Sviatok Ježiša Krista milujúceho ľudí

Sviatok Ježiša Krista milujúceho ľudí alebo Sviatok nášho Najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, Milujúceho ľudí  alebo ľudovo Sviatok Božského srdca sa zrodil a rozvíjal v Západnej Cirkvi.

Úcta Božského srdca dala podnet k vzniku mnohých pobožností a zavedeniu tohto sviatku do liturgického kalendára. Ozajstná úcta Božského srdca začala v 17. storočí vo Francúzsku, kde sa rehoľnici sv. Márie Margite Alcoque niekoľkokrát zjavil Ježiš Kristus, ukázal jej svoje láskou horiace srdce k ľudskému pokoleniu a vyzval ju, aby začala šíriť úctu jeho srdca.

Táto úcta Božského srdca bola po skromných začiatkoch a prvotných ťažkostiach v roku 1856 pápežom Piom IX. rozšírená na celú Cirkev. Dňom Božského srdca sa stal piatok po druhej nedeli po Päťdesiatnici.

Pápež Pius XII. v roku 1956 z príležitosti storočnice sviatku, položil v encyklike dogmatický základ úcty opierajúc sa o Sväté Písmo, sv. Otcov a liturgické pramene.

Veľký šíriteľom tejto úcty k Božského Srdcu v Prešovskej archieparchii bol v prvej polovici 20. stor. blahoslavený biskup Pavel P. Gojdič OSBM, spolu s ostatnými členmi rádu baziliánov.

Moleben k Božskému Srdcu sa stal medzi gréckokatolíckymi veriacimi veľmi obľúbenou pobožnosťou.

Prisľúbenia Božského srdca

Základom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je Božia láska voči nám. Predmetom úcty je fyzické Srdce Ježišovo spolu s jeho dušou obdarenou darmi prirodzenými i nadprirodzenými, a spojené s osobou Božieho Slova.

Ježiš Kristus cez svätú Margitu Mária Alacoque dáva prísľuby tým, ktorý zbožne uctievajú Jeho Srdce.

Ctitelia Božského Srdca obsiahnu:

  1. Všetky milosti potrebné ich stavu;
  2. pokoj v rodinách;
  3. potechu vo všetkých protivenstvách;
  4. ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti;
  5. požehnanie na všetky podujatia;
  6. žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom srdci pre hriešnikov;
  7. horlivosť vlažným dušiam;
  8. horlivým dušiam pokrok v dokonalosti;
  9. požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca;
  10. kňazom veľké milosti pri práci na spáse duší;
  11. tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom.
  12. Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v hodinu smrti.

„Ó, najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.“

                                                                                 (Moleben k Božskému srdcu)