Hoci je slávenie Svätého a Veľkého štvrtka veľmi starobylé, pôvodne netvorilo súčasť liturgického slávenia paschálnych tajomstiev (Kristovho ukrižovania, pochovania a slávneho zmŕtvychvstania).
Na počiatku bol Svätý štvrtok skôr dňom prípravy na veľkonočnú vigíliu, prvotné posvätné trojdnie, ktoré sa začínalo v predvečer Svätého a Veľkého piatka a končilo sa na úsvite Veľkonočnej nedele.
- Veľký štvrtok bol pôvodne vyhradený na zmierenie kajúcnikov, aby mohli participovať so zvyškom veriacich na veľkonočných slávnostiach.
- Vo Svätý štvrtok boli skúšaní katechumeni, ktorí mali byť pokrstení vo veľkonočnú vigíliu. Pred predsedajúcim biskupom mali naspamäť odrecitovať Symbol viery. Bolo len prirodzené, že v deň, keď sa konala táto veľká udalosť, by sa mala sláviť špeciálna spomienka na ustanovenie Najsvätejšej Eucharistie.
Vo Veľký štvrtok si Cirkev pripomína sled udalostí, ktoré sa stali v tento deň:
- v tento deň Ježiš umyl svojím učeníkom nohy,
- slávil paschálnu večeru so svojimi učeníkmi,
- ustanovil najsvätejšiu sviatosť Eucharistie,
- trpel i modlil sa v Getsemanskej záhrade,
- bol zradený Judášom.
V tento deň sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého, v katedrálach sa na konci koná obrad umývanie nôh (biskup umýva nohy 12 kňazom počas čítania evanjelia). Ak je potreba, počas tejto liturgie biskup v katedrále posvätí myro (používa na vysluhovanie sviatosti myropomazania) a antimensiony.
Vo večerných hodinách sa slúži liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. Slúži sa na pamiatku poslednej večere, umytia nôh apoštolom a Judášovej zrady.
Toto je vlastne aj skutočný a pôvodný sviatok Najsvätejšej Eucharistie. Dať jesť svoje telo je znakom sebaobetovania a nesmiernej Božej lásky. Zároveň jesť niekoho telo a piť jeho krv znamená prijímať jeho moc, jeho vlastnosti – máme sa stať Kristovým telom a krvou, stať sa Ním. Na Veľký štvrtok pripravil Ježiš Kristus tú najväčšiu hostinu, ktorá ešte neskončila. V tom tkvie úžasný aspekt Veľkého štvrtku. Odkedy bola prestretá Ježišova hostina, ešte sa nikdy neskončila!!!
V tejto súvislosti si človek zároveň uvedomuje, že skutočným cieľom liturgie nie je premeniť chlieb a víno na Telo a Krv Ježiša Krista, ale premeniť samotného človeka, aby sa stal podobným svojmu Bohu.
Liturgia sv. Bazila Veľkého bola zvolená preto, lebo anafora, čiže kňazská modlitba pred konsekráciu a po nej, opisuje ustanovenie Najsvätejšej Eucharistie oveľa detailnejšie ako anafora liturgie svätého Jána Zlatoústeho.
Božskej liturgii predchádza večiereň, aby sa vyjadrilo, že táto liturgia sa slávi na pamiatku ustanovenia Najsvätejšej Eucharistie pri Tajomnej (Poslednej) večeri, ktorú slávil Ježiš so svojimi apoštolmi po večernej obete v chráme.