Veľký pôst ako čas prípravy

Už samotný názov – Veľký pôst – neznie veľmi príťažlivo. Viac sa nám páčia Vianoce alebo Veľká noc. Pôstny čas má však v liturgickom živote svoje nezastupiteľné miesto. Počas neho sa učíme, že prax odriekania, námahy,
modlitby a almužny má mať v živote kresťana svoje pravidelné miesto počas celého roka, nie iba v pôstnej dobe.

Obdobie pôstu môže byť nielen Veľkým, ale aj Malým, či Nijakým. Všetko závisí od toho, aký osobný postoj k nemu zaujmeme.

Čo je Veľký pôst?

Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme. Na kríži Ježiša Krista sa rozbil starý svet a ten istý kríž sa stal zdrojom nového života.

Ako to máme urobiť, poúča nás dlhoročná praktika Cirkvi.

História Veľkého pôstu ma dlhú a bohatú tradíciu. Už v Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst.

Prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie, ukrižovanie a smrť, pričom v tento deň dodržiavali pôst. Tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte aj dlhšie. Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom.

Pôstne obdobie je v prvom rade milostivým obdobím pokánia!

Na čo však vlastne potrebuje dnešný človek pokánie? Ako ho má uskutočňovať v dnešnom svete? To sme naozaj takí zlí?

Odpovede na tieto otázky dáva prežívanie Veľkého pôstu. Je to totiž škola pokánia, do ktorej má každý kresťan vstúpiť každý rok, aby prehĺbil svoju vieru, aby prehodnotil, a ak je to možné, aj zmenil svoj život. Je to objavovanie samotných prameňov kresťanskej viery. Pokánie je začiatkom a podmienkou pravého kresťanského života.

Pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi.

Zmena srdca, jeho obrátenie k Bohu, je cieľom pôstu.

V nadväznosti na tieto myšlienky je veľmi dôležité si všimnúť, či má Veľký pôst vplyv aj na každodenný život súčasného človeka. Ako vôbec môže aplikovať myšlienky Veľkého pôstu dnešný človek v svojom každodennom živote?

Mnohí Veľký pôst dnes vnímajú ako obdobie zákazov (mäso, tanec, spev, zábava…), či obdobím vykonania si spovede pred Paschou.

Tieto úvahy vychádzajú z toho, že pôvodný duch Veľkého pôstu je v nesúlade s duchom dnešného človeka, či sveta. Aj keď sa stále Veľký pôst zachováva, jeho dopad na život človeka už nie je taký intenzívny ako to bolo chápané pred niekoľkými storočiami.

Je preto na mieste otázka: Môže súčasný človek znovuobjaviť vo Veľkom pôste duchovnú posilu pre jeho každodenný život? Odpoveď na túto otázku závisí predovšetkým od toho, či má dnešný človek snahu prijať odkaz Veľkého pôstu s plnou vážnosťou.

Počul som o človeku, ktorý už niekoľko rokov pije každý piatok iba vodu. Nie preto, aby si udržiaval svoju váhu (aj keď i to je jeden z účinkov pôstu), ale robí to z lásky k Pánu Bohu a aj ako prejav svojho pokánia. Ovocím tejto pôstnej praxe v jeho živote je, že hádky s manželkou sa stávajú zriedkavosťou, ľahšie sa mu modlí, má viac času na deti a vo svojom vnútri pokoj, lebo chuť zápasiť so slabosťami je väčšia.

Celý deň nič nejesť a iba piť vodu nie je pre každého, ale pre každého je prejav pokánia potrebný. Často sa stáva, že podľahneme kultúre reklamy a konzumu, kde obmedzovať sa alebo nedopriať si všetko je vnímané ako nepriateľstvo so životom, či dokonca hlúposť. Pritom opak je pravdou. Pôst čistí rozum, usporiada životné hodnoty, buduje vzťahy a dodáva morálnu silu k dobru.

Prajem vám i sebe, aby sme takéto ovocie pôstu zakúsili. Urobme teda v tomto milostivom čosi navyše! To, čo bežne nerobíme. Po minulé roky sme ponúkali tzv. pôstny kalendár s návodom, čo konkrétne v daný deň pôstu urobiť. Tohto roku to realizujme sami, spontánne. Napr. venujme denne desať minút modlitbe (úmyslov modlitieb aj v týchto časoch nepokojov a vojny je dostatok). Prečítajme si úryvok zo Svätého písma. Obdarujme niekoho. Pomôžme v domácnosti. Odpusťme ublíženie. Zrieknime sa sledovania televízie, internetu a tento čas venujme svojej rodine alebo na vykonanie nejakého dobra. Prečítajme si hodnotnú knihu… Jednoducho urobme niečo konkrétne z lásky k Bohu, k blížnemu a k sebe. A tieto skutky len pomôžu nasmerovať naše srdcia na nášho Boha.

Vykročme s radosťou na duchovnú cestu, ktorej cieľom je Pascha, „sviatok sviatkov“.