V posledných dňoch a týždňoch veľmi často registrujem na sociálnych sieťach rozmach v šírení hoaxov i konšpirácií, vnímam veľmi pozorne, ale aj kriticky, diskusie na rozličných fórach a toto všetko ma viedlo k napísaniu niekoľkých postrehov k tejto situácii. Aj kvôli tomu, že za množstvom hoaxov, konšpirácií, či vulgárností na sociálnych sieťach sú často aj kresťania. Pomohol som si aj dostupnou literatúrou, ktorú som našiel na internete.
Istotne táto moja úvaha nebude obsahovať odpovede na všetky otázky súvisiace s problematikou aktivít kresťana na sociálnych sieťach. Mám však nádej, že sa tieto slová stanú podnetom a pomôckou tým, ktorí sa chcú zamyslieť na svojimi aktivitami na sociálnych sieťach, nad svojimi členstvami v rôznych „nezmyselných“ skupinách, nad obsahom zdieľaných informácií na vlastných profiloch, nad používaným slovníkom v rámci diskusií…
Hneď na úvod si skúsme uvedomiť niektoré zákonitosti, ktoré platia pre sociálne siete.
Sociálne siete sú druhom služby, ktorá umožňuje komunikáciu a zdieľanie rozličných informácií. Pre komunikáciu na sociálnych sieťach platí, že ľudia sú zaregistrovaní na rovnakej sociálnej sieti a v rámci komunikácie poskytujú o sebe rozličné informácie, vyjadrujú svoje názory, či zdieľajú rôzne správy.
Pre túto komunikáciu by malo platiť, že konkrétne profily na sociálnych sieťach patria konkrétnym (reálnym) osobám alebo firmám. Už v tomto bode sa naplno prejavuje riziko sociálnych sietí, keďže vďaka anonymite, ktorú internet poskytuje, sa vytvárajú rôzne falošné profily osôb alebo firiem. V dôsledku toho vzniká mnoho nepríjemných situácií počas komunikácií na sociálnych sieťach.
Veď si len všimnime koľko detí má profily napr. na Facebooku! Síce s falošným dátumom narodenia, ale pochvalou od najbližších, akí sú šikovní.
Ako je to v našich rodinách? Koľko falošných profilov je vytvorených? Koľko detí z našich rodín má už „oficiálny“ profil na sociálnych sieťach?
To, že človek nevystupuje pod vlastným menom, že je ako keby v anonymite, zbavuje ho to zodpovednosti a vedie ho k ľahostajnosti a nedôstojnej komunikácii, ktorá je často obohatená o vulgarizmy, urážky, osočovanie… A je aj dokázané, že ak sa niekto dlhšiu dobu takto správa na sociálnych sieťach, kopíruje správanie vo virtuálnom svete aj v reálnom živote. Možno aj kvôli tejto skutočnosti registrujeme v živote okolo nás priam rozkvet nezodpovednosti, ľahostajnosti, egoizmu, sebectva, pýchy, falošnosti, netolerancie a nepochopenia. Falošná identita buduje v človeku rozličné ilúzie a sebaklamy o sebe samom.
Keďže tieto slova adresujem predovšetkým kresťanom, je dôležité si všimnúť úlohu sociálnych sietí v ich životoch a čo je dôležité osvojiť si v súvislosti s aktivitami na sociálnych sieťach.
Mnohí si povedia, že keďže Sväté písmo nehovorí nič o sociálnych sieťach, môžeme si na internete robiť, čo sa nám zapáči. Hneď prvý omyl. Aj keď som „online“, teda vo virtuálnom svete, aj vtedy som kresťan, pre ktorého by mali byť samozrejmosťou postoje lásky, pochopenia, empatie…
Z vlastných skúseností viem, že tak ako nám sociálne siete pomáhajú pri komunikácii s okolitým svetom, zároveň je na nich aj veľké nebezpečenstvo dezorientácie.
Kresťan by sa mal snažiť o to, aby sociálne siete slúžili k ohlasovaniu radostnej zvesti a spoločnému dobru. Z toho vyplýva, že zdieľané informácie musia byť vždy pravdivé, solidárne, vyjadrené láskavým, slušným a primeraným spôsobom, rešpektujúc morálne zákony, legitímne práva a dôstojnosť človeka. (porov. KKC 2494)
Skúsme sa obzrieť každý za svojou činnosťou na sociálnych sieťach. Platia tieto charakteristiky aj pre naše aktivity na sociálnych sieťach? Ide nám naozaj o pravdu? Rešpektujeme morálku, či dôstojnosť človeka? Zodpovedá naše vyjadrovanie slovníku kresťana?
Všimnime si aj niektoré konkrétne nebezpečenstvá, s ktorými sa môžeme stretnúť pri aktivitách na sociálnych sieťach a ktorým sa je nutné vyhýbať.
Virtuálny svet nie je realita! Mnohí ľudia riešia svoje osobné, pracovné, či rodinné problémy s ľuďmi na sociálnych sieťach, pričom nie sú schopní otvoriť sa v realite tým potrebným ľuďom: manželovi (manželke), deťom, kolegom, súrodencom… Virtuálny svet láka, lebo je oproti realite navonok bezproblémový, príjemnejší a tajomnejší, čiže lákavejší.
Mnohí mladí ľudia sa zvyknú porovnávať, kto z nich má väčší počet priateľov na sociálnej sieti. Vznikla akási súťaživosť vytvárať pred druhými ľuďmi dojem populárnych, obľúbených, vyhľadávaných, sebavedomých a úspešných ľudí. Na sociálnej sieti „tisíce“ priateľov, ale v reálnom svete žiadne kontakty, žiadna komunikácia.
Koľkí sme si kvalitu svojho života podmienili počtom lajkov pri svojich príspevkoch? Koľkí z nás, na základe ohlasov na sociálnych sieťach, žijeme vo falošnej ilúzii dokonalosti, úspešnosti, obľúbenosti, nenahraditeľnosti…?
Šírenie nepravdivých informácií (hoaxov) a rozličných konšpirácií je tiež veľmi častým zjavom v dnešnej dobe.
Cieľom hoaxov je zakryť pravdu, prekryť fakty alebo vytvoriť situáciu, v ktorej sa všetky tvrdenia začnú stávať rovnako pravdepodobnými. Zámerom nie je nevyhnutne pretlačiť jeden pohľad na svet, skôr vytvoriť nedôveru k autoritám, spoločnosti, médiám a rôznym udalostiam vo všeobecnosti. Sú teda prostriedkom na ovplyvnenie verejnej mienky obyvateľov.
Ak chceme úspešne zvládnuť boj s falošnými informáciami na internete, je nevyhnutné vnímavo pracovať na sociálnych sieťach. Je priam nutné využívať kritické myslenie a neustále si zvyšovať schopnosť objektívne hodnotiť informácie.
V Katechizme katolíckej cirkvi pre mladých čítame: „Pri odovzdávaní informácií si treba pripomenúť Sokratovo „trojité sito“: Je to pravda? Je jej odovzdanie dobré? Je prospešné?“ (Youcat 457)
Aj z týchto slov vyplýva, že kresťan je pozvaný zaujať správny postoj aj k nepravdivým informáciám na sociálnych sieťach. Pasívny postoj odvolávajúci sa na to, že poslaním e-mailu nikomu neublížime, nie je cesta vedúca k úspešnému riešeniu daného problému. Čo je však možné využiť proti šíreniu neprávd a konšpirácií je tzv. princíp „pošli to ďalej“, na ktorom hoaxy fungujú. Niekedy by len stačilo poinformovať šíriteľa hoaxu o skutočnom charaktere hoaxu. A ten zasa môže informovať ďalších, a tí ďalší zasa ďalších…
Koľko hoaxov a konšpirácií je na našich profiloch? Koľko hoaxov sme zdieľali a poslali našim známym? Majme od dnes na pamäti Sokratove tri sitá a komunikácia na sociálnych sieťach bude hneď krajšia.
Čo z toho všetkého vyplýva pre súčasného človeka, zvlášť kresťana?
Aktivity na sociálnych sieťach majú veľkú moc, ovplyvňujú nielen spôsob, ale dokonca aj obsah myslenia súčasného človeka. Sociálne siete oveľa intenzívnejšie vplývajú na správanie človeka, na spôsoby komunikácie, na získavanie rozličných vedomostí a poznatkov o svete, ľuďoch, viere; vplývajú na formovanie mravných postojov, na stanovenie mravných hodnôt a tiež ponúkajú rôzne vzory správania.
Je preto veľmi dôležitá regulácia správania na sociálnych sieťach, pretože ľahostajnosť a benevolencia môžu byť príčinou veľkého negatívneho vplyvu sociálnych sietí na život človeka. A trpí tým rodina, spoločnosť, Cirkev…
Dnešný človek nie je uzavretý pred možnosťou formovania sa v mediálnom svete, čo je veľmi potešujúce konštatovanie. Je to zároveň výzva pre Cirkev, spoločnosť a rozličné organizácie v nej, aby svojimi aktivitami formovali ľudí k správnemu využívaniu médií. Oboznámenie sa s princípmi fungovania médií po všetkých stránkach, môže byť pozitívnym faktorom v získaní nadhľadu nad médiami vo všeobecnosti. Naučiť sa kriticky uvažovať, aj nad jednoduchými prípadmi dezinformácií ako sú hoaxy, vedie k želanému výsledku naučiť sa kriticky zmýšľať o médiách všeobecne. Sociálne siete, ale aj médiá vo všeobecnosti, aj keď ovplyvňujú život človeka na každom kroku, nerobia však nič samy od seba, sú len nástrojom, prostriedkom, ktorý sa využíva tak, ako ho chcú využívať ľudia. Tieto prostriedky môžu dnes spôsobiť množstvo zla, ale rovnako aj veľmi veľa dobra. Preto záleží na postoji každého jedinca! Od každého jedného z nás závisí, či sociálne siete budú mať pozitívny vplyv na človeka, rodinu, Cirkev, či spoločnosť.
o. Miroslav