Sobota prvého týždňa Veľkého pôstu je venovaná pamiatke sv. mučeníka Teodora Tirona.
Meno Teodor má grécky pôvod a znamená „Boží dar“.
O narodení sv. Teodora, rodine, či detstve neexistujú hodnoverné svedectvá. Gregor Nysský v jednom zo svojich svedectiev naznačuje, že pravdepodobne pochádzal z Malej Ázie.
Krátko po zverbovaní k vojakom sa Teodor dostal do helenopontskej oblasti, kde sa jeho jednotka chystala prezimovať. Bolo to v čase prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána Daia (305-313).
V tom čase Teodor vypálil pohanský chrám matky božstiev v meste Amaseia. Aj napriek tomuto skutku mu vraj sudca ponúkol službu pohanského veľkňaza v tomto chráme. Bolo to obdobie veľkých útokov na kresťanskú vieru. Svätý Teodor bol, spolu aj s ostatnými kresťanmi, nútený vzdať sa svojej viery v Ježiša Krista a klaňať sa modlám. Svätý Teodor tento nátlak ustál, odmietol vzdať sa svojej viery, za čo bol kruto mučený a nakoniec aj upálený. Teodorovi sa vo väzení, podľa tradície, zjavil Ježiš Kristus a tak svätý Teodor s pokorou a láskou prijal mučenícku smrť za svojho Spasiteľa.
Hoci sv. Teodor podstúpil mučenícku smrť v hlavnom meste provincie Helenopont v Amasee, hlavným miestom jeho kultu sa stala juhozápadne vzdialená Euchaita. Odtiaľ sa jeho kult v 5. storočí rozšíril do celého starokresťanského sveta. V roku 1210 relikviu hlavy svätého Teodora Tyróna preniesli z Konštantínopolu do talianskeho mesta Gaeta.
Približne 50 rokov po smrti svätého Teodora, podľa tradície, dal cisár Julián Apostata (361-363) príkaz, aby počas prvého týždňa Veľkého pôstu všetky potraviny na trhoch v Konštantinopole tajne pokropili krvou obetí obetovaných pohanským modlám. Tým chcel znevážiť a poškvrniť kresťanský pôst. Konštantínopolskému biskupovi Eudoxiovi sa však zjavil sv. Teodor a upozornil biskupa na cisárov počin. Zároveň prikázal, aby veriaci nič nekupovali z potravín na trhoch mesta. Mali jesť varenú pšenicu s medom, čo sa grécky nazýva koliva (niekde kuťa). Zásahom sv. Teodora Tirona dal Boh vedieť, akú hodnotu má pôst u kresťanov.
Túto udalosť si východná Cirkev pripomína vždy v prvú sobotu Veľkého pôstu, spoločne aj s pamiatkou sv. Teodora Tirona, kedy sa počas obradov posväcuje aj koliva.
Koliva je teda sladký pokrm, ktorého sladkosť ako keby predznačovala chuť večného života. Zmieša sa totiž čisté (upravené) zrno, hrozienka, sušené slivky, figy, ďatle, jadrá vlašských orechov, med, ovocný lekvár a sušené ovocie.
Cirkev požehnávaním kolivy poukazuje na cieľ a význam celopôstného odriekania (na začiatok niečo sladké, potom odriekanie a na konci nasleduje veľká odmena).