Farnosť Humenné – Mesto

Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Historik J. Mondok tvrdil, že podkarpatská, podtatranská a podduklianska zóna mukačevskej oblasti bola súčasťou pôsobenia misijného diela sv. Cyrila a Metoda. Nedá sa však dokázať či Humenné skutočne patrilo do sféry pôsobenia Solúnskych bratov. Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou.

V období koncom 16. stor. sa v severných a východných oblastiach humenského domínia prejavoval silný vplyv valašskej kolonizácie. Vytvárali ho rumunskí Valasi, ale aj Rusíni, Ukrajinci, Haličania a Poliaci. Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596. Ale násilné získavanie pre katolícku vieru nebola najšťastnejšie riešenie. Aby sa dosiahlo zjednotenia, bol do Humenného pozvaný zjednotený biskup Atanáz Krupecký spolu s dvoma jezuitmi. Stretli sa však s veľkým odporom a tak sa za Juraja III Drugetha zjednotenie nepodarilo. Stalo sa tak až po únii uzavretej v Užhorode 1646.

Prvý zjednotený biskup Parténius Petrovič si chcel za svoje sídlo zvoliť Humenné, keďže jeho majitelia sympatizovali s úniou a pre nepriazeň vdovy po Jurajovi I. Rákoci, horlivej kalvínky, nemohol byť v tradičnom sídle na Černečej hore pri Mukačeve. V júli 1663 zvolal do Humenného sobor, z ktorého bola vyslaná do Ríma dvojčlenná delegácia s memorandom pre svätú stolicu. Jeden z členov bol však cestou zabitý zbojníkmi, druhý bol ranený. Ten cestou do Ríma vypracoval ešte iné memorandum. Tento delegát žiadal finančnú pomoc na výstavbu baziliánskeho kláštora v Jasenove a tiež finančnú pomoc na výstavbu katedrály v Humennom. Humenné sa malo stať centrom zjednotených s Rímom. Plán sa však neuskutočnil, pretože po dlhých prieťahoch Žofia Bathoryová akceptovala Petroviča ako biskupa a inštalovala ho v Mukačeve roku 1664.

V Zemplínskej stolici bola užhorodská únia zavedená v roku 1690, keď ju v Humennom dňa 11. decembra podpísalo 40 pravoslávnych kňazov za prítomnosti Jozefa De Camillisa, ktorého pápež Alexander III roku 1689 ustanovil za „apoštolského vikára pre Grékov, ktorí prebývajú v mukačevskom biskupstve a kdekoľvek v Uhorsku.

Nesprávnym vysvetľovaním únie sa medzi zjednotenými presadzoval latinský obrad. Za vzor „pravdivého uniata“ bol dávaný Gabriel Kosovický, bazilián, ktorého Jágerský biskup Benedikt Kišidi (1648 – 1660) menoval za kňaza do Humenného, kde začína slúžiť liturgiu v západnom obrade. S tým nesúhlasila ani Apoštolská stolica, ktorá takéto počínanie zakázala a nariadila Kosovickému vrátiť sa do kláštora.

V roku 1749 bola v Humennom gréckokatolícka farnosť, ktorá mala 174 veriacich (okolo 10% z celkového počtu obyvateľov), z toho 154 dospelých a 20 detí. Drevená fara mala záhradu a políčko s výmerou jedného korca a okrem toho v chotári ornú pôdu s rozlohou štyroch gbelov.

Koncom 80. rokov 18. stor., napriek tomu, že počet veriacich vzrastal, sa vrchnosť snažila zlikvidovať gréckokatolícky chrám a preniesť faru do Hažína. Na mieste zbúraného chrámu si gróf Van Dernáth plánoval zriadiť park s letohrádkom. Tento plán sa však neuskutočnil, ba naopak, roku 1806 bola postavená nová murovaná fara.

Paradoxne kamenná tabuľa na štíte fary tvrdí, že bola postavená zo štedrosti grófov Henricha Van Dernatha a Štefana Csákyho. Farská budova je stále v užívaní a pri jej opravách v lete 2003 sa našla minca z roku 1800.

Začiatkom 90. rokov 18. stor. mala farnosť už 210 veriacich a 9 fílií: Hažín, Lackovce, Veľká Kamenica, Malá Kamenica, Jasenov, Kudlovce, Myslina, Brestov, Kochanovce, Závadka, pričom iba v prvých piatich bolo viac ako 10 duší. Iba Hažín mal stále viac veriacich ako Humenné.

V roku 1851 môžeme sledovať, že počet veriacich klesol na 203. Spôsobil to zrejme veľký hlad roku 1827 a následne cholera roku 1831. Do roku 1869 však počet veriacich rapídne stúpol na 321 (7,8%). V roku 1881 bolo v Humennom 332 veriacich a podiel na konfesnej skladbe dosiahol 8%. Humenné bolo naďalej sídlom Humenského dištriktu Zemplínskeho archidiakonátu. Bohoslužobnou rečou bol popri rusínskom jazyku aj slovenský jazyk.

V roku 1910 gréckokatolíci tvorili až 12% obyvateľstva počtom 553 veriacich. Po prvej svetovej vojne ich počet klesol roku 1921 na 501 , roku 1930 však veriaci tvorili 12,7% počtom 716. O desať rokov neskôr ich však bolo až 1932 a tvorili tak 24%.

Tomu, že obe obrady katolíckej cirkvi spolu dobre nažívali svedčí aj katolícky deň, ktorý sa uskutočnil 19.júla 1936 na námestí, kde bol vztýčený kríž a postavený oltár a za účastí 10 000 veriacich bola celebrovaná rímskokatolícka aj gréckokatolícka bohoslužba.

V tom čase bol najvýznamnejšou postavou cirkevného aj občianskeho života Mons. Alexej Toronský, ktorý bol správcom farnosti od roku 1918 až do jej zrušenia 1950. dekanom bol od roku 1919 a roku 1930 za úspechy v dušpastierskej činnosti dostal titul pápežského komorníka. Pre všeobecnú obľúbenosť bol dokonca roku 1931 zvolený za starostu mesta. Zaslúžil sa aj o výstavbu kalvárie pri chráme.

Pre odmietnutie prestupu na pravoslávie 30. apríla 1950 štátna tajná bezpečnosť odviedla vtedajšieho katechétu na slovenskom gymnáziu o. Michala Šutaja od oltára, keď vysluhoval sviatosť Eucharistie pre prvoprijímajúcich. Deťom bolo potom prvé sväté prijímanie podané v rímskokatolíckom kostole. Po obede bola veľká razia v miestnej časti Valaškovce, lebo Valškovčania zobrali všetky cennosti z ohrozeného chrámu a ukryli ich doma. Mnohí boli preto zatknutí a vyšetrovaní. Riaditeľ ruského gymnázia v Humennom svoju funkciu zneužíval napríklad tak, že deti kňazov posielal domov, aby presvedčili svojich otcov k podpisu prestupu na pravoslávie.

V rokoch 1954 – 1968 pôsobili vo farnosti dvaja pravoslávni kňazi: Andráško a Huntej.

Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi 28. júna 1968, v chráme začal slúžiť o. Michal Šutaj až v nasledujúcom roku.

Do tohto obdobia spadá aj mladosť nášho vladyku Jána Babjaka, ktorý sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne. Bol teda pod vedením O. Michala Šutaja, na ktorého s láskou spomína. Biskup Ján absolvoval Humenské gymnázium v školskom roku 1972/73. O pár rokov neskôr, v školskom roku 1975/76 absolvoval to isté gymnázium Košický exarcha Milan Chautur, ktorý bol od roku 1989 do roku 1992 správcom blízkej farnosti Porúbka. Humenné však neprestal navštevovať ani keď sa stal biskupom. 12. septembra 1997 sa napríklad zúčastnil na oslavách 680 výročia prvej písomnej zmienky. Prešovský eparcha Ján Babjak navštívil svoj rodný kraj 22. apríla 2003, keď slúžil archijerejskú svätú liturgiu v našom chráme Zosnutia presv. Bohorodičky.

Svoje korene má v Humennom aj ďalší biskup- z Kanady – redemptorista John Pazak. Hoci sa narodil v Amerike, spomína na to, že jeho dedo pochádzal „od Humenného“.

Priamo humenským rodákom je akademický maliar Mikuláš Klimčák.

Vo farnosti pôsobí Zbor Matky ustavičnej pomoci a mládežnícky Zbor sv. Terezky Ježiškovej, ktorý vznikol roku 1987. Mládežnícky Zbor sv. Gérarda zanikol so vznikom farnosti Dubník.

Gréckokatolícka cirkev v Humennom začala rásť hlavne po nežnej revolúcii roku 1989.

Dňa 29. 10. 1990 bol od štátu odkúpený dom pre sestry služobnice v Humennom. Bol majetkom rodiny Majerníkovej, ktorá emigrovala do Ameriky a štát po emigrácii im odňal právo na vlastníctvo. Prvá sestra a zároveň predstavená, ktorá prišla do Humenného bola sr. Natália Helena Ješinková. Za ňou prišla na výpomoc sr. Alexia Anna Chauturová. Za pomoci otca viceprovinciála Milana Chautura a o. dekana Michala Roška mohol byť dom otvorený 17.11. 1990, kedy o. Chautur vykonal posviacku domu a kaplnky zasvätenej Bolestnej Panne Márii. V Humennom pôsobili tieto rehoľné sestry:

sr. Natália Helena Ješinková (1990-1993 – zomrela 6.9.),
sr. Alexia Anna Chauturová (1990-1993)
sr. Klára Anna Dzurčaninová (1991-2000)
sr. Juliana Alžbeta Ujheľská (1991-2000 – zomrela 31.12.)
sr. Daniela Mária Javorská (1992 – )
sr. Magdaléna Mária Karasová (1993-2000)
sr. Serafína Agáta Ondovčáková (1995-2000)
sr. Martina Viera Kociková (1998- )
sr. Mária, sr. Minodora, sr. Atanázia (1998- 2000)
sr. Irena Anna Protivňáková (1998- )
sr. Augustína Slávka Rusnáčková (2000- )
sr. Petra Eva Sičaková (2000-2001)
sr. Faustína Katarína Minčičová (2001-2003)
sr. Pavla Anna Ištvaniková (2000- )
sr. Romana Mária Rusnáčková (2003- )

Kláštor v Humennom mal tieto predstavené: sr. Natália (1990-1993), sr. Juliana (1993-2000), sr. Daniela (2000-2002) a v súčasnosti je ňou sr. Pavla.

V 90.rokoch vznikli dve nové farnosti: 1. 12. 1996 sa osamostatnila miestna časť Dubník, kde žijú obyvatelia vysídlení z oblasti Stariny. Ich chrám je zasvätený sviatku zoslania Sv. Ducha. Prvým správcom farnosti bol o. Daniel Šarišský, v súčasnosti je ním o. Ľubomír Pluščák. Druhou novou farnosťou je od 1.1. 2000 Sídlisko Pod Sokolejom. Na sviatok sv. Petra a Pavla roku 2003, bol biskupom Jánom Babjakom vysvätený nový chrám zasvätený týmto svätým. Správcom farnosti je o. Anton Uhrín.

Od 1. júla 2002 je obsadená aj farnosť Hažín nad Cirochou (v súčasnosti o. Rastislav Baka).

V roku 1998 sa otvorili prvé triedy cirkevného gymnázia sv. Jána Zlatoústeho. V Humennom pôsobí aj Gréckokatolícka diecézna charita.

Od novembra 2003 vo farnosti existuje Spolok svätého ruženca, ktorého počet členov sa stále rozrastá.

Z farnosti pochádzajú kňazi : o. Juraj Voroňák (1997), o. Atanáz Mandzák CSsR(1998), o. Ján Pavlík(1999), o. Peter Gavaľa(2000), o. Peter Jakub(2002), o. Stanislav Jalčák(2002), o. Ján Makaj(2008).