Často my kňazi počúvame reči, že je veľmi dôležité venovať náležitú pozornosť náukám. Mám na mysli nielen predmanželské náuky snúbencov, ale aj prípravu detí na Sviatosť pokánia a zmierenia a Slávnostné sväté prijímanie. Mnohí ľudia (zvlášť rodičia) pripisujú priam zázračnú moc týmto náukám, ktoré majú pripraviť ich deti či už na prvú spoveď alebo do manželského života (..len nech ich kňaz dobre pripraví…len nech im prehovorí do duše…len nech ich vystríha pred nástrahami v manželstve…)
Aká je vlastne pravda? Naozaj závisí šťastie detí po spovedi a slávnostnom prijímaní, či šťastie manželov od „úspešnosti“ absolvovaných náuk? Od koho sa vlastne očakáva, že najlepšie pripraví deti a mladých ľudí na prijatie týchto sviatostí v ich živote?
Prijmite toto moje zamyslenie ako slová, ktoré vychádzajú z môjho vnútra po 21-tich rokoch môjho kňazského života.
Prenesme sa do rodiny a do rodinného života.
Kedy sú rodičia v rodine šťastní? No predsa vtedy, keď vidia šťastné svoje deti!!!! Vtedy zabúdajú na všetky ťažkosti, sebazapierania, obety, kríže a námahy v svojom živote. Nie je však správne, aby sa deťom všetkom dovoľovalo a tolerovalo, len aby boli šťastné! Takýto stav totiž vedie k sebectvu, egoizmu a tieto vlastnosti sú neskôr v ich živote prekážkou harmonického života. Teda už v rodine by sa rodičia mali zamerať vo výchove detí na náročnosť na seba a nie na iných. Je potrebné vedieť nielen prijímať, ale aj podeliť sa, obdarovať, prejaviť vďaku. Nikdy si však nemožno pozornosť a lásku detí kupovať!!! Je to však v dnešnom svete veľmi bežné.
Ďalším negatívnym javom dnešnej rodiny je to, že výchovu rodičia prenášajú na iné subjekty: školu, ulicu, rôzne centrá, Cirkev… K tomu sa pridruží televízia, hudba, kultúra, spolužiaci…
Rodičovskú výchovu však nikto a nič nenahradí!!! Rodičia nesmú hovoriť (opäť ako je to bežné v dnešnej dobe), že na deti nemajú čas. Veď sa predsa musia starať, aby im nič nechýbalo v živote a boli šťastní! Opakujem ešte raz: Rodičovskú výchovu nikto a nič nenahradí! Rodičia si musia uvedomiť, že všetko je druhoradé v porovnaní s rodičovskou výchovou. Kto zanedbá nejaké obdobie vo výchove svojich detí, veľmi ťažko ho neskôr dostihne.
Dôležitou súčasťou výchovy v rodine je aj výchova k čnostnému kresťanskému životu. Ak ju rodičia praktizujú, tak je v rodine cítiť život modlitby a konkrétnych skutkov lásky. Skutočná výchova to nie sú iba príkazy, zákazy a obmedzenia (toto nesmieš…toto je hriech…toto sa mi nepáči…tam nechoď…toto viac nerob…), ale predovšetkým trpezlivosť v rozhovoroch, v ktorých sa poukazuje na klady a zápory, prednosti a nedostatky v konkrétnych aktivitách a prejavoch detí.
Keď tak premýšľam nad výchovou detí v súčasnej dobe, napadá ma prirovnanie: život dnešných detí je podobný autu so silným motorom, ale bez bŕzd. Mnohí mladí ľudia, ktorí nemajú základy výchovy od svojich rodičov, sa v živote rútia do mnohých ťažkých a nešťastných rozhodnutí a situácií. Je to však aj výsledok výchovy, kde rodičia zabúdajú na Boha.
V koľkých rodinách sa viac času venuje všetkému možnému, len nie duchovným záležitostiam? Ako často počuť z úst rodičov rôzne výhovorky ( …dieťa je už predsa dospelé… dieťa už nepočúva, má vlastný rozum a tak mu nemôžem rozkázať…veď nech sa sám rozhodne…je to jeho život….)? A mladí ľudia zasa zabúdajú, že sa dá žiť aj ináč ako v zhone po príjemných radostiach, tak materiálnych, ako aj citových. Škoda, že v tom čase mnohí mladí zabúdajú na modlitbu, Eucharistiu a Božie Slovo. Veľká škoda.
Vráťme sa z rodiny k náukám. Pre náuky vo všeobecnosti platí, že deti a mládež počas náuk prehlbujú osobnú vieru a znovuobjavujú hodnoty sviatostí a života modlitby. Úlohou kňazov je počas týchto náuk je už iba viesť deti a mládež k prehĺbeniu kresťanskej náuky, ktorú získali počas výchovy od svojich rodičov.
Cítite v tejto chvíli, že samotná príprava na prijatie Sviatosti zmierenia a pokánia, či Sviatosti manželstva má základy v samotných rodinách týchto detí a mladých ľudí? Že práve rodičia sú prví a najdôležitejší katechéti svojich detí?
Nepodceňujme túto skutočnosť, úlohy sú totiž rozdelené veľmi jasne. Rodičia majú dať svojim deťom základy viery, ktorá sa počas jednotlivých etáp prípravy (za asistencie kňaza) prehĺbi a stane sa základom šťastného a požehnaného života.
Nech Boh požehnáva všetkých rodičov odvahou a trpezlivosťou pri výchove svojich detí.
S úctou o . Miroslav