Sv. Gregorovi boli pripisované rôzne tituly v Cirkvi, ktoré vyplývali z aktivít sv. Gregora ako biskupa, teológa a cirkevného politika v období búrlivých teologických kontroverzií (arianizmus, apolinarizmus).
Titul „Teológ“ mu patrí od roku 451, na základe dokumentov Chalcedónskeho snemu, ako pocta za jeho slávne teologické reči.
Rodina sv. Gregora
Sv. Gregor sa narodil okolo roku 330 v kappadóckom meste Nazián, v rodine, ktorá bola predovšetkým z matkinej strany už niekoľko generácií kresťanská.
Gregorova rodina vlastnila pozemky v blízkosti mestečka Arianzos a jeho otec svätý Gregor, nazývaný Starec, bol štyridsaťpäť rokov biskupom v mestečku Nazianz (zomrel storočný v roku 374).
Takisto Gregorovu matku Nonnu, sestru Gorgóniu a jedného z jeho dvoch bratov, Cézaria, si Cirkev uctieva ako svätých. Gregorov bratanec svätý Anfilochios sa stal biskupom Ikónia.
Rodina sv. Gregora patrila k vedúcej vrstve, ktorá bola súčasťou najvyššej sociálnej triedy, bola zámožná a vplyvná a zohrávala veľkú úlohu aj vo vedení Cirkvi.
Štúdiá
Sv. Gregor študoval rétoriku. Najprv v Cézarei Kapadockej, kde sa zoznámil so sv. Bazilom, neskôr v Cézarei palestínskej.
Raz, počas plavby loďou do Alexandrie za ďalšími štúdiami, keď ich neďaleko Cypru ich zastihla búrka, Gregor v smrteľnej úzkosti učinil sľub, že ak sa zachráni, zasvätí celý svoj život Bohu. Loď sa nepotopila, šťastne zakotvila v Alexandrii.
V Alexandrii Gregor spoznal sv. Atanáza a učil sa u Tespesia. Z Alexandrie odišiel do Atén, kde začalo jeho skutočné priateľstvo s Bazilom. Spoločne bývali, spoločne jedli, spoločne sa učili. Za nejaký čas predstihli svojich učiteľov. Podľa slov sv. Gregora, poznali len dve cesty: jedna z nich viedla do chrámu a druhá do školy.
Asketický život
Keď sv. Bazil odišiel do Egypta, zostal Gregor v Aténach, kde prijal miesto učiteľa. Tu ho zastihla správa o povýšení jeho otca na naziánsky biskupský stolec. Aby mu mohol pomáhať, vrátil sa Gregor roku 359 do Naziánu, kde ho otec pokrstil.
Gregor túžil po mníšskom živote, preto odišiel k sv. Bazilovi do púšte. Jeho pobyt tam netrval dlho. V roku 361 ho otec zavolal, aby mu pomohol spravovať biskupstvo.
Po návrate do Naziánu ho otec proti jeho vôli vysvätil na kňaza. Aktívny život ho však neuspokojoval, preto sa znovu utiahol do samoty. Vrátil sa naspäť, keď sa dozvedel, že jeho otec z neznalosti podpísal poloariánsku teologickú formulu, čo vyvolalo pobúrenie zo strany mníchov. Pomohol otcovi, aby verejne vyznal dogmatické ustanovenie nicejského koncilu. Gregor sa ďalších 10 rokov venoval pastierskej a kazateľskej činnosti.
Apoštolská činnosť sv. Gregora
Nová etapa v Gregorovom živote nastala vtedy, keď sa sv. Bazil stal v roku 370 cézarejským arcibiskupom, a tým metropolitom celej Kappadócie. Ariánsky cisár Valens chcel obmedziť Bazilov vplyv. Preto rozdelil Kappadóciu na dve metropoly. Bazil chcel oslabiť tento zásah, preto vytvoril niekoľko nových biskupstiev. Naliehal na Gregora, aby prevzal vedenie sasimského biskupstva. Kaď odmietol, Bazil prišiel do Naziánu v roku 372 a Gregora (proti jeho vôli) vysvätil na biskupa.
Sv. Gregor neskôr odišiel do Sasimy. Bol sklamaný, pretože kraj bol nehostinný, bez lesov a vody, mesto bolo v horách, plné obchodníkov a cudzích ľudí. Rozhorčený Gregor napísal Bazilovi: „Z nášho priateľstva som sa naučil, že človek nemá dôverovať žiadnemu priateľovi.“
Keď si tyánsky arcibiskup robil nároky na Sasimu, Gregor sa rád vzdal tohto miesta. Nevykonajúc v Sasime ani jedinú bohoslužbu, vrátil sa k svojmu otcovi. Po smrti rodičov (374) odišiel do kláštora sv. Tekly v isaurskej Leleucii, kde začal žiť v tichosti a rozjímaní, tak ako si to vždy predstavoval. Tam ho zastihla aj správa o smrti sv. Bazila.
Misia v Konštantinopoloe
Po smrti cisára Valensa (378) prosili carihradskí pravoverní katolíci Gregora, aby prišiel do hlavného mesta a spravoval arcibiskupstvo. Keď ta prišiel, našiel tu neutíšené pomery. Pravoverní boli v menšine, nemali ani vlastný chrám. Preto im zriadil kaplnku, ktorú nazval „Anastasis“ (Vzkriesenie). Tu predniesol svoje známe teologické prednášky o Najsvätejšej Trojici.
Čoskoro začali chodiť ku Gregorovi heretici, pohania a židia. Zriekali sa svojich omylov. Biskup ich privádzal do Cirkvi. Čoskoro heretici začali strojiť proti Gregorovi úklady. Ohovárali ho, napadali jeho poslucháčov, snažili sa proti nemu pobúriť ľud, dokonca mu chceli siahnuť na život. Svätec však vytrval, nikdy neklesal na duchu.
V roku 380 vstúpil do mesta cisár Teodóz a odovzdal katolíkom všetky významnejšie chrámy, ktoré im boli odňaté pred 40 rokmi. Gregorovi neubližovali len nepriatelia viery, ale aj vlastní. Egyptskí biskupi, ktorí s nim boli v spoločenstve, vysvätili za carihradského biskupa akéhosi Maxima, človeka pochybných mravov. Neskoršie Maxima síce vyhnali, ale na určitú dobu našiel záštitu v Ríme, kde boli zle informovaní.
Keď Gregor onemocnel chcel opustiť carihradskú katedru, ale ľud ho zadržal slovami: „Spoločne s tebou odíde aj Trojica.“ A tak zostal až do II. všeobecného koncilu v Carihrade (381), kde mala byť riešená otázka nástupcu posledného carihradského biskupa.
Na koncile bol Gregor potvrdený vo funkcii a po smrti biskupa Melécia sa stal aj predsedom snemu. Gregor sa však rozišiel s väčšinou účastníkov v názore na tzv. „Antiochijský rozkol.“ Preto sa proti nemu obrátila dávna nenávisť. Mnohí ho začali obviňovať, že v boji s arianizmom nepovolal svetskú moc. Nakoniec bola vyzdvihnutá i otázka právoplatnosti Gregorovho biskupského pôsobenia v Carihrade, keďže sa úradne nezriekol Sasimského biskupstva. Pritom jeho nepriatelia zamlčovali, že ide o intrigy.
Keď Gregor videl rozdvojenie, vystúpil na koncile a riekol: „Muži a bratia vo vedení svätého Kristovho stáda! Hanbite sa! Druhých máte učiť, aby zachovávali pokoj, a pritom sa hádate medzi sebou! Ako môžete iných utvrdzovať v jednote, ak nie ste jednotní medzi sebou? Ja vás však prosím pred jednopodstatnou Trojicou, aby ste sa uzmierili, žili vo vzájomnej láske, aby ste jednotne mohli riešiť cirkevné otázky. Ak som vinný za vaše rozdelenie, nie som nijako dôstojnejší ako prorok Jonáš. Vyhoďte ma z lode, búrka tak prestane. A keď nenesiem vinu za túto búrku, i tak som ochotný trpieť ak to chcete. Len sa zmierte medzi sebou, a buďte jednej mysle. Zvrhnite ma zo stolca, vyžeňte z mesta, no len milujte pravdu a pokoj!“
Po týchto slovách Gregor opustil koncil i Konštantínopol.
Posledné roky života sv. Gregora
Z Konštantínopolu odišiel sv. Gregor do Naziánu, kde viedol biskupstvo do roku 383. V tom istom roku tam bol za biskupa ustanovený Eulálius.
Gregor sa v roku 383 usadil na majetku v Ariante, ktorý zdedil po rodičoch. Tam konečne mal kľud. Jeho aktivity smerovali k záhradke, studničke a tmavému lesu. Tam napísal väčšinu svojich básni a listov. Svoj život ukončil v roku 389. S poctami bol pochovaný v Naziáne. Jeho pozostatky boli v roku 950 prenesené do Carihradu, odkiaľ sa ich časť dostala do Ríma, kde sú uložené v Bazilike sv. Petra.