Sviatok Povýšenia sv. Kríža patrí k veľmi starovekým sviatkom liturgického roku. V súvislosti s týmto sviatkom, či v súvislosti s nájdením Kríža, vzniklo mnoho legiend a príbehov, ktoré však je nutné oddeliť od historickej skutočnosti.
Historici sa zhodujú v názore, že predovšetkým dve udalosti dali podnet na ustanovenie tohto sviatku:
Nájdenie svätého Kríža v 4.storočí. Cisár Konštantín Veľký chcel postaviť v Jeruzaleme na Golgote chrám. Preto sa jeho matka, svätá Helena, vydala v roku 326 do Jeruzalema. Túžila nájsť kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Keďže bola známa skutočnosť, že kríže po poprave zakopávali v blízkosti popraviska, začala hľadať na Golgote. Našli tri kríže. Keďže tabuľku s nápisom našli trocha ďalej, bolo treba určiť, ktorý kríž bol krížom, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Patriacha Makarios poradil sv. Helene, aby ich priniesla k lôžku jednej ťažko chorej ženy. Potom sa každým krížom dotýkali chorej. Pri dotyku Kristovým krížom sa žena hneď uzdravila. Cisárovná kríž pobozkala a poklonila sa mu. To istí urobil aj patriarcha so sprievodom. Na prosby prítomného ľudu potom patriarcha kríž vyzdvihol, aby ho ľudia videli. Tento akt bol podnetom k pomenovaniu sviatku. Samotný dátum slávenia sviatku sa viaže k dátumu posviacky chrámu Pánovho vzkriesenia v Jeruzaleme. Posviacka sa konala 13. septembra 335. Na nasledujúci deň sa konalo slávnostné uctievanie kríža pozdvihnutím. Počas pozdvihovania svätého Kríža zhromaždený ľud viackrát opakoval zvolanie Pane, zmiluj sa.
Návrat z perzského zajatia v 7.storočí. V roku 614 perzský kráľ Chozroj dobyl Jeruzalem a medzi inými vzácnosťami odniesol aj Kristov kríž. V roku 628 cisár Heraklios zvíťazil nad Peržanmi a svätý Kríž priniesol naspäť do Jeruzalema, kde práve 14. septembra 628 bolo jeho druhé povýšenie.
Prečo sa vlastne v Cirkvi povyšuje sv. Kríž?
Tento pôvodne nástroj smrti a veľkej potupy sa stal nástrojom víťazstva nad hriechom – duchovnou smrťou, stal sa prameňom nového života, zjednotenia človeka s Ježišom Kristom (por. Gal 2,19-20). Avšak cesta k víťazstvu nad hriechom a k novému životu vedie len cez kríž – smrť a utrpenie. To neznamená, že všetci ľudia musia trpieť alebo zomierať – to už za človeka podstúpil Kristus, človek sa s ním musí len zjednotiť. To vyjadruje aj spomínaný obrad povyšovania kríža. Kňaz sa skláňa s krížom až k zemi – akoby sa ponára do Kristovej smrti – a vzpriamuje sa, čo naznačuje jeho slávne vzkriesenie. Zároveň dvíhanie kríža naznačuje, že hriechom ľudstvo padlo do smrti, ľudská prirodzenosť bola porušená, ale Kristus skrze kríž dvíha človeka k novému životu, robí z neho nové stvorenie, kriesi ho z duchovnej smrti – hriechu. Celé ľudstvo sa ponára do Kristovej smrti a dvíha k jeho slávnemu vzkrieseniu. Povyšovanie od zeme dohora tiež naznačuje, že kríž dvíha človeka zo zeme k nebesiam, od dočasného k večnému. Preto je kríž symbolom Božej moci – Kristovým kráľovským žezlom, preto sa oslavuje, a to nielen spevom, ale aj symbolickým obradom povyšovania. Už nie je znakom potupnej smrti, ale úctyhodným prameňom nového života.