V pondelok po sviatku Päťdesiatnice sa slávi v našej Cirkvi sviatok Svätého Ducha.
Vo Východnej cirkvi je totiž oddávna zvykom, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa osobitne uctievajú tie osoby, ktoré zohrali hlavnú úlohu pri udalosti slávenej na deň sviatku.
Kým v deň Svätej Päťdesiatnice slávime udalosť zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov; nasledujúci pondelok je venovaný osobitnej úcte Svätému Duchu, ako tretej Božskej osoby.
V niektorých liturgických knihách je pondelok po Päťdesiatnici nazvaný aj sviatkom Najsvätejšej Trojice. Je to vplyv nariadení s záverov Zamojskej a Ľvovskej synody.
Vnútorný život Boha, najmä jeho personálna trojjedinosť, sú neprístupné prirodzenému poznaniu človeka.
Svätý Duch vo Svätom Písme síce predstavuje zjavujúcu sa Božiu silu, avšak jeho pôsobenie necháva jeho vlastnú osobu v skrytosti.
Tretia Božská osoba od vekov vychádza od Otca a Syna ako jedného princípu. Svätý Duch pôsobí v Kristovi a v Cirkvi. Je zdrojom aktívnej lásky, posvätenia, milostí.
„Jednopodstatná Trojica a nerozdielna jednota v troch osobách, tebe, svojmu Bohu, prinášame anjelskú pieseň: „Svätý, svätý, svätý si, Bože náš, v Trojici ťa oslavujeme, zmiluj sa nad nami.“ (kondák z Pondelka Svätého Ducha)