Filipovka – pôstne obdobie pred Teofániou v byzantskom obrade

Na veľké a slávne udalosti vykúpenia pripravuje Cirkev veriacich pôstom. Tak je tomu aj v prípade prípravy na dôstojnú oslavu veľkého a svätého dňa Kristovho narodenia.     

Pôst pred Teofániou v byzantskom obrade sa nazývaný Filipovka, pretože sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa. Tento pôstny čas je charakterizovaný predovšetkým intenzívnejším prehĺbením duchovného života a tvorí nezanedbateľné obdobie duchovnej prípravy na sviatky Kristovho narodenia.

Filipovka ako pôstne obdobie začína 15. novembra.

Historický pohľad na vývoj pôstu a jednotlivé usmernenia

Prvá zmienka o prípravnom období pred Narodením Pána – filipovke – je v dekréte koncilu zo Zaragozy (380). Konciloví otcovia sa uzniesli, že každý kresťan má od 17. decembra do Bohozjavenia (6. januára) chodiť denne do chrámu. Na synode v Mac (v dnešnom Francúzsku) v roku 581 bolo schválené, že každý kresťan sa má od sviatku sv. Martina (11. novembra) až do 24. decembra postiť trikrát do týždňa (pondelok, streda, piatok).

Zmienku o pôste pred Narodením Ježiša Krista nachádzame v Koptickom kalendári v 8. storočí. Ján Pôstnik, patriarcha Carihradu, ustanovuje pravidlo: „Patrí sa, aby sa veriaci zdržiavali od mäsa po dve štyridsiatnice, t.j. v čase Filipovky a v čase pôstu Petra a Pavla“.

V 9. storočí sa celý Východ podriadil tejto disciplíne a prijal pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista.

Súčasné liturgické obdobie pred Narodením bolo definitívne ustálené na Konštantínopolskom sneme v roku 1166. Koncil sa uzniesol, že pôst sa bude začínať 15. novembra a bude trvať do 24. decembra vrátane. Tak bol ustanovený ďalší 40-dňový pôst

Filipovka bola zavedená, aby pripravila Cirkev na dôstojnú oslavu veľkého a svätého dňa Kristovho narodenia. Simeon Solúnsky (15. st.) hovorí: „Štyridsaťdenný pôst pred Narodením Ježiša Krista je podobný Mojžišovmu pôstu na vrchu Sinaj. Po štyridsaťdennom pôste prijal tabule Božích prikázaní. Zachovajme aj my štyridsaťdenný pôst a prijmime živé Slovo Božie vtelené z Panny a prijmime aj jeho telo – pristúpme k svätému prijímaniu.

Usmernenia pre pôst boli omnoho zhovievavejšie ako usmernenia pre obdobie Veľkého pôstu pred Paschou. Iba pondelok, streda a piatok boli dni striktného pôstu bez mäsa, mliečnych produktov a oleja (v slovanských krajinách). V nedeľu bolo dovolené jesť ryby. Laikom bolo sprvu dovolené jesť ryby aj počas iných dní, pokým neprevážil mníšsky rigorizmus.

Známy byzantský teológ 12. storočia Balsamon vyjadril názor, že by stačilo, keby sa laici postili iba týždeň pred Narodením.

V roku 1958 grécky teológ Christos M. Enislides privítal Balsamonov podnet a verí, že optimálne riešenie pre Cirkev by bolo zdržiavať sa mäsa a mliečnych produktov 33 dní. Posledných sedem dní pôstu by mal každý dodržiavať striktný pôst.

Prežívanie Filipovky v našich podmienkach

Skutočnosť, že Filipovka je ako pôst menej známa ako napr. Veľký pôst pred Paschou, vplýva na to, že mnohí veriaci ju stotožňujú s pôstnym obdobím Západnej Cirkvi – Adventom.  

Filipovka, ako čas pôstu a prípravy, sa v cirkvi prijala podľa vzoru starozákonných patriarchov, ktorí s veľkou vierou očakávali príchod Mesiáša.

V byzantskom obrade je Filipovka časom, kedy chce Cirkev utvrdiť srdcia veriacich vo viere príkladom ako starozákonných, tak aj novozákonných svätých, ktorých pamiatku slávi v tomto pôstnom období.

Pre porovnanie, v Západnej Cirkvi sa adventné obdobie začína prvými vešperami nedele, ktorá padne na deň 30. novembra alebo na najbližší deň tohto dátumu a končí sa pred prvými vešperami Narodenia Pána. Táto adventná doba odstránila jeho pôstny charakter a prijala eschatologický charakter. Aj samotné liturgické texty povzbudzujú veriacich k očakávaniu druhého a slávneho príchodu Pána.

Konkrétna pôstna disciplína pre Filipovku bola v našej Cirkvi vždy miernejšia než tá veľkopôstna. Gréckokatolíkov na Slovensku počas nej v súčasnosti zaväzuje iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok, ktorá je prakticky identická so zvyškom liturgického roka.  

Na rozdiel od Veľkého pôstu nemá Filipovka ani vlastné liturgické predpisy. I tieto vonkajšie charakteristiky nepochybne prispievajú k tomu, že toto dôležité pôstne obdobie má v súčasnosti v duchovnom živote našej Cirkvi takmer zanedbateľné miesto a že je ľahšie „prehliadnuteľné“ než Svätá Štyridsiatnica.

Teologický a liturgický pohľad na Filipovku

Na rozdiel od Veľkého pôstu pred sviatkom Vzkriesenia (Paschou), je Filipovka menej známa alebo praktizovaná v byzantskej cirkvi.

Pretože Narodeniu Krista (Bohozjaveniu) sa neprikladala až taká vážnosť ako Pasche, nevyvinula sa až tak veľmi detailná štruktúra pre pôst Filipovky. Filipovka je však starobylou praxou prípravy na Narodenie a Bohozjavenie nášho Pána Ježiša Krista. Týchto 40 dní pôstu je dôležitých pre lepšie pochopenie a váženie si všetkého z Božieho plánu spásy, preto je treba aj tomuto pôstnemu obdobiu dať patričnú dôležitosť a význam. 

Z teologického hľadiska sú Narodenie a Bohozjavenie Krista neodlučiteľne spojené. Pôst Filipovky bol ustanovený, aby nás pripravil na prijatie Krista do sveta a začiatok jeho verejného účinkovania. Sú dvomi stranami jednej mince. Pôst Filipovky nás pripravuje na prijatie Kristovho verejného účinkovania, ohláseného pri Bohozjavení.

Príchodom do Betlehema a Narodením Ježiša Krista (25. decembra) sa začíname pripravovať na Bohozjavenie. Neostávame stáť pri Narodení Krista. Naša radosť z Božieho príchodu nás poháňa dopredu a vidíme Bohozjavenie. S Bohozjavením zakúšame začiatok Kristovho zjavenia, ktorý nám zjavil tajomstvo Boha. Najviac zo všetkého poukazuje Bohozjavenie na tajomstvo Trojice, tajomstvo dlho naznačované v Starom zákone.

Súčasné liturgické obdobie Filipovky je možné rozdeliť do troch prípravných fáz:

1. Vzdialená príprava (15.11. – 19.12.)

Toto obdobie je liturgicky vo vzťahu k Filipovke málo výrazné. Síce ho tvoria sviatky Uvedenia Bohorodičky do chrámu (21.11.), či Počatia Bohorodičky svätou Annou (08.12.) a aj liturgické spomienky niektorých starozákonných prorokov (Abdiáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Daniela a ďalších troch mládencov), avšak prvé konkrétne pozvanie k príprave sa objavuje až na sviatok sv. apoštola Andreja (30.11).

2. Blízka príprava (20.12. – 23.12.)

Blízka príprava je známa ako Predsviatok (Predprazdenstvo) Narodenia Ježiša Krista a je liturgicky omnoho výraznejšie. Liturgické texty na tieto sú vyjadrením túžby po Mesiášovi, radostným plesaním nad tým, že Boh sa stáva človekom a Boží obraz v človekovi, ktorý bol zatemnený hriechom, je opäť zreštaurovaný.

3. Bezprostredná príprava (24. 12)

V tento deň je prísny pôst a zároveň čas intenzívnej modlitby. Ide o aliturgický deň, kedy sa neslávi ani svätá liturgia, jedine žeby tento deň pripadol na sobotu alebo nedeľu. Liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou sa totiž viaže už k samotnému sviatku Narodenia. Špecifickou modlitbou sú Kráľovské hodinky s čítaním starozákonných proroctiev vzťahujúcich sa na Mesiáša.