Narodenie Pánovho predchodcu a krstiteľa Jána

Sviatok Narodenia úctyhodného a slávneho Proroka, predchodcu a krstiteľa Jána slávime 24. júna a patrí k najväčším sviatkom sv. Jána Krstiteľa. Bol známy už v 4. storočí, keď sú známe homílie od sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza i sv. Augustína. Sv. Augustín napríklad hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa“ (pozn. sviatok Narodenia Panny Márie vtedy ešte nebol známym sviatkom).

Úcta k sv. Jánovi Krstiteľovi je na Východe už od dávna veľmi rozšírená. Svedčí o tom veľký počet chrámov zasvätených jeho úcte, ikonografia, uctievanie jeho ostatkov a až 6 sviatkov zasvätených Jánovi Krstiteľovi.

Počatie sv. Jána Krstiteľa (23. septembra). Tento sviatok počatia je zviazaný so sviatkom Zvestovania a Narodenia Ježiša Krista, lebo sa (na základe svedectva Svätého Písma) udialo šesť mesiacov pred počatím a narodením Ježiša Krista (Lk 1, 5-25). Nevýrazné svedectvá o existencii tohto sviatku pochádzajú už zo začiatku 4. storočia, až 7. storočie je charakteristické rozvojom tohto sviatku.

Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. august). Sv. Ján Krstiteľ odišiel do púšte a neskôr vystúpil ako prorok. Hlásal príchod Božieho kráľovstva. Pokrstil Ježiša Krista. Herodes usúdil, že hnutie vyvolané Jánom je nebezpečné, preto dal Jána uväzniť. Jánov koniec urýchlila pasca Herodiady a jej dcéry. Ján bol sťatý a keď Herodiada dostala hlavu sv. Jána, dala ju zakopať na bezpečné miesto. Jánovo telo pochovali jeho učeníci (porov. Mk 6, 17-29; Mt 14, 3-12).

Dôkazy o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia a od najstarších čias Východ zachováva v tento deň prísny pôst, ktorý je v našich podmienkach zmenený na zdržanlivosť od mäsa.

Prvé a druhé nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (24. február). Jana, žena Chúzu, Herodesovho správcu, vedela, kde je hlava sv. Jána Krstiteľa zakopaná, vybrala ju a pochovala na Olivovej hore. Po 300 rokoch, keď sa tam budoval chrám, sa hlava našla. Ostala na tom istom mieste a po čase sa na ňu zabudlo. Za čias Konštantína Veľkého prišli dvaja mnísi zo Sýrie do Jeruzalema na sväté miesto. Údajne sa im zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal im miesto, kde sa nachádzala jeho hlava. Vykopali ju, no spiatočnej ceste ju ľahkomyseľne dali jednému hrnčiarovi. Neskôr ju získal arián Eustach, ktorý ju zakopal v jaskyni blízko Emáuz. Na tomto mieste bol neskôr budovaný kláštor. Predstavenému sa zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal mu miesto, kde je pochovaná jeho hlava. To sa stalo v roku 452 a je to považované za druhé nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa.

Prvé a druhé nájdenie hlavy sa slávi 24. februára a je to polyjelejný sviatok.

Tretie nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (25. máj). V 8. storočí, v dobe obrazoboreckých bojov, odniesli hlavu sv. Jána Krstiteľa z Carihradu do Komany v Malej Ázii. V roku 857 ju znova našli a bola slávnostne  prenesená do Carihradu. V čase križiackych výprav ju odniesol neznámy kňaz. V súčasnosti sa nachádza v chráme sv. Silvestra v Ríme.

Zbor sv. Jána Krstiteľa (7. január). V byzantskom obrade je zaužívaný obyčaj, vzdať nasledujúceho dňa úctu osobám, ktoré zohrali v oslavovanej udalosti významnú úlohu.

Tak je tomu aj deň po sviatku Bohozjavenia, kedy sa veriaci zhromaždili, aby si zvlášť uctili pamiatku Pánovho krstiteľa Jána. Tento spôsob úcty sa zaužíval a v liturgii ostal natrvalo.