Sviatok Troch svätých svätiteľov, veľkých veľkňazov Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho patrí k najnovším sviatkom v byzantskom liturgickom kalendári. Veriaci ľud si týchto svätcov hlboko vážil a uctieval už za ich života.
Na ustanovenie tohto sviatku dal podnet spor, ktorý vznikol v Carihrade v 11. storočí. Ľudia sa hádali, ktorý z týchto svätcov je pred Bohom väčší a pre Cirkev významnejší.
Spor nakoniec vyriešili samotní svätitelia, ktorí sa zjavili biskupovi Jánovi z mesta Euchaiti, najprv jednotlivo a neskôr spoločne, kedy mu aj povedali nasledujúce slová: „Ako vidíš, pred Bohom sme si rovní a nie je medzi nami nič protirečiace, či sporné, a každý z nás v svojej dobe – osobitne inšpirovaný Božím Duchom – učil, čo je potrebné pre spásu ľudí. Preto medzi nami nik nie je prvý, či druhý, ale keď spomenieš jedného, pripájajú sa k nemu ďalší dvaja. Vstaň, teda, a povedz tým, ktorí sa pre nás hádajú, aby sa nerozdeľovali medzi sebou, lebo ako za života, tak aj po smrti sa usilujeme viesť všetky končiny sveta k pokoju a jednote. Na dôkaz našej rovnosti pred Bohom nám ustanovíš v jeden deň spoločný sviatok. My na svojich ctiteľov budeme pamätať v príhovore pri Božom tróne!“
Takto sa od roku 1076 slávi tento sviatok v liturgickom roku. Bohoslužba sviatku ospevuje a oslavuje svätiteľov za ich vrúcnu lásku k Bohu a k blížnemu, pevnú vieru, význam pre Cirkev, veľké cnosti, Božiu múdrosť a príhovor.
Je zaujímavé, že aj samostatne majú títo svätci spomienku v liturgickom kalendári v mesiaci januári: Sv. Bazil Veľký 1. januára, sv. Gregor Teológ 25. januára, sv. Ján Zlatoústy – prenesenie jeho telesných ostatkov 27. januára (spomienka na tohto svätca v liturgickom kalendári je 13.novembra).