Stretnutie Pána

Sviatok  Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý sa slávi 2. februára, pripomína udalosť zo Svätého Písma, opísanú v evanjeliu od Lukáša (Lk 2, 22-39). Presvätá Bohorodička a sv. Jozef chceli splniť zákon a preto obetovali v chráme dve hrdličky. Tu sa s nimi stretol starec Simeon, ktorému bolo predpovedané, že neumrie, pokiaľ neuvidí Mesiáša. Ten chválil Boha známym chválospevom.

Sviatok sa začína sláviť v Jeruzaleme až v druhej polovici 4.storočia. Postupne sa z Jeruzalema rozširoval na celý Východ. Traduje sa, že pápež Sergius na konci 7.storočia zaviedol zvyk posväcovania sviečok. Táto prax už ale existovala v Alexandrii, kde sv. Cyril Alexandrijský ešte v roku 444 spomína obyčaj prinášať v tento deň sviečky do chrámu.

Pri slávení tohto sviatku vystupujú do popredia dve skutočnosti.

Prvou je tá, že rodičia chcú zasvätiť Dieťa Pánovi vo svätyni jeho božskej, nevýslovnej Prítomnosti. Znakom čoho je obeta, ktorou sa Syn daruje nebeskému Otcovi v spoločenstve lásky. Toto je prvé a podstatné STRETNUTIE, Otca so Synom, ktoré sa uskutočňuje v ten istý deň, kedy aj ďalšie STRETNUTIA. Týmto sviatkom si pripomíname túto dôležitú skutočnosť. Neskôr sa v Lukášovom evanjeliu môžeme dočítať, ako dvanásťročný Ježiš vysvetľuje svojim rodičom, že takého božie Stretnutie je stále, kde On, Boží Syn, má byť navždy v prítomnosti svojho Otca.

Druhou skutočnosťou je odhalenie chudoby Ježišových rodičov, ktorí nemajú možnosť obetovať baránka. Oni však so srdcom plným pohnutia obetujú všetko čo majú, dva malé, nevinné a čisté holúbky.

Sviatkom Stretnutia Pána oslavujeme aj stretnutie Božieho dieťaťa so svojim ľudom, ktorý prichádza svojou smrťou a zmŕtvychstaním zachrániť.