(S dôrazom na cirkevné pomery)
Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Niektorí archeológovia totiž pripúšťajú možnosť jej existencie už v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Oblasť bola osídlená aj v období Rímskej ríše, Humenné sa totiž nachádza na starej obchodnej ceste z juhu na sever. Historik Richard Marsina kladie existenciu Humenného do polovice 13. stor.. Túto domnienku potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov. Tieto panstvá patrili Petrovi Peteňovi, ktorý postavil do opozície voči novému Uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou . Roku 1317 došlo k ozbrojenému stretnutiu dvoch nepriateľov pri obci Bačkov, z ktorého vyšiel víťazne Karol Róbert. Peteňove rozsiahle majetky kráľ daroval Drughetovcom
Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorí zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený.
Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov. Roku 1604 sa Valentín Drugeth, ktorý bol protestantom pridal k povstaniu Štefana Bočkaia. Po jeho smrti (zomrel 1609 v Užhorode), prevzal Humenské panstvo Juraj III Drugeth, ktorý bol katolíkom a snažil sa aj o zjednotenie pravoslávnych s Rímom podľa vzoru Brest-Litovskej únie. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom. Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli(vybudovaný 1610 na mieste kamenného hradu) a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere. Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prnesené do Užhorodu.
Roku 1684 vymrel rod Drugethovcov po meči. Novými majiteľmi boli Csákyovci a Van Dernáthovci, v 19. stor. Andrássyovci.
Okrem rímskokatolíkov a gréckokatolíkov početnú komunitu tvorili aj židia. V roku 1778 ich žilo v Zemplínskej stolici 3390 (Humenné malo v tom čase 1914 obyvateľov). Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795). Roku 1856 židovská náboženská obec založila trojtriednu verejnú ľudovú školu. V Humennom existovali teda už dve školy. V roku 1889 bola dokonca otvorená aj obchodná škola. Bola to prvá obchodná akadémia v Rakúsko-Uhorsku.
Roku 1890 bol postavený kalvínsky kostol a o rok neskôr neoklasicistický kostol na kalvárii.
V roku 1921 (1930) bola konfesionálna štruktúra obyvateľstva takáto: Rímskokatolíci 45,3% (48,8%), gréckokatolíci 11,9% (12,7%), evanjelici a.v. 1,3% (1,2%), židia 39,5% (32,2%). Situácia sa zásadne zmenila počas druhej svetovej vojny. Do októbra 1942 bolo z Humenského okresu odsunutých 2600 židov. Dnes je pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove mestského úradu.
Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940. Mesto sa zasa začalo po cirkevnej stránke rozvíjať až po roku 1989. Boli postavené dva nové rímskokatolícke, dva gréckokatolícke chrámy a jeden pravoslávny, zriadená bola cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda, osemročné Gymnázium sv. Košických mučeníkov a gymnázium sv. Jána Zlatoústeho