie sa k Panne Márii iba v časoch choroby a nebezpečenstva.

Je nevyhnutné, aby sa konečným cieľom všetkej našej zbožnosti stal Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, pravý Boh a pravý človek. Inak by bola falošná a mylná. Kristus je Alfa a Omega, počiatok i koniec všetkých vecí. Pracujeme iba preto, hovorí apoštol, aby sa každý človek stal dokonalým v Ježišovi, pretože v ňom jedinom prebýva plnosť milostí, čností a dokonalostí. Iba v ňom sme boli požehnaní všetkým duchovným požehnaním. Len on je jediný Majster, ktorý nás má učiť, jediný Pán, od ktorého máme byť závislí, naša jediná Hlava, s ktorou máme byť spojení, náš jediný Vzor, ku ktorému sa máme pripodobniť, náš jediný lekár, ktorý nás má uzdravovať, naša jediná Cesta, ktorá nás má viesť, naša jediná Pravda, ktorej máme veriť, náš jediný Život, ktorý nás má oživovať, a naše jediné Všetko vo všetkom, ktoré nám má postačovať.

(sv. Ľ. M. Grignion z Montfortu: O pravej úcte k Panne Márii. Košice, 1993)

Presvätá Bohorodička, zachráň nás!

„Ruženec je kontemplatívna a kristocentrická modlitba, ktorá je neoddeliteľná od rozjímania nad Svätým písmom. Je to prosebná modlitba kresťana na ceste viery, ktorý nasleduje Ježiša, ktorého predchádza Mária.“

                                                                                                         (pápež Benedikt XVI.)

Mesiac október je zvláštnou formou zasvätený úcte Panny Márie modlitbou posvätného ruženca. V prvom úradnom dokumente o posvätnom ruženci, v bule Consueverunt Romani Pontifices (1569), pápež PIus V. napísal: „Ruženec alebo žaltár preblahoslavenej Panny Márie je veľmi nábožný spôsob modlitby a prosby k Bohu, zároveň ľahký pre všetkých: je chválou preblahoslavenej Panny, pričom sa stopäťdesiatkrát opakuje anjelské pozdravenie; toľko je žalmov v Dávidovom žaltári. Medzi každý desiatok sa vkladá Pánova modlitba a meditácia, ktorá osvetľuje celý život nášho Pána Ježiša Krista.“

V našom chráme zasvätíme aj my mesiac október Panne Márii modlitbou posvätného ruženca, pričom na každý deň mesiaca je  určený aj konkrétny úmysel modlitby:

1. 10. ­ 

Za celú našu farnosť

2. 10. ­ 

Za všetkých tých, ktorí nás prosili o modlitby

3. 10. ­ 

Za obrátenie hriešnikov

4. 10. ­ 

Za opustených, zúfajúcich a sklamaných

5. 10. ­ 

Za nové kňazské povolania

6. 10. ­ 

Za rodiny našej farnosti

7. 10.

Za ctiteľov a členov spolku sv. ruženca

8. 10. ­ 

Za zakladateľov nášho svätého chrámu 

9. 10. 

Za biskupov, aby boli opravdivými nástupcami apoštolov v dnešnej dobe

10. 10.

Za všetkých chorých a trpiacich vo farnosti  

11. 10. ­

Za misionárov, ich pomocníkov a za šírenie viery

12. 10. ­ 

Za jednotu kresťanov

13. 10. ­ 

Za deti a mládež, aby si zachovali úprimné a čisté srdce

14. 10. ­ 

Za manželstvá vo farnosti

15. 10. ­ 

Za všetky nenarodené deti

16. 10. ­ 

Za Sv. otca Františka a na jeho úmysly

17. 10. ­ 

Za všetkých starých a opustených ľudí

18. 10. ­ 

Za pokoj vo svete

19. 10. ­ 

Za všetky matky z našej farnosti

20. 10. ­ 

Za všetkých otcov farnosti

21. 10. ­ 

Za žiakov a študentov

22. 10. ­ 

Za otca arcibiskupa Jána a celú našu Cirkev

23. 10. ­ 

Za predstavených štátu, aby napomáhali rozvoju spoločnosti

24. 10. ­

Za všetkých dobrodincov našej farnosti

25. 10. ­ 

Za zosnulých členov spolku posvätného ruženca

26. 10. ­

Za všetkých učiteľov a katechétov

27. 10.

Za všetky spoločenstvá vo farnosti

28. 10. ­ 

Za rehoľníkov, aby povzbudzovali veriacich k hlbšiemu vzťahu k Bohu

29. 10. 

Za umierajúcich

30. 10. ­ 

Za vlažných vo viere, aby skrze modlitbu a sviatosti našli cestu k Bohu

31. 10. 

Za duše v očistci

V mesiaci október je tiež príležitosť, kedy môžeme získať tzv. plnomocné odpustky.

Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi:

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia (svojou) mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnutých.“ (KKC 1471)

Podmienky získania odpustkov v mesiaci október:

• modlitba posvätného ruženca v spoločenstve veriacich (min. päť desiatkov s vyslovením jednotlivých tajomstiev, rozjímanie nad tajomstvami),
• vzbudiť si úmysel získať odpustky,
• počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu,
• pristúpiť k Eucharistii (sv. prijímaniu),
• pomodliť sa na úmysel Svätého Otca.