Svätá a veľká streda

Cirkev na Svätú a veľkú stredu poukazuje na ženu – hriešnicu, ktorá pomazala Pána myrom (porov. Mt 26, 6-16).

Podľa tradície, noc z utorka na stredu strávil Ježiš v Betánii. Bolo to v čase, kedy už boli starší z ľudu a farizeji rozhodnutí zabiť ho. V dome Šimona Malomocného pristúpila k Ježišovi žena – hriešnica s alabastrovou nádobou a vyliala drahocenný olej na hlavu Spasiteľa.

Tento skutok ženy bol silným znakom jej lásky – len láska nám otvára cestu k Pasche, k vzkrieseniu, oslobodeniu.

Pomazanie myrom pritom môžeme vnímať vo viacerých významoch:

  1. V tomto skutku je vystihnutá protipólovosť konania voči činu Judáša. Kým žena – hriešnica neľutovala drahý olej na pomazanie Ježiša Krista, Judáš – jeden z jeho najbližších – práve pre peniaze zradil Ježiša Krista. Preto v cirkevnej bohoslužbe tohto dňa, oslavuje sa žena – hriešnica a zatracuje sa Judášov vzťah k peniazom.
  2. Pomazaním vopred pripravila telo Ježiša Krista na pohreb, ako o tomto čine usúdil sám Ježiš (porov. Mt 26, 13).
  3. Pomazanie Krista vyznieva ako pomazanie Kráľa a Veľkňaza – myrom sa v starom zákone pomazávali kňazi a králi pri uvedení do úradu. Kristus prichádza ako Veľkňaz, aby obetoval sám seba.
  4. Myro sa stáva symbolom nesmrteľnosti a neporušiteľnosti.
  5. Kontrast medzi príjemnou vôňou dobrých skutkov a smradom hriechu – často sa vyskytuje v bohoslužobných textoch, a to nielen vo Veľkom týždni.

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, ty si bol pomazaný duchovným myrom, osloboď nás od útočiacich vášní a zmiluj sa nad nami, lebo ty jediný si svätý a milujúci ľudí. Amen.