Vo východnom obrade patrí sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky k najstarším sviatkom Bohorodičky.
Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ;. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie.
Deň 8. september sa stal sviatkom narodenia presvätej Bohorodičky zrejme aj preto, že v ten deň je deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Ďalším možným dôvodom je to, že práve v tento deň bola posviacka chrámu na česť sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky v Jeruzaleme.
V evanjeliách je zaznamenané veľmi málo skutočností zo života Panny Márie. Nič sa nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Mnohé informácie sa čerpajú z tradície Cirkvi a apokryfov.
Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo.
V Jakubovom protoevanjeliu sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli. To sa v tej dobe považovalo za Božie prekliatie. Veľa ponižovania si museli vytrpieť od svojich blízkych a okolia. Ale aj v takej ťažkej situácii ostali verní Bohu, neprestajne sa modlili, dávali almužnu a takto sa postupne očisťovali duchom. Stále väčšmi horeli láskou k Bohu a takýmto spôsobom boli Božou Prozreteľnosťou pripravovaní na to, aby sa im narodila Presvätá Bohorodička. Snažili sa vo všetkom napĺňať Božiu vôľu a takto prežili viac ako 50 rokov.
Podľa tradície, chcel raz Joachim priniesť obeť Bohu v Jeruzalemskom chráme, no začul tvrdé slová. Bolo mu vytknuté, že jeho obeť Boh neprijíma kvôli jeho bezdetnosti. Vyčítali mu, že určite má nejaké tajné hriechy, ktoré sú tomu príčinou. Človeka, akým bol Joachim, ktorý sa snažil celý život žiť podľa Božej vôle, sa tieto slová veľmi dotkli, veľmi sa zarmútil a rovno z chrámu odišiel do pustovne, kde sa modlil a postil.
O tomto incidente sa dozvedela aj Anna, ktorá sa začala obviňovať, že všetky živé tvory majú potomstvo, len ona nedokáže dať svojmu mužovi potomka. Tak ako sa Joachim modlil, modlila sa aj Anna. Prosila so slzami, aby jej Boh daroval dieťa. Ich modlitba bola vyslyšaná a anjel im zvestoval, že sa im narodí dcéra, ktorú bude zvelebovať celý ľudský rod. Tak sa aj stalo, bola zrušená jej neplodnosť a sv. Anna počala Máriu, Bohorodičku.
O mieste narodenia Presvätej Bohorodičky sa tradujú tri rôzne mienky:
- Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma.
- Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifán. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť iné.
- Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofrónia, či sv. Jána Damascénskeho.
Je veľmi ťažké určiť presný čas, kedy sa sviatok Narodenia Bohorodičky objavil v liturgii, aj keď vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Epifán, či sv. Roman Sladkopevec.
Existujú svedectvá, že už v 4. storočí (330) dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na česť sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Sviatok sa spomína v liturgickom roku už za pápeža Gelásia (492-496). Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý žil v 6. storočí.
V rámci cirkevného roka je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky predobrazom sviatku Kristovho narodenia a ako hlavnú tému rozvíja myšlienku, že za našu spásu nevďačíme prirodzenej dobrote človeka, ale božskej milosti, ktorá ako zázrak vnikla do našich dejín a zmenila ich.
Z teologických úvah vyplýva, že sviatok Narodenia Božej Matky je vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spasenia našej skazenej prirodzenosti Ježišom Kristom.
Zároveň slávime veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky zvestovalo radosť celému svetu, veď z nej „zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš“.
Sviatok Narodenia Bohorodičky patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov nášho cirkevného roku; má jeden deň predprazdenstva a len štyri dni poprazdenstva, vzhľadom na blížiaci sa sviatok Povýšenia úctyhodného kríža.
Nasledujúci deň po tomto sviatku (9. september) slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny. Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu. Ich úcta bola pomerne rýchlo rozšírená po zaradení sviatku Narodenia Bohorodičky do liturgického kalendára. Už v 6. storočí sa totiž objavujú prvé chrámy, ktoré boli zasvätené úcte sv. Anny. Cisár Justinián dal v roku 550 postaviť v Carihrade chrám na počesť sv. Joachima a Anny.