Svetlým pondelkom začína Svetlý týždeň, ktorý je týždňom radosti, pretože Kristus zničil kráľovstvo smrti a moc hriechu a založil Božie kráľovstvo. Smrť už viac nebude panovať na ľudským životom, nebo bolo znovu otvorené pre všetkých. Celé ľudstvo a celý vesmír boli obnovené mocou Ducha.
Svetlý týždeň
Počas 4. – 5 storočia sa slávenie Paschy predĺžilo z jedného dňa na celý týždeň. Je to akoby vyváženie Veľkého (strastného) týždňa k Veľkej noci. Tento týždeň sa nazýva Svetlý týždeň.
Svetlým pondelkom začína Svetlý týždeň, ktorý je týždňom radosti, pretože Kristus zničil kráľovstvo smrti a moc hriechu a založil Božie kráľovstvo. Smrť už viac nebude panovať na ľudským životom, nebo bolo znovu otvorené pre všetkých.
Zvláštnosti počas Svetlého týždňa
- každý deň Svetlého týždňa je ako nedeľa, utiereň i večiereň sa slúžia skoro rovnako ako v nedeľu Paschy;
- všetky bohoslužby vo Svetlom týždni (s výnimkou eucharistickej liturgie) majú svoju špecifickú štruktúru a kňazi sú stále oblečení v kompletných rúchach;
- Cárske dvere sú otvorené celý Svetlý týždeň – nebo je otvorené, otvorilo sa Kristovým vzkriesením (niekde nechávajú otvorené aj diakonské dvere);
- Od nedele Paschy ďalších 40 dní sa zdravíme pozdravom Christós voskrése! – Voístinu voskrése! po slovensky: Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!
- vo Svetlom týždni sa nespievajú spevy za zomrelých, pretože Kristus zničil moc smrti: namiesto Vičnaja pamjať sa spieva Christos voskrese;
- ak sa v tomto období koná pohreb, kňaz je oblečený v kompletných rúchach bielej (svetlej) farby a mnohé texty z bežného pohrebu sú nahradené paschálnymi spevmi
- podobne namiesto Mnohaja ľita sa spieva Christos voskrese;
- počas Svetlého týždňa udeľuje kňaz všetky žehnania s krížom;
- počas Svetlého týždňa sa každý deň berie jeden hlas po poradí (pondelok – 2. hlas, utorok – 3. hlas, …), pričom siedmy hlas sa vynecháva;
- na liturgii vo Svetlom týždni má každý deň svoj prokimen;
- vo Svetlom týždni je voľnica (v piatok nie je zdržanlivosť od mäsa), keďže sa radujeme a oslavujeme Kristovo vzkriesenie;
- až do sviatku Nanebovstúpenia Pána sa používa svetlá liturgická farba.
Zároveň pre celé obdobie Paschy až po sviatok Zostúpenia Svätého Ducha je typické to, že sa počas obradov má stáť.
Podľa predpisov 20. kánona Prvého ekumenického snemu v Nicei (r. 325) sa nesmie kľačať od Nedele Paschy až do Nedele Päťdesiatnice (Zostúpenia Svätého Ducha) a taktiež všetky nedele počas roka, lebo je to obdobie oslavy vzkriesenia (každá nedeľa je ako Pascha).
„Keďže niektorí v nedeľu aj počas Päťdesiatnice kľačia, tento svätý snem sa uzniesol, že modlitby sa budú Pánovi vzdávať postojačky, aby sa v každej farnosti všetko zachovávalo podobne.“ (1. všeobecný koncil, kánon 20)
Státie počas obradov v čase Paschy
- státie je vyjadrením viery v Kristovo zmŕtvychvstanie, najradostnejšiu udalosť ľudských dejín, respektíve udalosti s ním bezprostredne späté;
- státie je tiež vyjadrením radosti zo vzkriesenia Ježiša Krista;
- státie je vo všeobecnosti prejavom úcty, počúvania, pripravenosti, pohotovosti,
- státie v chráme počas obradov je symbolom vzkriesenia Ježiša Krista, povznesenie sa do duchovnej oblasti,
- státie zároveň pripomína človeku jeho osobné duchovné vzkriesenie,
- státie je tiež prejavom slobody Božích detí, ktorých Ježiš Kristus krstom vzkriesil z otroctva hriechu a smrti,
- státím človek vyjadruje radostné očakávanie príchodu Pána a jeho zmŕtvychvstania
- státie je takisto znakom radosti, oslavy,
- kľačanie, ktoré je ako liturgický postoj prejavom pokánia, poníženosti, vedomia vlastnej hriešnosti, by nebolo v dostatočnom súlade s teológiou Paschy.