Rodiskom bratov Konštantína a Metoda bol Solún, po Carihrade druhé najväčšie a najvýznamnejšie mesto v Byzantskej ríši. Začiatkom 9. storočia sa v Solúne a najmä na jeho okolí hovorilo nielen po grécky, ale aj po slovansky, lebo Slovania sa tu usadili už v 6. storočí.
Ich otec Lev, hlboko veriaci človek, zastával v solúnskej župe vysoký vojenský úrad drungaria, zástupcu vojvodcu. Tento úrad zverovali len spoľahlivým osobám. Ich bohabojná matka sa volala Mária a spolu s manželom mali sedem detí.
Metod bol najstarším synom a narodil sa v roku 815. Metod je jeho rehoľné meno, krstné meno nie je známe, ale predpokladá sa, že sa volal Michal. Študoval právo v Solúne a po skončení štúdií prijal miesto v štátnej správe. Stal sa správcom jednej župy Byzantského cisárstva, ktorá mala prevažne slovanské obyvateľstvo. Metod videl množstvo rozbrojov okolo seba, nepokoja a tak sa rozhodol zmeniť svoj život. Odišiel do kláštora na Olymp v severozápadnej časti Malej Ázie, kde bolo akési centrum mníšskeho života. Tu prijal mníšsky postrih, obliekol sa do mníšskeho rúcha, cvičil sa v čnostiach, zachovával rehoľné pravidlá a venoval sa čítaniu kníh.
Konštantín bol najmladší z detí, narodil sa v roku 827. Vynikal zbožnosťou, nadaním a húževnatosťou. Po skončení štúdií v Carihrade v roku 848 bol vymenovaný za patriarchovho archivára, ktorý mal v tomto období dosť výrazné postavenie. Pred nástupom do funkcie bol asi v roku 849 vysvätený za diakona. Po krátkom pôsobení v tejto funkcii odišiel do kláštora pri Bosporskej úžine, aby sa o šesť mesiacov vrátil do Carihradu ako profesor filozofie na Vysokej dvornej škole.
V roku 851 bol členom posolstva z Carihradu k Arabom. Toto posolstvo malo za úlohu debatovať s Arabmi o náboženskej otázke a hlavne zmierniť prenasledovanie kresťanov v Arabskej ríši. Po skončení misie opäť prednáša na vysokej škole. V roku 856 došlo k prevratu na cisárskom dvore a Konštantín ovplyvnený aj týmito udalosťami odchádza na Olymp, do toho istého kláštora, v ktorom žil aj jeho brat Metod. Veľmi rád čítaval Sväté Písmo a diela veľkých cirkevných spisovateľov.
Koncom roku 860 dostali bratia nové misionárske poslanie medzi Kozármi. Toto poslanie malo politicko-náboženský ráz a jeho cieľom bolo obnovenie priateľstva s Kozármi v dobe, keď Rusi svojimi nájazdmi ohrozovali Carihrad. Pozoruhodné pre túto misiu je to, že v januári roku 861 objavili hrob aj s pozostatkami sv. Klimenta, tretieho rímskeho pápeža.
Koncom roku 861 sa po návrate z misie v utiahnutosti venovali modlitbe.
Kniežaťa Rastislava chcel vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu. V roku 861 vyslal Rastislav posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. so žiadosťou, aby mu pápež poslal biskupa a misionárov znalých slovanského jazyka. Keďže v Ríme nevyhoveli jeho prosbe, obrátil sa Rastislav na cisára Michala III. do Konštantinopola s tou istou žiadosťou.
Cisár Michal III. vyhovel tejto prosbe a v roku 863 svätí bratia Konštantín a Metod, ktorí ovládali dobre slovanskú reč, prichádzajú na Veľkú Moravu. Konštantín a Metod začali hneď pôsobiť a založili prvú školu podľa vzoru konštantínopolskej akadémie.
Konštantín ešte pred príchodom na Veľkú Moravu zostavil prvé slovanské písmo (hlaholiku), ktoré bolo prispôsobené fonetike slovanských jazykov. Toto písmo použil Konštantín pri prekladaní bohoslužobných kníh do staroslovienskeho jazyka.
O obradovej príslušnosti a liturgii, ktoré priniesli a uviedli do života sv. Cyril a Metod, existujú rôzne hypotézy:
- Jedna skupina autorov tvrdí, že svätí bratia preložili a zaviedli na území Veľkej Moravy liturgiu východno-byzantského obradu a tú tam zachovali až do konca. Slovančina bola zavedená do západného obradu až neskôr po ich smrti.
- Druhá skupina autorov sa domnieva, že Konštantín a Metod priniesli a do staroslovienčiny preložili východnú (byzantskú) liturgiu, ale neskôr preložili i západnú (rímsku) liturgiu a tej sa pridržiavali.
- Rozvážnejší kritici dodávajú, že na Morave môžeme hovoriť o určitom liturgickom synkretizme, ktorý vytvorili apoštoli Slovanov, alebo o biritualizme, ako o charakteristike ich misie.
- Existuje však aj skupina bádateľov, ktorí predpokladajú, že svätí bratia preložili do staroslovienčiny latinskú liturgiu a aj ju slúžili počas svojho pobytu na Veľkej Morave. Je však známa aj skupina autorov, ktorá predstavuje „liturgiu v slovanskom jazyku“, keď ide o hybrid latinskej liturgie v staroslovienčine s východnou liturgiou.
Aj z týchto tvrdení je možné vysloviť názor, že vyslovované závery u jednotlivých autorov boli ovplyvňované obradovou príslušnosťou týchto autorov.
Pre všetky cyrilometodské písomné pamiatky je charakteristické to, že prekypujú východným duchom, východnou terminológiou, zvykmi, kalendárom a pod. a neklamne svedčia o tom, že nielen samotní svätí bratia, ale aj ich žiaci boli zanietení za ohlasovanie viery práve vo východnom (byzantskom) obrade.
Príchod franského kléru na Moravu, vynútený politickými okolnosťami spôsobenými Svätoplukom, novým kniežaťom Moravy, priniesol Metodovi nové starosti. Knieža, sledujúc ako hlavný cieľ len územné rozšírenie, zriekol sa plánu kultúrnej a duchovnej nezávislosti, ktorý začal rozvíjať Rastislav a nerozvážne zvýhodňoval franské latinské duchovenstvo. Falošné obvinenia a intrigovanie franského kléru proti Metodovi sa dostalo až do Ríma. Rímsky biskup, nakoľko si chcel overiť pravdivosť situácie na Morave, pozval Metoda, aby ho vypočul a presvedčil sa o jeho učení. Metod prišiel v roku 880 spolu so štátnou delegáciou kniežaťa a presviedčal biskupa o svojej doktrinálnej vernosti a o dodržiavaní všetkých kánonických predpisov.
Odpoveďou na tieto obvinenia proti Metodovi bol známy list Industriae Tuae, adresovaný kniežaťu Svätoplukovi. Druhá časť tohto listu hovorí o postavení Metoda z hľadiska:
- jeho pravovernosti,
- potvrdenia jeho menovania ako arcibiskupa Moravy,
- opätovného schválenia používať slovanský jazyk v liturgii.
Po smrti svätých bratov (sv. Konštantín-Cyril umiera 14.februára 869 v Ríme, Metod umiera 6. apríla 885) začalo tvrdé prenasledovanie Metodových žiakov, kňazov a diakonov. Mnohí utiekli do Bulharska, do “Dácie”, mnohých predávali ako otrokov. Niektorí učeníci sv. Metoda sa vysťahovali do Čiech, kde sa kláštor na Sázave, ktorý založil sv. Prokop v roku 1053, stal strediskom cyrilometodského odkazu. Iní odišli do Vislanska na území dnešného Poľska. Mnohí ďalší z učeníkov, hlavne domáceho pôvodu, neodišli za hranice vlasti. Odchádzali do svojich domovov, takže na mnohých odľahlých miestach sa mohol ďalej udržiavať aj starosloviensky bohoslužobný jazyk a liturgia.
Predstavitelia východnej cirkvi pokladajú účinkovanie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave za ozajstný začiatok svojej existencie.
Slovanské národy začali uctievať sv. Cyrila a Metoda veľmi skoro po ich smrti. 14. februára sa slávi pamiatka smrti sv. Cyrila, 6. apríla pamiatka smrti sv. Metoda a 11. mája je sviatok obidvoch apoštolov. Postupne však tieto sviatky, vplyvom rozličných historických a politických dôvodov, upadali do zabudnutia.
Na základe dekrétu Leva XIII. z roku 1880 a aj nariadeniu Ľvovskej synody sa začala sláviť pamiatka učeníkov 5. júla. V roku 1987 vyhlásil pápež sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Liturgické reformy v posledných rokoch majú za následok to, že sa pri úcte slovanských apoštolov objavujú aj ich pôvodné dátumy – 14. február, 6. apríl a 11. máj.