Zbor nosí meno sv. Terezky Ježiškovej z vďačnosti k prof. o. Mastiľakovi CSsR, ktorého dlhý život sprevádzala láska k tejto jednoduchej a nenápadnej dievčinke, ktorá naplno spustila loďku svojho života na vlny dôvery a lásky v úplnej odovzdanosti Bohu.
5. februára 1987 sa zakladá maličký zbor Terezky z veľkej túžby zasiať semienko do lona gréckokatolíckej cirkvi, aby rástlo a pritiahlo mladých ľudí k Pánovi. Nemalú zásluhu na vzniku zboru majú manželia Jakuboví, ktorí okrem svojich vlastných detí prijali ďalších 20, aby im pomáhali, povzbudzovali, chránili ich a viedli za Pánom. Aj vďaka ich dôvere začali prvé spievané sv. liturgie, jasličkové pobožnosti, akadémie.
Niekoľko speváčikov, dva klarinety, zobcové flauty, gitara. Keby tak boli aj husle … Zakrátko v ambulancii o. Jakuba stojí chlapec – huslista, ochotný prísť a hrať. A neprišiel sám. Priviedol svoju skupinu chlapcov, hudobníkov. Spolu skladajú piesne, no chýba im textár. Otec Jakub neotáľa, píše prvé vety a pieseň „Mám radosť” je na svete. Tak sa zbor pomaly a zázračne formuje, upevňuje.
Zlom v tvorbe spôsobí návšteva manželov Billingsovcov na Slovensku a akoby z rukáva sa sypú nové texty, rodia sa nové piesne a k nim aj hovorené slovo a obrazová príloha (diapozitívy) a na svete je celé pásmo „Piesne nenarodených detí”. Pán otvára dvere a „Piesne nenarodených” celé ďalšie 4 roky putujú po celom Slovensku, po chrámoch aj koncertných sieňach a prebodávajú srdcia mladých… V januári sa „Piesne nenarodených” nahrávajú v štúdiu Slovenského rozhlasu a 14.2.1991 je pásmo odvysielané. Odznelo tiež na 1. ročníku festivalu „Verím Pane” v Horných Kočkovciach.
Zároveň Pán požehnáva zrodu ďalších nových piesní a postupne vznikajú ďalšie hudobno- slovné pásma „Kam kráčaš”, „Voda živá” a „Choď a zapáľ svet láskou”. Zbor sa zúčastňuje koncertov, odpustových slávností, festivalov, ďalších nahrávok v Slovenskom rozhlase (Kam kráčaš, Voda živá), úspešných vystúpení s programom „Choď a zapáľ svet láskou” (Fest v Prešove, 3. ročník festivalu „Verím Pane”, benefičný koncert katolíckych zborov v Humennom, Ľutina 1993) a konečne nahrávania vlastného albumu v kresťanskom nahrávacom štúdiu Java Fabiana v Košiciach v septembri 1993. Kazety so spomínanými hudobno- slovnými pásmami uzreli svetlo sveta v nasledujúcom roku a úžasne rýchlo sa predali. Vďaka Bohu! Ani STV Zbor sv. Terezky neobišla a Dobrá zvesť odvysielaná v novembri 1993 je toho svedectvom.
Čo pre malý Zbor sv. Terezky v Humennom Pán pripravil v nasledujúcom roku 1994, nikto ani len netušil. „Ľudské oko nevidelo, ucho nepočulo…” Dobrý Boh vstúpil do našej cesty celkom novým spôsobom. Zažili sme úžasnú duchovnú obnovu, nové stretnutie s Pánom, dotyk Božej lásky a pozvanie vykročiť na cestu modlitby a života s Božím Slovom. A práve na modlitbe a lámaní Božieho Slova začali sme stavať život zboru, ktorý celkom spontánne prerástol do modlitbového spoločenstva. Noví ľudia, nové skúsenosti, nové aktivity, nové obzory. Spoločné stretká, adorácie, evanjelizácie, evanjelizačné kurzy a z nich prameniaca horlivosť ísť, ohlasovať Božiu lásku a vydávať svedectvo osobnej skúsenosti zo života s Ježišom.
Vzniká nový evanjelizačný program a naozaj evanjelizuje na festivale „Canto c95”, na stretnutí gréckokatolíckej mládeže v Juskovej Voli, na Feste v Sečovciach, v Trebišove,… A za ním ďalšie väčšie aj menšie podujatia a napokon aj celkom skryté a v pokore prijaté služby vo farskom chráme, v ústave sociálnej starostlivosti, v domovoch dôchodcov, …
V roku 1998 zbor sv. Terezky vydal ďalšiu kazetu „Balzam z kríža” s tvorbou starších ale aj novších členov zboru a už sa zbierajú piesne snáď aj na ďalšiu, ak to bude Božia vôľa.
Okrem vlastných mládežníckych piesní má zbor aj prebraté a v poslednom čase stále viac aj liturgické spevy východného obradu v slovenčine aj v staroslovienčine, skladby z tvorby Komunity Blahoslavenstiev …
V pravoslávnom chráme sa 26.12.2003 uskutočnil ekumenický koncert, na ktorom sme nechýbali. V našom chráme Zosnutia presv. Bohorodičky sme v roku 2004 nahrali CD. Nahrávalo sa pre nás, členov zboru. Zbor sa v súčasnosti omladil, keďže mnohí členovia už majú svoje rodinky. Hoci teraz to už nie je také veľkolepé ako v minulosti, neprestali sme spievať Pánovi na jeho slávu a chválu, čo tomu nasvedčujú liturgie o jedenástej hodine. Príďte a uvidíte. Čo uvidíte! Počujete!
A čo dodať na záver? Azda len to, že práca so zborom je jeden úžasný kríž, raz nesený s ľahkosťou a radosťou, no inokedy s veľkou námahou, bolesťou, v pote a drine a neraz aj v sklamaniach. Každý kto má skúsenosť, dosvedčí. Vďaka Bohu však za to, že skrze prišla radosť tomuto svetu a prichádza aj k nám cez naše kríže a námahy. Oplatí sa teda žiť slúžiť, namáhať sa a spievať na slávu Boha.
Na aktualizácii informácií sa pracuje…