Svätí apoštoli Peter a Pavol

Sviatok Svätých, slávnych a všechválnych apoštolov Petra a Pavla si v našom obrade pripomíname 29. júna. Čím boli známi títo apoštoli?

Sv. Peter (pôvodné meno Šimon zmenil po Ježišovom pozvaní za „rybára ľudí“ na Peter – Skala) bol vždy v blízkosti Ježiša Krista počas jeho pozemského účinkovania. Je svedkom jeho premenenia na hore Tábor, v mene všetkých apoštolov vyznáva jeho božstvo, so svätým Jánom pripravuje veľkonočnú večeru a Pán za seba i za neho zaplatil chrámovú daň. Napriek sľubu vernosti Ježišovi ho trikrát zapiera, ale svoj čin oľutuje. Ježiš Kristus mu zveruje vedenie svojej Cirkvi. Po nanebovstúpení Ježiša Krista a zoslaní Svätého Ducha sa ujíma svojho poslania ako hlava apoštolského zboru a prvého kresťanského spoločenstva v Jeruzaleme. Podobne on vedie voľbu hlavy apoštola namiesto Judáša. Traduje sa aj jeho zázračné vyslobodenie z väzenia, za čias Herodesa Agripu (porov. Sk 12, 1-11). Neskôr odchádza do Antiochie a po jeruzalemskom apoštolskom sneme odchádza do Ríma.  Zomrel mučeníckou smrťou v Ríme v čase prenasledovania kresťanov za cisára Nerona dňa 29. júna v roku 67. Zomrel ukrižovaný dole hlavou.

Sv. Pavol nepatril k dvanástim vyvoleným a povolaným apoštolom. Za svoju horlivosť a obetavosť dostal titul apoštol. Jediný z apoštolov mal vysoké vzdelanie a bol rímskym občanom. Spočiatku prenasledoval kresťanov, ale neskôr neďaleko Damasku sa z prenasledovateľa stal hlásateľ Kristovho učenia. Vykonal veľké misijné cesty a jeho obetavosť nepoznala hranice. Založil veľké množstvo kresťanských obcí. Napísal 14 listov jednotlivým cirkevným obciam i osobám, v ktorých jasne vykladal Kristovu náuku. Cirkev ich uznala za inšpirované a tvoria súčasť Nového zákona. Za svoju vieru v Krista umrel v Ríme, kde bol sťatý mečom v ten istý deň ako sv. Peter – 29. júna v roku 67.

Úcta svätých apoštolov vzhľadom na ich veľký význam v Cirkvi sa vlastne začala od okamihu ich smrti. Ich hroby boli kresťanom dôverne známe a tešili sa veľkej úcte. Dosvedčuje to aj skutočnosť, že v 4.storočí je ich úcta rozšírená tak na Východe, ako aj na Západe. Na česť dvanástich apoštolov dal Konštantín vybudovať v Carihrade chrám, kde je aj pochovaný. Spočiatku nebol tento sviatok slávený naraz, sú svedectvá o slávení 28. decembra, či 22. februára. Postupne sa však ustálil deň 29. jún.

Hneď na druhý deň je v liturgickom kalendári spomienka zboru svätých, slávnych a všechválnych dvanástich apoštolov, kedy sa slávi spoločný sviatok apoštolov. Je nutné poznamenať, že každý apoštol má v liturgickom kalendári svoju vlastnú spomienku.