Skončilo sa obdobie skúšania, opráv známok na konci školského roka a mnohí sa dočkali aj posledného dňa v škole. Pre mnohých nastáva čas lúčenia a zároveň čas očakávania nových zvítaní počas prázdnin.
A tu si mnohí kladú otázky, ako prežiť čas prázdnin a dovoleniek. Táto otázka netrápi iba deti, ale aj ich rodičov. Využívam preto tento priestor, aby som vás všetkých pozval k zmysluplnému (ako to často zvykne hovorievať pápež František) a rodinnému prežitiu prázdnin a dovoleniek.
Prichádza čas, kedy sa rodičia nebudú môcť spoľahnúť na školu, družinu, či CVČ ohľadom starostlivosti a výchovy ich detí. Sú nútení sami rozmýšľať a pripraviť zaujímavý a oslovujúci program pre svoje ratolesti. Je tu čas, aby sa konečne v rámci svojich rodín realizovali aj rodičia. Je to veľmi náročné a nie vždy ideálne!
Keď sa totiž na začiatku školského roku pýtam detí ako prežili prázdniny, mnohí odpovedajú, že nudne a stereotypne a že sú už aj radi zasa v škole. Rodičia, nedajte ani najmenšiu príležitosť k takýmto odpovediam vašich detí.
Rodina je od nepamäti najbližším a najvplyvnejším prostredím, ktoré od prvých okamihov života jednotlivca i neskôr počas jeho vývoja utvára a formuje jeho osobnosť a správanie.
Mnoho ťažkostí, ktoré sa dnes vyskytujú v živote človeka pochádza z toho, že ľudia strácajú zo zreteľa správnu stupnicu hodnôt a chýbajú im pevné normy správania. Či nie teraz je priestor na to, aby sa v našich rodinách rodičia spolu so svojimi deťmi zamýšľali nad povolaním človeka v tomto svete a ozrejmili si základné pravdy, ktoré sa vzťahujú na človeka, vieru a Boha? Či nie teraz je čas na utužovanie rodinných vzťahov?
Ak sa rozhodneme prežiť nastávajúce dni rodinne, tak je tu pozvanie aj k zmysluplnosti prežitia. Istotne sa mnohí tešia na voľno, oddych, relax, more, tábor… A isto mnohí oprávnene i zaslúžene. Ale nezabúdajme pri plánovaní aktivít na Toho, ktorý dáva zmysel nášmu životu? Na Boha!
Ako často počuť vetu: „Na dovolenke nechcem byť nikým a ničím vyrušovaný!“? Paradoxom je, že čím má človek viac voľna, tým menej sa venuje Bohu. Voľný čas sa mení na prežívanie nových zážitkov, inokedy aj na nebezpečné dobrodružstvá, keď sa človek cíti od domova, svojich blízkych i Boha ďalej ako zvyčajne.
Dovolenkovať, či prázdninovať znamená zdržať sa zvyčajnej činnosti, aby sme sa mohli sústrediť na niečo iné. To sústredenie v živote kresťana by malo byť zamerané na uvedomenie si existencie Boha. To však neznamená, že počas dovolenky nie je dovolená žiadna zábava, oddych, či relax. Dovolenku a prázdniny však treba chápať ako dar, ako krátky čas, ktorý nesmieme nechať jednoducho uplynúť, ale ktorý máme oceniť v jeho plnej hodnote.
Kresťan by teda mal oddychovať s Bohom. Dokonca s Ním aj cestovať, relaxovať… Znie to čudne, pretože neregistrujeme ponuky žiadnej cestovnej kancelárie na dovolenku s Bohom, ale je to možné skrze rozhodnutie srdca. Každodenný kontakt v modlitbe a láske voči blížnemu, uvedomovanie si Božích darov, krásy stvorenia a dobrodení, radosť z plnohodnotne prežitej dovolenky sú ovocím našej spoločnosti s Bohom.
Cirkev nám vychádza v ústrety s konkrétnymi ponukami rozličných aktivít na archieparchiálnej alebo farskej úrovni (púte, stretnutia mladých, tábory, výlety…) Registrujeme tieto ponuky? Uvažujem o nich?
Pozvime Boha ako spoločníka na naše prázdniny a dovolenky, On je ozaj dobrý spoločník. Neunaví, ale práve naopak, udrží nás v radostnej sviežosti.
Tak príjemnú dovolenku a prázdniny, priatelia, s Bohom a v rodine!
o. Miroslav