Sviatok Vstupu našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, do chrámu sa vyvinul na podklade tradície, nakoľko Sväté Písmo udalosť tohto sviatku neopisuje.
Tradícia sa opiera o apokryfné Jakubovo protoevanjelium.
Joachim a Anna boli bezdetní. Sľúbili, že keď sa im narodí dieťa, dajú ho na výchovu do Jeruzalemského chrámu. Trojročnú Máriu priniesli rodičia do chrámu.
Touto skutočnosťou sa zdôrazňuje fakt, že duchovná zrelosť sa značne líši od fyzickej a že to, čo je utajené pred múdrymi tohto sveta, môže byť zjavené deťom (porov. Lk 10, 21).
Pri dverách chrámu očakával Máriu veľkňaz, ktorý ju z Božieho vnuknutia uviedol nielen do chrámu, ale aj do veľsvätyne, kde mohol vstúpiť len raz za rok. V chráme žila Bohorodička až do zásnub so svätým Jozefom. Mária sa tak pripravovala na svoju úlohu Božej Matky – Bohorodičky v ustavičnej modlitbe a spoznávaní Svätého Písma..
Sviatok oslavuje Máriu, ktorá vstupuje do pozemského chrámu, aby sa pripravila na to, že sa raz stane chrámom Boha. Zároveň Máriin vstup a život v chráme sú obrazom vstupu a života v chráme, ktorým je Kristus, pre každého veriaceho.
Sviatok patrí k dvanástim veľkým sviatkom liturgického roku. O sviatku existuje zmienka už v 5. storočí. Trvalo však niekoľko storočí, kým sa tento sviatok rozšíril po celom Východe. Z niektorých svedectiev je zrejmé, že sviatok bol ustanovený v 8. storočí a hneď na to sa stal všeobecne rozšíreným.
Dátum sviatku 21. november je spojený s udalosťou posviacky chrámu Svätej Márie Novej v Jeruzaleme v roku 543, ktorý dal vybudovať byzantský cisár Justinián I.
Na Západ prišiel sviatok Vstupu Bohorodičky do chrámu dosť neskoro – až koncom 14. stor., a v polovici 15. stor. sa rozšíril do celej Európy. Aj Západná cirkev slávi sviatok Vstupu do chrámu v ten istý deň ako východná cirkev (21. novembra), pričom ho nazýva Obetovanie Panny Márie.
V stredoveku bolo Uvedenie do chrámu obľúbenou témou ikonografie.
Na tento sviatok je zvykom požehnávať deti v chráme.
Máriin vstup a život v chráme sú aj naším vstupom a naším životom v chráme, ktorým je Ježiš Kristus. Toto je teda Božia dobrotivosť a spása ľudí: urobiť z nich príbytok Krista Boha medzi ľuďmi, ako sa to ospevuje aj v tropári sviatku: „Dnešný sviatok nám pripomína dobrotu Božiu a je predzvesťou spásy ľudstva. Do Božieho chrámu vstupuje Panna a všetkým zvestuje príchod Krista.“