Stretnutie Pána

Sviatok Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista pripomína udalosť zo Svätého Písma, opísanú v evanjeliu od Lukáša (Lk 2, 22-39).

Prečistá Panna Mária ako Božia Matka sa nemusela podrobiť obradu očisťovania, ako to predpisoval Mojžišov zákon, lebo sa posvätila Kristovým narodením.

 Mojžišov zákon predpisoval, že každá žena po narodení chlapca nesmela 40 dní vojsť do chrámu, lebo v tomto čase sa považovala za nečistú (porov. Lv 12, 1-4). Toto obdobie štyridsiatich dní sa nazývalo dňami očisťovania. Po zakončení týchto dní prichádzala matka novonarodeného dieťaťa do chrámu a priniesla obetu, čím sa stávala (obradne) čistou. Pôrodné bolesti totiž pripomínali prvý hriech, za ktorý Eva dostala trest v bolesti rodiť deti.

 Zároveň podľa zákona mala zasvätiť svojho prvorodeného Bohu. Bohatšia žena mala pri tejto príležitosti obetovať jednoročného baránka na celostnú žertvu a mladého holúbka alebo hrdličku; ak bola chudobná, mala priniesť pár hrdličiek alebo dva holúbky (porov. Lv 5,7; 12, 6-8).

Panna Mária v pokore splnila to, čo predpisoval zákon a priniesla na obetu pár hrdličiek. Tu sa s nimi stretol starec Simeon, ktorému bolo predpovedané, že neumrie, pokiaľ neuvidí Mesiáša. Ten chválil Boha známym chválospevom.

Sviatkom Stretnutia Pána sa oslavuje aj stretnutie Božieho dieťaťa so svojim ľudom, ktorý prichádza svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zachrániť.

Sviatok sa začína sláviť v Jeruzaleme až v druhej polovici 4. storočia. Prvú zmienku o tom podáva pútnička Etéria vo svojom denníku, kde ho nazýva štyridsiatym dňom po Bohozjavení. Postupne sa z Jeruzalema rozširoval na celý Východ.

Traduje sa, že pápež Sergius na konci 7.storočia zaviedol zvyk posväcovania sviečok, v ktorých vidíme ochranu pred rozličnými živelnými pohromami a nebezpečenstvami. Táto prax už ale existovala v Alexandrii, kde sv. Cyril Alexandrijský ešte v roku 444 spomína obyčaj prinášať v tento deň sviečky do chrámu.

Duch bohoslužieb sviatku je rovnaký, ako na sviatok Kristovho narodenia a Bohozjavenia: hlavnou myšlienkou je osláviť zjavenie sa Boha na zemi, zvelebovať Kristovo božstvo a vzdať úctu Prečistej Panne Márii, ako Matke Božej.

Pri slávení tohto sviatku vystupujú do popredia dve skutočnosti.

Prvou je tá, že rodičia chcú zasvätiť Dieťa Pánovi vo svätyni jeho božskej, nevýslovnej Prítomnosti. Znakom čoho je obeta, ktorou sa Syn daruje nebeskému Otcovi v spoločenstve lásky. Toto je prvé a podstatné Stretnutie, Otca so Synom, ktoré sa uskutočňuje v ten istý deň, kedy aj ďalšie stretnutia. Týmto sviatkom si pripomíname túto dôležitú skutočnosť. Neskôr sa v Lukášovom evanjeliu môžeme dočítať, ako dvanásťročný Ježiš vysvetľuje svojim rodičom, že takého božie Stretnutie je stále, kde On, Boží Syn, má byť navždy v prítomnosti svojho Otca.

Druhou skutočnosťou je odhalenie chudoby Ježišových rodičov, ktorí nemajú možnosť obetovať baránka. Oni však so srdcom plným pohnutia obetujú všetko čo majú, dva malé, nevinné a čisté holúbky.

V tento deň sa v Katolíckej cirkvi slávi Deň zasväteného života.