Sv. Demeter pochádzal zo Solúna a žil v druhej polovici 3. storočia. Jeho otec bol vysokým cisárskym dôstojníkom a tiež tajným kresťanom. Vo vnútri svojho paláca (v tajnej kaplnke) ukrýval dva zlatom a drahými kameňmi ozdobené sväté ikony: Ježiša Krista a Presvätej Bohorodičky. Pred týmito ikonami sa modlil so svojou ženou, najmä o to, aby ich požehnal nasledovníkom v ich dome. Nakoniec si Pán Boh spomenul na ich modlitby a almužny a narodil sa im syn Demeter. Rodičia v kresťanskej viere vychovával aj svojho syna. Povedali mu všetko, čo privádza k poznaniu Boha, ale aj všetko o slabosti pohanských bôžikov a bezduchosti ich modiel. Demeter, podľa náuky svojich rodičov, a ešte viac z Božej milosti, ktorá v ňom začínala účinkovať, spoznal pravdu, uveril v pravého Boha a prijal Kristovu náuku.
Po otcovej smrti cisár Maximilán vymenoval Demetra za solúnskeho prokonzula, pričom mu povedal: „Chráň svoju otčinu od nepriateľov, očisť od nečestných kresťanov a zahub každého, kto vyznáva Kristovo meno.“
Aj v tomto úrade sv. Demeter neochvejne vyznával svoju kresťanskú vieru. Keď sa o tom dozvedel cisár, veľmi sa nahneval a pri návrate z vojny dal uväzniť Demetra. Demeter ešte predtým celý svoj majetok dal svojmu vernému sluhovi s podmienkou, aby ho rozdal chudobným. Povedal: „Rozdaj pozemské bohatstvo, aby sme za to obdŕžali nebeské.“ A sám sa oddal modlitbám a pôstu, aby sa tak pripravil na mučenícky veniec.
Cisár usporiadal v meste hry. Jednou z atrakcií bol jeho gladiátorský zápasník Lius, ktorý bol neobyčajne silný a dovtedy každého porazil. Pre neho postavili vysoký most a pod ten dali množstvo oštepov, hrotmi hore. Každý, kto z mosta spadol, sa nabodol na hroty a v mukách umieral. Mnoho ľudí muselo s Liom bojovať, zvlášť kresťania. V meste žil aj jeden kresťanský mladík – Nestor, ktorý sa rozhodol, že bude s Liom bojovať. Pred zápasom zašiel za Demetrom, aby poprosil o požehnanie a modlitbu, aby mohol zvíťaziť nad tým nemilosrdným zápasníkom. Sv. Demeter ho požehnal znakom kríža a povedal mu: „Nad Liom vyhráš, no zomrieš aj ty, lebo budeš mučený za Krista.“ Nestor sa pred zápasom prežehnal znamením kríža, nahlas zvolal: „Demeterov Bože, pomôž mi!“ a začal zápasiť. Aj keď bol menšej postavy, zhodil Lia z mosta na kópie. Cisár sa nahneval a dal Nestora zavrieť. Keď sa dozvedel, že mladík sa bol pred zápasom poradiť s Demetrom, dal Demetra vo väzení prebodnúť kopijami. Nestora dal sťať mečom.
To všetko sa stalo v roku 306. V noci potom prišli kresťania, tajne vzali telo Demetra a pochovali ho. Po skončení prenasledovania nad hrobom postavili kresťania chrám, v ktorom sa udialo množstvo zázrakov.
Úctu sv. Demetra priniesli na naše územie slovanskí apoštoli Cyril a Metod. Prispela k tomu skutočnosť, že telo sv. Demetra ostalo neporušené a vytekalo z neho voňavé myro. Základom jeho úcty sa stalo aj množstvo zázrakov a vypočutých prosieb. V súvislosti s jeho sviatkom sa spomína aj udalosť veľkého zemetrasenia v Carihrade, ktoré bolo 26. októbra 740.
Cirkev si od prvopočiatkov vysoko cení svedectvo mučeníkov. Ich svedectvo ani po niekoľkých storočiach nič nestratilo na hodnote ich aktuálnosti, ktorú treba vždy skonkretizovať v každom čase. Cirkev poukazuje na hrdinskú vieru a čnosti veľkomučeníka Demetra. Predstavuje ho ako chrabrého Kristovho vojaka a vyznávača, ako divotvorcu, ktorý lieči choroby duše a tela a pomáha v každej potrebe.