Narodenie presvätej Bohorodičky

Vo východnom obrade patrí sviatok Narodenia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (ľudový názov Narodenie presvätej Bohorodičky) k najstarším sviatkom Bohorodičky. Je veľmi ťažké určiť presný čas vzniku sviatku, ale existujú svedectvá, že už v 4. storočí (330) dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na česť sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý žil v 6. storočí.

  1. september sa stal sviatkom narodenia presvätej Bohorodičky zrejme aj preto, že v ten deň je deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Ďalším možným dôvodom je to, že práve v tento deň bola posviacka chrámu v Jeruzaleme.

V rámci cirkevného roka je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky predobrazom sviatku Kristovho narodenia a ako hlavnú tému rozvíja myšlienku, že za našu spásu nevďačíme prirodzenej dobrote človeka, ale božskej milosti, ktorá ako zázrak vnikla do našich dejín a zmenila ich. Táto skutočnosť sa vykresľuje aj obrazne tým, že rozprávanie sviatku vychádza z apokryfného Jakubovho protoevanjelia. V ňom sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli, až sa na ich modlitby anjel zjavil Anne v záhrade a postiacemu sa Joachimovi v púšti a prisľúbil im požehnané potomstvo. Nato bol zrušená neplodnosť sv. Anny a počala Máriu, Bohorodičku.

Z týchto teologických úvah vyplýva, že sviatok Narodenia Božej Matky je vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spasenia našej skazenej prirodzenosti Ježišom Kristom

Nasledujúci deň po sviatku Narodenia Bohorodičky je spomienka sv. Joachima a Anny (9. september). Ich úcta bola pomerne rýchlo rozšírená po zaradení sviatku Narodenia Bohorodičky do liturgického kalendára. Už v 6. storočí sa totiž objavujú prvé chrámy, ktoré boli zasvätené úcte sv. Anny. Cisár Justinián dal v roku 550 postaviť v Carihrade chrám na počesť sv. Joachima a Anny.