Sviatok Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, do chrámu (21. november) sa vyvinul na podklade tradície.
Sväté Písmo neopisuje udalosť tohto sviatku. Tradícia sa opiera o apokryfné Jakubovo protoevanjelium. Joachim a Anna boli bezdetní. Sľúbili, že keď sa im narodí dieťa, dajú ho na výchovu do Jeruzalemského chrámu. Trojročnú Máriu priniesli rodičia do chrámu. Pri dverách očakával Máriu veľkňaz, ktorý ju z Božieho vnuknutia uviedol nielen do chrámu, ale aj do veľsvätyne, kde mohol vstúpiť len raz za rok. V chráme žila Bohorodička až do zásnub so svätým Jozefom.
Sviatok patrí k dvanástim veľkým sviatkom liturgického roku. O sviatku existuje zmienka už v 5. storočí. Trvalo však niekoľko storočí, kým sa tento sviatok rozšíril po celom Východe. Z niektorých svedectiev je zrejmé, že sviatok bol ustanovený v 8.storočí a hneď na to sa stal všeobecne rozšíreným. V Západnej cirkvi sa tento sviatok objavuje pomerne neskoro. Až koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia sa sviatok rozšíril po celej Európe.