(nad myšlienkami sv. Šarbela)
Veľmi obľúbeným svätým v poslednom čase je svätý Šarbel Machlúf, ku ktorému sa utiekajú a modlia veľké zástupy ľudí. Údajne je niekoľko tisíc zázračných uzdravení, ktoré sa pripisujú tomuto svätcovi, a tri boli cirkevne schválené počas procesu blahorečenia a svätorečenia svätca.
Medzi najznámejšie uzdravenia sa radí vyliečenie ochrnutej ženy. Svätec Šarbel sa jej zjavil a vždy 22. dňa v mesiaci sa preto žena chodí modliť k jeho hrobu.
Svätého Šarbela pokladajú mnohí za orodovníka, ku ktorému sa môžu obrátiť vo všetkých potrebách. Priťahuje ich jeho povesť mocného uzdravovateľa a divotvorcu. Mnohí chorí sa aj dnes dávajú pomazať olejom, ktorý vyteká z jeho tela, aby sa uzdravili. Mnoho pútnikov putuje do Annaye, kde je uložené jeho neporušené telo.
Sv. Šarbel je známy ako pustovník z Annaya (1828-1898). Tento maronitský kresťan z Libanonu je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.
Jozef Anton Makhlouf sa narodil 8. mája 1828 na juhu Libanonu v chudobnej roľníckej rodine. Ako trojročnému mu zomrel otec, a tak vyrastal pod dohľadom svojho strýka. Keď mal 14 rokov, utiahol sa do jaskyne, dnes nazývanej Jaskyňa svätca, aby sa tam v tichu modlil. V rozjímaní dokázal tráviť celé hodiny.
Cítil povolanie do mníšskeho stavu, no nemohol túto túžbu realizovať, lebo strýko bol proti. Až po dosiahnutí 23 rokov opustil tajne domov a stal sa novicom v kláštore Rádu libanonských maronitov v Annay. Prijal meno Šarbel (Charbel, Jerbello) po jednom z mučeníkov za éry cisára Traiána. Slávnostné sľuby zložil 1. novembra 1853 a predstavení ho poslali do seminára v Kfifane. Šarbel bol vysvätený za kňaza roku 1859 a nasledujúcich štyridsať rokov prežil v kláštore v Annay. Roku 1859 požiadal o možnosť žiť životom eremitu a usadiť sa v pustovni. Toto povolenie však dlho nedostával.
V r. 1875, keď Šarbel už pridlho čakal na povolenie utiahnúť sa do pustovne, sa udial tento zázrak. Dvaja sluhovia sa rozhodli, že si z neho urobia žart a namiesto oleja naplnili jeho lampu vodou, Šarbel ju však zapálil ako obyčajne. Predstavený, ktorého na to upozornili vystrašení sluhovia, sa presvedčil, že v lampe naozaj horela voda. Pochopil túto udalosť ako znamenie a na druhý deň prišlo od generálneho predstaveného povolenie pre pustovňu.
Niekoľko mesiacov po smrti sa okolo jeho hrobu začali diať mimoriadne udalosti. Keď otvorili rakvu, našli telo v stave, akoby ho pochovali iba včera. Preniesli ho teda do novopostavenej kaplnky, kde ho pochovali. Roku 1927 sa začal proces jeho blahorečenia, a tak rakvu znovu vyniesli na povrch. Mnísi a veriaci, ktorí sa tam zišli, videli z truhly vytekať tekutinu. Domnievali sa, že do nej prenikla voda, preto ju znovu otvorili. Telo bolo nedotknuté rozkladom a malo teplotu živého človeka. Na čele mŕtveho boli kvapky potu. Keď ich predstavený utrel, na šatke ostal odtlačok tváre.
V deň, keď sa v r. 1950 exhumovalo jeho telo, boli na príhovor Šarbela uzdravení mnohí chorí, hluchí, nemí, slepí, ochrnutí: dotykom jeho hrobu alebo krvou, alebo často jednoduchou modlitbou v jeho mene. K hrobu Šarbela začali prichádzať mnohí pútnici, prinášali chorých a modlili sa za ich uzdravenie. Mnohí z nich sa skutočne vyliečili.
Počas II. vatikánskeho koncilu pápež Pavol VI. vyhlásil Šarbela za blahorečeného (5. decembra 1965) a 9. októbra 1977 ho pripísal do zoznamu svätých.
Svätý Šarbel bol svätým kňazom, ktorý celý svoj život prežil v blízkom spojení s Ježišom Kristom. Z tohto spojenia pramenila jeho veľká múdrosť, ktorá bola ovocím jeho hlbokých modlitieb.
Mnohé jeho myšlienky a rady boli nasmerované na rodinu. Keďže kresťanská rodina je v Božom pláne obnovy sveta a jeho pretváraní na civilizáciu lásky začlenená do procesu premeny sveta a je nástrojom v diele posvätenia ľudstva, svätý Šarbel vnímal mnohé útoky diabla na rodinu. Preto sa snažil svojimi radami pomáhať rodinám v tomto boji.
Prostredníctvom rodiny plynú dejiny človeka, dejiny spásy ľudstva. Rodina stojí v zápase medzi dobrom a zlom, medzi životom a smrťou, medzi láskou a tým, čo sa prieči láske. Kresťanskej rodine je zverená úloha bojovať za oslobodenie síl dobra, ktorého prameň sa nachádza v Ježišovi Kristovi, Vykupiteľovi človeka.
Sv. Šarbel poukazuje na skutočnosť, že diabol sa vždy sústredil na zničenie rodiny, pretože zvlášť kresťanská rodina veľmi pripomína obraz Boha:
Rodina je základ Božieho plánu; a všetky sily zla sústredia svoju zlobu na zničenie rodiny, pretože vedia, že zničením rodiny sa otrasie samotný základ Božej vôle. Boj Zlého proti Pánovi je vojnou proti rodine a boj Zlého proti rodine je v samom centre vojny proti Bohu. Pretože rodina je obrazom Boha od začiatku stvorenia tohto vesmíru, Zlý sa sústredí na zničenie rodiny – samotného základu Božieho plánu.
Označenie rodiny za kresťanskú okrem iného znamená aj to, že patrí Kristovi, že je Kristova. Kto nezakladá rodinu na Kristovi, nemôže založiť a mať kresťanskú rodinu. K tomu, aby sa mohla rodina honosiť vznešeným titulom kresťanská, t.j. Kristova, je potrebné splniť aspoň tieto tri základné podmienky: považuje sa za jeho vlastníctvo, pre neho pracuje a s ním býva.
Kresťanská rodina je postavená na sviatostnom manželstve. Sviatostné manželstvo je obrazom a napodobnením spojenia Ježiša Krista s Cirkvou, a naopak. Vzťah Ježiša Krista k Cirkvi môžeme pochopiť iba vtedy, keď pochopíme manželstvo. A naopak, manželstvo môžeme len tak chápať, ak máme na zreteli spojenie Krista s Cirkvou.
Kresťanská rodina je spoločenstvom osôb, znakom a obrazom spoločenstva Otca a Syna v Duchu Svätom. Kresťanská rodina vytvára priestor lásky, pre každého človeka je dobrodením, ktoré ho všestranne obohacuje.
Svätý Šarbel radí rodinám, ako sa môžu brániť pred útokmi Zlého:
Chráňte svoje rodiny a držte ich od úkladov Zlého skrze Božiu prítomnosť. Ochraňujte ich a udržiavajte skrze modlitby a rozhovory, skrze vzájomné porozumenie a odpúšťanie, skrze úprimnosť a vernosť a najmä, skrze počúvanie. Počúvajte sa navzájom ušami, očami, srdciami, ústami a dlaňami vašich rúk a udržujte burácajúci hluk tohto sveta ďaleko od vašich domovov, pretože je ako zúriaca búrka, ako prudké vlny; keď sa dostane dnu, zmietne všetko a všetkých rozoženie. Uchovávajte teplo rodiny, pretože ani teplo celého sveta ho nemôže nahradiť.
Keďže je v rodine množstvo všelijakých rozdielností, má aj svoje zákonitosti. Veľmi dôležitými prvkami v rodine sú pokora a schopnosť sebareflexie. Pokora u človeka signalizuje to, ako vníma a prijíma seba a aký postoj zaujíma k svetu, životu, Bohu a blížnym. Mnohokrát sa v rodine stáva člen rodiny svedkom toho, ako sa ostatní delia o svoje pády, a následne na to aj on dokáže akceptovať svoje slabosti a nedokonalosti. Sebareflexia člena rodiny je kľúčom k pohľadu do vnútra človeka a ten je kľúčom k múdrosti. A keď sa členovia rodiny zamýšľajú nad sebou, učia sa stále viac rozmýšľať aj nad samotnou rodinou.
Aj zo slov sv. Šarbela vyplýva, že rodina by mala byť miestom bezpečia. Pocit bezpečia je veľmi nevyhnutný pre rozvoj človeka. Pre rodinu by mala byť typická pohoda, vzájomná láska, úcta, rešpektovanie, pomoc, tolerancia.. Strach sa pri pocite bezpečia dokáže zmeniť na nádej, krivda na odpustenie, frustrácia na zmysel života. Ak človek toto prežíva, má tendenciu uzdravovať a meniť sám seba.
Sv. Šarbel pozýva k tomu, aby sa rodiny stali miestom dialógu. Úprimný dialóg medzi členmi rodiny je často zredukovaný iba na slová, aj keď takýto dialóg obsahuje aj iné prvky, ktoré sú oveľa komplexnejšie. Dialóg v rodine je prejavom lásky, ktorá v sebe zahŕňa pochopenie a slobodu. Vzájomné rozhovory pomáhajú členom rodiny spoznať sa navzájom, počúvať sa a rešpektovať.
Dôležitou súčasťou kresťanskej rodiny v boji proti Zlému je podľa Šarbela aj modlitba v rodine. Spoločné modlitby nie sú nutné iba k duchovnému rastu členov rodiny, ale podľa mnohých psychológov v súčasnosti, je spoločná modlitba aj mocným prostriedkom budovania komunity
Podľa svätého Šarbela sa však nestačí iba modliť, je nutné aj chápať zmysel modlitby a hlavne skrze skutky života svedčiť o svojej viere:
Pri modlitbe sa započúvajte do Božieho hlasu. Žiaľ, je málo tých, čo počúvajú a aj rozumejú; a ešte menej tých, čo počúvajú, rozumejú a zároveň to uvádzajú do života.
Modlitba v rodine má svoje zvláštne črty. Je to spoločná modlitba muža a ženy, rodičov a detí. Zvláštnym obsahom tejto modlitby je samotný rodinný život. Kresťanskí rodičia majú prvoradú úlohu naučiť svoje deti modliť sa. Nenahraditeľným základom tejto výchovy k modlitbe je predovšetkým praktický príklad a živé svedectvo.
Členovia rodiny sú pozvaní predovšetkým k osobnej modlitbe. Vtedy náboženstvo pre nich nebude iba nejaká nálepka, množstvo povinností, či formálna príslušnosť k Cirkvi, ale najmä štýl života.
Rodičia by mali pamätať na to, že aj deti potrebujú rozumieť modlitbe. Veľkou chybou, ktorú rodičia robia je to, že učia deti základné a najdôležitejšie modlitby, ale ktoré ešte nechápe. Vytvorí sa v nich predstava, že Boh hovorí nezmyselné veci. Tým sa význam modlitby v mysli dieťaťa znehodnocuje a kladú sa základy pre neskorší mechanizmus a formalizmus modlitby.
Aj z poučenia sv. Šarbela vyplýva, že nevyhnutnou zložkou pri modlitbe v rodine je konkrétny príklad a živé svedectvo jednotlivých členov rodiny. Taký otec a taká matka, čo sa modlia spolu s deťmi, zostupujú do hĺbky ich sŕdc, kde zanechávajú stopy, ktoré nedokážu zmazať ani budúce životné udalosti.
Keď sú rodičia dobrým príkladom pre svoje deti v praktizovaní modlitby, potom aj deti, ba všetci, čo žijú v spoločnom rodinnom kruhu, ľahšie nájdu cestu k ľudskosti, svätosti, či spáse.
Ako bez lásky nie je rodina žiadnym spoločenstvom osôb, tak bez lásky nemôže rodina ako osobné spoločenstvo žiť, rásť a prekvitať. A práve na túto dôležitosť lásky v rodine poukazuje aj svätý Šarbel:
Láska je jediným pokladom, ktorý si môžeme počas pozemského života zhromaždiť a ktorý pretrvá naveky. Všetko materiálne bohatstvo, sláva, spoločenské postavenie a všetky úspechy spolu so smrťou zostanú na tomto svete. V okamihu smrti bude najdôležitejšia láska.
Láska je podstatný prvok, bez ktorého nemôže byť reč o kresťanskej rodine. Je to láska kvalifikovaná, láska nadprirodzená, ktorou sa členovia rodiny milujú v Bohu a pre Boha. O tomto najdôležitejšom znaku povedal Pán Ježiš tieto významné slová: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ ( Jn 13, 25)
Rodina, založená na láske, je spoločenstvom osôb a ich prvou úlohou je verne žiť skutočnosť svojej jednoty a stále sa usilovať tvoriť pravé spoločenstvo osôb.
Pravá, nefalšovaná láska v rodine je oduševňovaná a poháňaná vnútornou a trvalou dynamikou, ktorá vedie rodinu k stále hlbšiemu a užšiemu spoločenstvu, čo je základom a dušou rodinného spoločenstva. Ozajstná láska vedie rodinu stále k hlbšiemu a užšiemu spoločenstvu.
Vo všeobecne platí, že každý člen rodiny sa usiluje zachovávať a povznášať hodnoty a požiadavky rodiny. Každá doba kladie na človeka vysoké požiadavky a úloha rodiny je vystavená nebezpečnému tlaku uvoľnenej morálky, či etiky. Preto aj svätý Šarbel zdôrazňuje nutnosť hľadať ozajstné, trvalé šťastie. Nie nestále, ľahko pominuteľné:
Boh túži, aby sme boli slobodní a šťastní. Ľudia však hľadajú šťastie tam, kde ho nikdy nenájdu, teda na zemi v materiálnych dobrách alebo v iných ľuďoch. Úplné šťastie možno nájsť len v zjednotení sa v láske s Kristom.
Hodnoty, ktoré rodina dodržiava a zachováva, majú pôvod vo viacerých prameňoch. Môžu to byť tradície, kultúrne zvyklosti, spoločenské normy, vplyv médií, jedinečnosť každého človeka. Rodičia pri výchove rôznymi postupmi a spôsobmi odovzdávajú tieto hodnoty svojim deťom. Pre rodičov je určitým zadosťučinením, ak si deti tieto hodnoty, ktoré si vážia ich rodičia, úspešne osvoja. Odovzdávanie hodnôt z generácie na generáciu totiž ovplyvňuje množstvo faktorov a nie vždy je to ľahké.
Veľmi veľa závisí od rodičov a od toho, čo pokladajú oni za svoje osobné šťastie, akú vyznávajú hierarchiu hodnôt.. Podľa toho sa utvárajú aj požiadavky na správanie, konanie a postoje jednotlivých členov rodiny. Šťastie je vlastne vždy to, čo zaň považujeme. U každého človeka sa hodnoty líšia, aj keď v základných pravidlách prevláda zhoda. Sčasti sú podmienené aj potrebami konkrétnej rodiny, preto si každá rodina môže zvoliť kritériá na to, aby dosiahla pohodu a šťastie.
Dnešná spoločnosť je poznačená individualizmom, sebectvom a množstvom ponúkaných falošných hodnôt. Nie sú prehnaný individualizmus, sebectvo, egoizmus, boj o moc v rodine, kľúčovými problémami kríz súčasnej rodiny?
Aj kvôli tomuto tvrdeniu sú rodičia, napriek mnohým ťažkostiam vo výchove, pozvaní s dôverou a odvahou vychovávať deti a zorientovať ich v základných hodnotách ľudského života. Na to, aby mohol niekto vychovávať, poukazovať na skutočné hodnoty, musí predovšetkým tieto hodnoty aj sám vyznávať a žiť.
Svätý Šarbel tiež poukazuje na to, že členovia rodiny sú pozvaní, skrze svoj život a svoje skutky, plniť vôľu Otca Stvoriteľa:
Započúvajte sa teda do toho, čo vám Boh rôznymi spôsobmi hovorí, usilujte sa to pochopiť a úplne splniť jeho svätú vôľu.
Človek nemôže poznávať Božiu vôľu len z hľadiska osobného prospechu, ale iba z hľadiska podriadenia všetkých hodnôt a zákonitostí Božej vôli. A toto je pre život v rodine veľmi dôležité.
Rodina je v prvom rade povolaná mať podiel na stvoriteľskom diele nebeského Otca. V rodine a cez rodinu uskutočňuje Boh svoj stvoriteľský zámer. Účasť ľudí na stvoriteľskom diele Božom sa v rodine a cez rodinu naplňuje vo viacerých rovinách.
Ak chce človek žiť v rodine podľa Evanjelia, musí žiť vo vedomí a presvedčení, že spôsob života, ktorý má viesť – neraz je to život zložitý a plný odriekania – je Božia vôľa.
Pred dnešnou spoločnosťou, v ktorej veľmi často rezonujú nesprávne názory o chápaní rodiny, stojí veľmi náročná úloha, t.j. znovu sa zamyslieť nad povolaním človeka v tomto svete a ozrejmiť si základné pravdy, ktoré sa vzťahujú na človeka a rodinu. Je totiž zrejmé, že šťastný život človeka, ale aj ľudskej a kresťanskej spoločnosti, veľmi úzko súvisí s dobrou situáciou v otázkach rodinného života.
Pri týchto úvahách a ozrejmovaní si základných právd o človeku a rodine sa všetci môžeme učiť z veľkej múdrosti svätého Šarbela. Ak chceme ochraňovať naše domovy od vplyvu diabla, ak chceme mať v našich rodinách šťastných ľudí, snažme sa vytvárať kultúru počúvania, usilujúc sa o zmiernenie hluku v našich domovoch, udržiavajme v ňom rozhovory, porozumenie, odpúšťanie, rozvíjajme lásku a nezabúdajme na spoločnú modlitbu.
Modlitba k svätému Šarbelovi
Svätý Šarbel, ty si sa zriekol pôžitkov sveta a žil si v pokore a skrytosti v samote pustovne. Teraz prebývaš v sláve neba. Prihováraj sa za nás. Očisti našu myseľ i srdce, upevni nás vo viere a posilni našu vôľu. Rozpáľ v nás lásku k Bohu i k blížnemu. Pomáhaj nám voliť si dobro a vyhýbať sa zlu. Chráň nás pred viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi a podporuj nás v zápasoch všedných dní. Mnohí ľudia na tvoj príhovor dostali od Boha dar uzdravenia duše i tela, vyriešenia problémov v ľudsky beznádejných situáciách. S láskou zhliadni na nás a ak to bude v súlade s Božou vôľou, vypros nám u Boha milosť, o ktorú pokorne prosíme. No predovšetkým nám pomáhaj každý deň kráčať po ceste svätosti do večného života. Amen.
Zverejnené 15.05. 2021, na Medzinárodný deň rodiny
Pripravil: na základe podkladov z internetu o. Miroslav