Svätý Juraj, ktorý sa narodil v rodine bohatých rodičov, vstúpil do vojska a dosiahol hodnosti vojvodu a komitu (vysoký dôstojník, ktorý sprevádzal cisára na cestách a bol jeho poradcom). V čase prenasledovania kresťanov rozdal svoj majetok chudobným, prepustil svojich otrokov, obvinil cisára z nečestného konania a verejne sa hlásil ku viere v Ježiša Krista. Jeho život je opradený mnohými legendami (vo väzení bol priviazaný ku kolu, za ktorým boli ostré klince, ktoré sa otáčali a trhali mučeníkovo telo; bol hodený do nehaseného vápna; bičovaný). Keď cisárova manželka Alexandra videla mučenie a vieru sv. Juraja, uverila v Ježiša Krista.
Cisár sa snažil získať mučeníka na modloslužobníctvo. Svätec mu povedal: „Ukážte mi vašich bohov!“ Cisár ho zaviedol do pohanského chrámu. Juraj tam vzývaním Kristovho mena zničil všetky pohanské modly. Pohanskí kňazi sa vtrhli na Juraja a žiadali jeho okamžitú smrť. Vtedy k cisárovi pristúpila aj jeho manželka, padla k nohám a prosila o milosť pre Juraja. Cisár oboch odsúdil na smrť. Cisárovná umrela ešte počas cesty na popravisko a sv. Juraj bol sťatý – 23. 4. 303.
Svätý Juraj patrí, spoločne s Demetrom, Prokopom a Teodorom, vo východnej cirkvi k „vojenským svätcom“ a jeho osoba bola prejavovaná veľká úcta, hlavne v meste Lydde. Po jeho umučení bolo telo prenesené do Lyddy v Palestíne. Za čias Konštantína Veľkého ho preniesli do novovybudovaného Chrámu sv. Juraja v Lydde (v liturgickom kalendári sa to slávi 3. novembra). Hlava svätca sa nachádza v Ríme, v chráme, ktorý nesie jeho meno.