Obrezania podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista je prvou významnou udalosťou zo života Ježiša Krista po jeho narodení, pri ktorej mu bolo dané aj meno. Meno Ježiš má aramejský pôvod a znamená „Boh zachraňuje.“
V izraelskom národe bola obriezka úkonom, ktorý sa vykonával na každom narodenom dieťati mužského pohlavia na ôsmy deň po jeho narodení a pri tejto príležitosti mu dávali aj meno. V Starom zákone bola obriezka ustanovená Bohom na znak zmluvy Pána s Abrahámom a jeho potomstvom (Gn 17, 10-14). Aj Kristus sa podriadil tomuto zákonu a pri obriezke dostal meno Ježiš (Lk 2,21).
Aj Ježišova obriezka bola znakom jeho začlenenia do Abrahámovho potomstva (ľudu zmluvy) a zároveň ho oprávňovala zúčastňovať sa na náboženskom kulte Izraela.
Sviatok Obrezania Pána sa začal sláviť najskôr v Západnej Cirkvi, ktorá ho nazývala „oktávou Pána“, lebo pripadal na ôsmy deň po narodení Ježiša Krista.
Na Východe sa tento sviatok stal známym a rozšíreným až v 8.-9. storočí. Až z tohto obdobia sú totiž prvé zmienky v byzantských kalendároch o sviatku Obrezania Pána, ktorý sa slávil spolu so spomienkou na sv. Bazila Veľkého.