Rodina je prostredím, ktoré poskytuje dieťaťu základnú orientáciu v okolitom svete a v podstate mu poskytuje všetko potrebné pre plynulé zaradenie do spoločnosti.
Rodina formuje človeka od narodenia až do dospelosti. Jednotlivec si postupne osvojuje normy, vzťahy a spôsoby správania, ktoré sa mu stávajú základom pre riešenie zložitých životných situácií. Do rodinného prostredia patria otázky celkovej rodinnej atmosféry a spôsobu života rodiny.
V rodinnom živote je nutné rešpektovať pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov, ktoré sa do určitej miery prejavujú vo vzťahoch k iným ľuďom. Treba tiež brať do úvahy, že vplyv na mládež sa v rodine stretáva aj s nemorálnym správaním a konaním samotných rodičov, s ich pokrytectvom, zlým vzťahom k práci, k spoločenskému vlastníctvu a pod. Toto neostáva bez vplyvu na ich mravné formovanie.
Niektorí rodičia preháňajú materiálne zabezpečenie svojich detí a myslia si, že tým splnili svoju rodičovskú povinnosť, iní si zase neplnia ani svoje základné vyživovacie povinnosti. Výchova detí v rodine pri jej veľkom vplyve na mládež si vyžaduje teoretické rozpracovanie a zabezpečenie systematickej a cieľavedomej pedagogickej výchovy rodičov, lebo dnešná rodinná výchova má dosť veľké nedostatky.
V rodinnej výchove by nemala v žiadnom prípade chýbať láska. Láskou sa rodina utvára, rozvíja a udržuje. V žiadnej rodine by zároveň nemala chýbať dobrosrdečnosť, ohľaduplnosť, vzájomná tolerancia medzi partnermi. Jedným z dôležitých znakov lásky je trpezlivosť. Treba zhovievavo čakať kedy dieťa, žena, muž pochopí a prijme čo sa od neho očakáva. Tam kde je láska, nie je napätie medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Vzájomná dôvera, otvorenosť tu má mať svoje popredné miesto.
Výchovnú funkciu mnohí považujú za veľmi podstatnú a len ťažko nahraditeľnú, i keď v nedávnej histórii panoval názor, že práve táto funkcia bude ľahko nahraditeľná vplyvom kolektívu, pôsobením výchovných inštitúcií, rastom významu skupiny vrstovníkov. Je však zrejmé, že špecifická dynamika prebiehajúca v rodine tvorí celkom prostredie pre formovanie postojov k svetu, blízkemu okoliu, či sebe samému a vytvára tiež hodnotové orientácie, tvorí základ pre formovanie vlastného Ja, koncepciu vlastného života.
Aká je však realita výchovy v našich rodinách v súčasnosti? Ako to vyzerá s výchovou detí? Koho všetkého obviňujeme z nezvládania výchovy? Aké všelijaké diagnózy vymýšľame? Ako často zvaľujeme vinu na zle nastavený školský systém?
Pýtam sa: Nestoja za problémami detí ich rodičia? Nechýba dnešným deťom normálne detstvo?
Pokúsme sa všimnúť si základné problémy a rozličné skutočnosti, s ktorými sa pri výchove detí môžeme stretnúť a ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú správanie a konanie detí:
- deti v mnohých prípadoch nemajú emočne dostupných rodičov
- deti nemajú v rodine jasne definované hranice a vedenie,
- deti nepoznajú zmysel zodpovednosti a povinnosti,
- deti žijú s vedomím, že im prináležia všetky práva a nároky,
- u mnohých detí absentuje vyvážená strava a dostatok spánku,
- nedostatočný pohyb a pobyt vonku u detí,
- príliš preferovaný sedavý „indoor“ životný štýl,
- chýbajúca kreativita pri vypĺňaní voľnočasových aktivít.
Aj z týchto konštatovaní vyplýva, že k rodinnej pohode musí prispievať každý člen rodiny: deti a rodičia. Samotná výchova detí je jedným zo zdrojov ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale i zdrojom silných citových zážitkov a starostí. V rodinnom prostredí sa formujú aj charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci, či k spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom.
Ak chceme, aby toto platilo v našich rodinách, všimnime si niekoľko odporúčaní a rád pre rodičov v otázkach výchovy svojich detí:
- rodičia by mali nastaviť hranice v rodine a pamätať tiež na jednu dôležitú vec: rodičovská výchova nie je vždy o kamarátstve,
- rodičia by sa nemali báť povedať dieťaťu NIE, pretože rodičia rozhodujú, že deťom dajú to, čo potrebujú a nielen to, čo chcú,
- rodičia by mali dbať, aby sa dieťa vyvážene stravovalo, s patričnou nutričnou hodnotou,
- bolo by žiadúce zaviesť v mnohých rodinách spoločné stravovanie bez mobilov, televízie,
- deti by v rodine mali mať aj nejaké jednoduché povinnosti, najlepšie aspoň jednu úlohu každý deň (triedenie prádla, upratovanie hračiek, vyvesenie oblečenia, príprava stola, vykladanie umývačky riadu, vyloženie nákupu…,
- rodičia by mali dbať o dostatočný spánkový režim detí,
- výchova detí k zodpovednosti a samostatnosti; je potrebné, aby sa deti popasovali aj s väčšími životnými výzvami,
- neustály tréning vzájomnej trpezlivosti,
- rodič by sa nemal cítiť zodpovedný za to, že je jeho úlohou byť dieťaťu animátorom,
- vytvoriť pravidlá o používaní, resp. nepoužívaní technológií počas spoločných chvíľ: stravovanie, večerné okamihy, spoločné cestovanie v aute…,
- rodičia by mali byť dostupní pre svoje deti, aby nestratili s nimi kontakt,
- je veľmi žiadúce, aby rodičia učili svoje deti pozdraviť, naučili ich empatii, zdieľaniu, stolovaniu, konverzačným schopnostiam,
- každý rodič by mal byť svojmu dieťaťu emocionálnym trénerom, ktorý ho učí vysporiadať sa s hnevom, či frustráciou,
- rodičia by mali byť s deťmi spojení na emocionálnej vlne: mali by sa spolu smiať, objímať, štekliť, čítať, tancovať, skákať, či spievať…
Aj z týchto rád a odporúčaní je jasné, že výchova vyžaduje trvalé úsilie o pozornosť v každom okamihu, správnu mieru prísnosti a láskavosti, trestov a povzbudení.
Kardinál J. Mindszenty už v roku 1953 povedal: „Ak chceme uzdraviť ľudstvo, musíme najprv uzdraviť rodinu. V zmätku súčasných problémov je to jediná vec, ktorá je skutočne dôležitá, Všetky ostatné otázky, všetky ostatné kritické situácie ustupujú pred kritickou situáciou rodiny .“ A dnes po vyše šesťdesiatich rokoch konštatujeme smutný fakt, že ľudstvo sa neuzdravilo, ba naopak, manželstvo a samotná rodina sú vo veľkej kríze.
Mnoho ťažkostí, ktoré sa dnes vyskytujú v rodinnom živote, pochádza z toho, že ľudia v dnešnom svete nielenže strácajú zo zreteľa správnu stupnicu hodnôt, ale už im chýbajú aj pevné normy správania. Z tohto dôvodu nevedia čeliť novým ťažkostiam a nevedia ani to, ako ich riešiť.
Úlohou dnešného človeka je preto hlbšie vniknúť do jedinečného bohatstva poslania rodiny, či manželstva, preskúmať ich mnohoraký a pritom jednotný obsah a vyvodiť dôležitosť postavenia rodiny v rámci spoločnosti.
Presvätá Trojica, požehnaj naše rodiny svojou milosťou!