Začíname posledný týždeň pred Paschou, ktorý je zasvätený spomienke na posledné dni pozemského života nášho Spasiteľa, jeho strasti, smrti a pochovania. Skrze bohoslužbu si pripomíname udalosti, ktoré majú veľmi blízky vzťah k strastiam Kristovým. Tieto udalosti sú s bázňou spomínané svätou Cirkvou v tie isté dni, v ktoré sa aj naozaj stali. Sú spomienkou na posledné prebývanie Ježiša Krista v Jeruzaleme. Tieto dni sú zároveň dni bezprostrednej prípravy na utrpenie a vzkriesenie Ježiša Krista, kedy sa do popredia dostáva téma pokánia, ktoré je duchovnou prípravou na prežívanie tajomstva nadchádzajúcich dní.
V bohoslužobných textoch Svätého a veľkého pondelka sa porovnáva starozákonná udalosť, v ktorej Jozefovi bratia, synovia Jakuba, predali Jozefa z veľkej závisti nad jeho múdrosťou do Egypta. Jozef je v tejto udalosti predobrazom Ježiša Krista, ktorého takisto vlastní neprijali a zo závisti nad jeho múdrosťou a silou zázrakov Ho dali zabiť. Ale tak ako Jozef stal sa vládcom Egypta, aj Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou a nad každým hriechom. (porov. Ex 1, 1-20)
V evanjeliu (Mt 24, 3-35) nachádzame zmienku o figovníku. Figovník je stromom neposlušnosti. Jeho listy použili prví ľudia na svoje zahalenie. Preto ho Ježiš Kristus z lásky k ľuďom preklial, aby už viac neprinášal ovocie, ktoré zapríčinilo hriech. To, že hriech je podobný fige, dobre vidno z toho, že podobne ako ona, je sladký, lepkavý, potom však trpký a nakoniec trápiaci svedomie.