Svätí Cyril a Metod

Slovanské národy začali uctievať sv. Cyrila a Metoda veľmi skoro po ich smrti. Aj napriek tomu, že v súčasnosti sa väčšinou hovorí o 5. júli,  v minulosti (ale už aj súčasný trend) si veriaci pripomínali svätých apošotlov počas niekoľkých dní v liturgickom roku. 14. februára sa slávi pamiatka smrti sv. Cyrila, 6. apríla pamiatka smrti sv. Metoda a 11. mája je sviatok obidvoch apoštolov. Postupne však tieto sviatky, vplyvom rozličných historických a politických dôvodov, upadali do zabudnutia.

Na základe  dekrétu Leva XIII. z roku 1880 a aj nariadeniu Ľvovskej synody sa začala sláviť pamiatka učeníkov  5. júla. V roku 1987 vyhlásil pápež sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Liturgické reformy v posledných rokoch majú za následok to, že sa pri úcte slovanských apoštolov objavujú aj ich pôvodné dátumy – 14. február, 6. apríl a 11. máj.

Rodiskom bratov Konštantína a Metoda bol Solún, po Carihrade druhé najväčšie a najvýznamnejšie mesto v Byzantskej ríši. Začiatkom IX. storočia sa v Solúne a najmä na jeho okolí hovorilo nielen po grécky, ale aj po slovansky, lebo Slovania sa tu usadili už v VI. storočí.

Ich otec Lev, hlboko veriaci človek, zastával v solúnskej župe vysoký vojenský úrad drungaria, zástupcu vojvodcu. Tento úrad zverovali len spoľahlivým osobám. Ich bohabojná matka sa volala Mária a spolu s manželom mali sedem detí.

Metod bol najstarším synom a narodil sa v roku 815. Metod je jeho rehoľné meno, krstné meno nie je známe, ale predpokladá sa, že sa volal Michal. Študoval právo v Solúne  a po skončení štúdií prijal miesto v štátnej správe. Stal sa správcom jednej župy Byzantského cisárstva, ktorá mala prevažne slovanské obyvateľstvo. Metod videl množstvo rozbrojov okolo seba, nepokoja a tak sa rozhodol zmeniť svoj život. Odišiel do kláštora na Olymp v severozápadnej časti Malej Ázie, kde bolo akési centrum mníšskeho života. Tu prijal mníšsky postrih, obliekol sa do mníšskeho rúcha, cvičil sa v čnostiach, zachovával rehoľné pravidlá a venoval sa čítaniu kníh.

Konštantín bol najmladší z detí, narodil sa v roku 827. Vynikal zbožnosťou, nadaním a húževnatosťou. Po skončení štúdií v Carihrade v roku 848 bol vymenovaný za patriarchovho archivára, ktorý mal v tomto období dosť výrazné postavenie. Pred nástupom do funkcie bol asi v roku 849 vysvätený za diakona. Po krátkom pôsobení v tejto funkcii odišiel do kláštora pri Bosporskej úžine, aby sa o šesť mesiacov vrátil do Carihradu ako profesor filozofie na Vysokej dvornej škole.

V roku 851 bol členom posolstva z Carihradu k Arabom. Toto posolstvo malo za úlohu debatovať s Arabmi o náboženskej otázke a hlavne zmierniť prenasledovanie kresťanov v Arabskej ríši. Po skončení misie opäť prednáša na vysokej škole. V roku 856 došlo k prevratu na cisárskom dvore a Konštantín ovplyvnený aj týmito udalosťami odchádza na Olymp, do toho istého kláštora, v ktorom žil aj jeho brat Metod. Veľmi rád čítaval Sväté Písmo a diela veľkých cirkevných spisovateľov.

Koncom roku 860 dostali bratia nové misionárske poslanie medzi Kozármi. Toto poslanie malo politicko-náboženský ráz a jeho cieľom bolo obnovenie priateľstva s Kozármi v dobe, keď Rusi svojimi nájazdmi ohrozovali Carihrad. Pozoruhodné pre túto misiu je to, že v januári roku 861 objavili hrob aj s pozostatkami sv. Klimenta, tretieho rímskeho pápeža.

Koncom roku 861 sa po návrate z misie v utiahnutosti venovali modlitbe.

Kniežaťa Rastislava chcel vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu. V roku 861 vyslal Rastislav posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. so žiadosťou, aby mu pápež poslal biskupa a misionárov znalých slovanského jazyka. Keďže v Ríme nevyhoveli jeho prosbe, obrátil sa Rastislav na cisára Michala III. do Konštantinopola s tou istou žiadosťou.

Cisár Michal III. vyhovel tejto prosbe a v roku 863 svätí bratia Konštantín a Metod, ktorí ovládali dobre slovanskú reč, prichádzajú na Veľkú Moravu. Konštantín a Metod začali hneď pôsobiť a založili prvú školu podľa vzoru konštantínopolskej akadémie.

Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu zostavil prvé slovanské písmo – hlaholiku – ktoré bolo prispôsobené fonetike slovanských jazykov. Toto písmo použil Konštantín pri prekladaní bohoslužobných kníh do staroslovienskeho jazyka.

O obradovej príslušnosti a liturgii, ktoré priniesli a uviedli do života sv. Cyril a Metod, existujú rôzne hypotézy. Jedna skupina autorov tvrdí, že svätí bratia preložili a zaviedli na území Veľkej Moravy liturgiu východno-byzantského obradu a tú tam zachovali až do konca. Slovančina bola zavedená do západného obradu až neskôr po ich smrti. Druhá skupina autorov sa domnieva, že Konštantín a Metod priniesli a do staroslovienčiny preložili východnú – byzantskú – liturgiu, ale neskôr preložili i západnú – rímsku – liturgiu a tej sa pridržiavali. Rozvážnejší kritici dodávajú, že na Morave môžeme hovoriť o určitom liturgickom synkretizme, ktorý vytvorili apoštoli Slovanov, alebo o biritualizme, ako o charakteristike ich misie. Existuje však aj skupina bádateľov, ktorí predpokladajú, že svätí bratia preložili do staroslovienčiny latinskú liturgiu a aj ju slúžili počas svojho pobytu na Veľkej Morave. Je však známa aj skupina autorov, ktorá predstavuje „liturgiu v slovanskom jazyku“, keď ide o hybrid latinskej liturgie v staroslovienčine s východnou liturgiou. Aj z týchto tvrdení je možné vysloviť názor, že vyslovované závery u jednotlivých autorov boli ovplyvňované obradovou príslušnosťou týchto autorov.

Pre všetky cyrilometodské písomné pamiatky je charakteristické to, že prekypujú východným duchom, východnou terminológiou, zvykmi, kalendárom a pod. a neklamne svedčia o tom, že nielen samotní svätí bratia, ale aj ich žiaci boli zanietení za ohlasovanie viery práve vo východnom – byzantskom – obrade.

Príchod franského kléru na Moravu, vynútený politickými okolnosťami spôsobenými Svätoplukom, novým kniežaťom Moravy, priniesol Metodovi nové starosti. Knieža, sledujúc ako hlavný cieľ len územné rozšírenie, zriekol sa plánu kultúrnej a duchovnej nezávislosti, ktorý začal rozvíjať Rastislav a nerozvážne zvýhodňoval franské latinské duchovenstvo. Falošné obvinenia  a intrigovanie franského kléru proti Metodovi sa dostalo až do Ríma. Rímsky biskup, nakoľko si chcel overiť pravdivosť situácie na Morave, pozval Metoda, aby ho vypočul a presvedčil sa o jeho učení. Metod prišiel v roku 880 spolu so štátnou delegáciou kniežaťa a presviedčal biskupa o svojej doktrinálnej vernosti a o dodržiavaní všetkých kánonických predpisov. Odpoveďou na tieto obvinenia proti Metodovi bol známy list Industriae Tuae, adresovaný kniežaťu Svätoplukovi. Druhá časť tohto listu hovorí o postavení Metoda z hľadiska:

  1. jeho pravovernosti,
  2. potvrdenia jeho menovania ako arcibiskupa Moravy,
  3. opätovného schválenia používať slovanský jazyk v liturgii.

Po smrti svätých bratov (sv. Konštantín-Cyril umiera 14. februára 869 v Ríme, Metod umiera 6. apríla 885) začalo tvrdé prenasledovanie Metodových žiakov, kňazov a diakonov. Mnohí utiekli do Bulharska, do „Dácie”,  mnohých predávali ako otrokov. Niektorí učeníci sv. Metoda sa vysťahovali do Čiech, kde sa kláštor na Sázave, ktorý založil sv. Prokop v roku 1053, stal strediskom cyrilometodského odkazu. Iní odišli do Vislanska na území dnešného Poľska. Mnohí ďalší z učeníkov, hlavne domáceho pôvodu, neodišli za hranice vlasti. Odchádzali do svojich domovov, takže na mnohých odľahlých miestach sa mohol ďalej udržiavať aj starosloviensky bohoslužobný jazyk a liturgia.

Predstavitelia východnej cirkvi pokladajú účinkovanie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave za ozajstný začiatok svojej existencie.