Ružencové spoločenstvo

Spolok Svätého ruženca
pri farskom chráme
Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom

Ružencové spoločenstvo (alebo tzv. ruža) je združenie veriacich, ktorí uctievajú Presvätú Bohorodičku a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné milosti, snažia sa o neprestajný vzrast v láske k Bohu a ľuďom a taktiež sa snažia o život podľa evanjelia v kresťanskej dokonalosti.

Jednu ružu tvorí 20 členov. Každý člen sa každodenne modlí jeden konkrétny desiatok posvätného ruženca. Tak sa vytvorí reťaz desiatkov, teda celá ruža sa denne pomodlí celý posvätný ruženec v členení tajomstiev:

  • Radostný
  • Svetla
  • Bolestný
  • Slávnostný

V našej farnosti v súčasnosti existujú 3 ruže. Fungujú na základe tradície, ktorá je v našej farnosti zakorenená.

Určený člen – horliteľ ruže – je zodpovedný za správne fungovanie svojej ruže.

Člen ružencového spoločenstva sa každý deň modlí jeden desiatok posvätného ruženca za obrátenie hriešnikov, za živých a zosnulých členov Ružencového bratstva, rehoľu dominikánov a miestnu farnosť. K týmto úmyslom sa pridávajú aj ďalšie úmysly.

Raz v mesiaci sa stretáva na spoločnej modlitbe posvätného ruženca s ostatnými členmi ružencového spoločenstva, kde si vymenia ružencové tajomstvá.

Ako vymieňať ružencové tajomstva?

Tajomstvá posvätného ruženca sa v našej farnosti vymieňajú každý mesiac v poradí, ako nasledujú za sebou jednotliví členovia. Dôvodom tejto výmeny je aj to, aby sa člen ružencového spoločenstva nemodlil celý život len jedno tajomstvo, ale mal možnosť rozjímať aj o iných udalostiach Ježišovho života.

Deň výmeny tajomstiev je zároveň dňom, odkedy sa modlí nové pridelené tajomstvo, v našej farnosti je to v nedeľa po prvom piatku nového mesiaca.

História modlitby posvätného ruženca

Modlitba ruženca patrí v kresťanskom novoveku medzi najrozšírenejšie modlitby. A napriek svojej dĺžke a napriek rozličným námietkam patrí aj medzi najobľúbenejšie pobožnosti.

Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo 150 žalmov. Nie všetci mnísi však vedeli čítať, preto sa ako náhradu modlili 150 Otčenášov. Táto modlitba sa rozšírila z kláštorov aj medzi veriacich laikov a stala sa veľmi obľúbenou. Dokazuje to aj skutočnosť, že jedna ulica v Londýne sa v tom období volala Pater Noster Row. Už v 12. storočí v nej bývali ľudia, ktorí vyrábali pomôcku na túto modlitbu – zrnká spojené niťou do jedného celku.

V 12. storočí sa medzi rehoľníkmi a mníchmi objavujú veľkí mariánski ctitelia, medzi nimi najmä Bernard z Clairvaux. V tom čase boli Otčenáše nahradené modlitbou Raduj sa, Bohorodička. Táto modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 modlitieb k Bohorodičke. Treba dodať, že v tomto storočí modlitba Raduj sa, Bohorodička pozostávala len z prvej, biblickej časti. Až v 16. storočí pápež Pius V. schválil aj nám známu druhú časť.

Koncom 12. storočia a v priebehu ďalších dvoch storočí sa modlitba žaltára Panny Márie dostala trochu do úzadia. Ľudí trápili morové epidémie a aj v cirkvi bolo viacero problémov ako trojpápežstvo, avignonské zajatie a podobne.

Ozajstný rozkvet modlitby ruženca sa začal v 15. storočí a podieľali sa na ňom najmä traja muži.

Kartuzián Henrich Kalkarský začal za prvou časťou Raduj sa, Bohorodička dopĺňať rôzne invokácie, krátke zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie. Vytvoril až 150 týchto zamyslení, čo bolo ťažké na zapamätanie.

Ďalší kartuzián Dominik Pruský ich zredukoval na 50 a ako prvý ich aj zapísal.

Zásadnú vec vo vývoji ruženca urobil dominikán blahoslavený Alan de la Roche, ktorý 150 Raduj sa, Bohorodička rozdelil na 15 desiatkov. Každý sa začínal modlitbou Otče náš, potom nasledovalo 10 x Raduj sa, Bohorodička, pričom každé Raduj sa, Bohorodička bolo zakončené invokáciou. Bl. Alan ako prvý rozdelil spomínaných 15 desiatkov na tri skupiny – prvých päť desiatkov tvorili tajomstvá vtelenia, ďalších päť tajomstvá umučenia a posledných päť tajomstvá zmŕtvychvstania, čo bol akýsi zárodok ruženca radostného, bolestného a slávnostného. Tento dominikán zomrel v roku 1475 a vieme, že už v roku 1483 existovalo ružencové bratstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo také ružencové tajomstvá, ako ich poznáme my dnes.

Definícia modlitby ruženca prišla v 16. storočí za pontifikátu Pia V., ktorý roku 1569 vydal bulu Consueverunt Romani Pontifices, kde ako prvý pápež definoval ruženec. Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby sv. ruženca. V r. 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej sv. ruženca. Po pokoncilovej liturgickej úprave, ktorá silno zjednodušila liturgický kalendár, je siedmy október zaradený do cirkevného kalendára ako záväzná spomienka Ružencovej Panny Márie. 

Svätý pápež Ján Pavol II. 16. októbra 2003 vydal apoštolský list Rosarium Virginis Mariae, v ktorom zaviedol nových päť desiatkov ruženca tajomstvá svetla, ktoré obsahujú tajomstvá z verejného pôsobenia Pána Ježiša.

Podľa mnohých legiend Panna Mária odovzdala ruženec sv. Dominikovi Guzmánovi, ktorý žil v 13. storočí. No táto skutočnosť nie je historicky udržateľná. Fakt, že Panna Mária odovzdala modlitbu ruženca sv. Dominikovi, rozšíril najmä dominikán Alan de la Roche. Je však historicky potvrdené, že v jeho dobe (15. storočie) boli dominikáni najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca, preto bl. Alan túto skutočnosť projektoval na zakladateľa Rehole kazateľov (dominikánov).

Ruženec je rozjímavá modlitba, zameraná na uvažovanie nad Božím slovom. Jednotlivé tajomstvá ruženca sa totiž opierajú o Sväté písmo. Zároveň je to modlitba, ktorou si uctievame Pannu Máriu. Ako vieme, sv. Dominik Guzmán bol veľkým mariánskym ctiteľom a taktiež bol fascinovaný Božím slovom. Bol to teda muž uvažovania nad Božím slovom a súčasne muž, ktorý bol oddaným synom Panny Márie. Keďže oba tieto prvky patria k podstate modlitby ruženca, v tomto zmysle sv. Dominika môžeme považovať skutočne za duchovného pôvodcu modlitby ruženca.

Pravda je, že po ustálení modlitby ruženca koncom 15. storočia to boli práve dominikáni, ktorí sa túto modlitbu snažili rozšíriť medzi ľuďmi. A v tejto snahe pokračujú aj v súčasnosti.

Prísľuby Panny Márie modliacim sa posvätný ruženec

Dominikán bl. Alan de la Roche dostal od Panny Márie Kráľovnej posvätného ruženca pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec:

  1. Ktokoľvek mi bude verne slúžiť skrze modlitbu ruženca, príjme pozoruhodné milosti.
  2. Sľubujem svoju zvláštnu ochranu a tie najväčšie milosti všetkým tým, ktorí sa budú modliť ruženec.
  3. Ruženec bude mocnou zbraňou proti peklu, zničí vášne, umenší hriech a zaženie bludy.
  4. Spôsobí, že čnosť a dobré skutky budú prekvitať. Pre duše obsiahne hojné Božie milosrdenstvo. Odlúči srdcia ľudí od lásky k svetu a k jeho márnostiam a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach.
  5. Duše, ktoré sa mi odporúčajú skrze modlitbu ruženca sa nezatratia.
  6. Ktokoľvek sa bude zbožne modliť ruženec a bude rozjímať o jeho svätých tajomstvách, nikdy nebude premožený nešťastím. Boh ho nebude trestať vo svojej spravodlivosti, nezatratí sa skrze neočakávanú smrť. Ak bude spravodlivý, zachová sa v milosti Božej a stane sa hodným večného života.
  7. Ktokoľvek bude mať pravú nábožnosť k ružencu, nezomrie bez sviatosti cirkvi.
  8. Tí, ktorí sú verní v modlitbe ruženca, budú mať počas svojho života i pri smrti svetlo Božie a hojnosť jeho milosti. V hodine smrti budú mať účasť na zásluhách  svätých v raji.
  9. Ja vyslobodím z očistca tých, ktorí boli oddaní ružencu.
  10. Verné deti ruženca si vyslúžia veľký stupeň slávy v nebi.
  11. Dostanete všetko, čo odo mňa prosíte skrze modlitbu ruženca.
  12. Všetkým tým, ktorí rozširujú svätý ruženec, budem na pomoci v ich potrebách.
  13. Dosiahla som u svojho božského Syna, že všetci zástancovia ruženca budú mať počas svojho života i v hodine smrti za prostredníkov celý nebeský dvor.
  14. Všetci, ktorí sa modlia ruženec sú moji synovia a bratia môjho jediného syna Ježiša Krista.
  15. Oddanosť môjmu ružencu je veľkým znamením predurčenia.

Je nesplnenie záväzku modlitby pre člena ružencového spolku hriechom?

Záväzok člena ružencového spoločenstva spočíva v povinnosti pomodliť sa každý deň jeden desiatok posvätného ruženca a zúčastňovať sa mesačného stretnutia na modlitbe členov ružencového spoločenstva, kde sa uskutočňuje výmena tajomstiev.

Jednou zo špecifických výsad Rehole dominikánov, ktorú svojej reholi zabezpečil už jej zakladateľ sv. Dominik – a to priamo u pápeža – spočíva v privilégiu, že žiadne prestúpenie stanov rehole nespôsobuje jej členom hriech. Výnimkou je situácia, keď sa rehoľné pravidlá porušujú z nedbanlivosti. A keďže všetci členovia ružencových spoločenstiev patria do veľkej Dominikánskej rodiny, táto výsada sa premietla aj do ich činnosti.

 Inými slovami – ak nastane situácia, že člen ružencového spoločenstva síce má záujem splniť si svoj záväzok, ale mimoriadne sa mu to z rôznych dôvodov nepodarí, vtedy to nie je hriech. No ak je člen RB voči záväzkom, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal, ľahostajný, vtedy je tu problém a možno hovoriť o hriechu nedbanlivosti, nezodpovednosti či neúprimnosti, keď navonok sa síce tvári, že si plní svoje povinnosti, ale v skutočnosti ich zanedbáva.

Na základe týchto tvrdení možno konštatovať, že nikto nemá hriech, ak si z konkrétnych dôvodov nesplní svoj záväzok modlitby voči ružencovému spoločenstvu, avšak treba si dať pozor, aby zjednodušovaním tohto tvrdenia nevznikol hriech z nedbanlivosti, alebo pohŕdania duchovnými dobrodeniami.

Tiež si treba uvedomiť, že človek, ktorý sa nestará o to, čo v istej chvíli na seba prijal ako záväzok a je voči nemu ľahostajný, sám seba oberá o duchovné dobrá, o vnútornú pohodu, sebadôveru a istú osobnú pravdivosť. Teda v konečnom dôsledku ubližuje sebe. Pričom zmyslom členstva v ružencovom spoločenstve je pravý opak – radosť, vnútorný pokoj, povzbudenie a vedomie, že sú okolo mňa ľudia, kresťania, na ktorých sa napríklad v ťažkých chvíľach môžem s dôverou obrátiť s prosbou o pomoc.

„Ruženec je najlepším prostriedkom na dosiahnutie dvojakého cieľa:
dobre sa modliť a správne žiť.“
(sv. Pius V.)

Modlitba svätého ruženca vo farskom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom

Pondelok:   05:30 hod.  17:15 hod.
Utorok:        05:30 hod.  17:15 hod.
Streda:         05:30 hod.  17:15 hod.
Štvrtok:       05:30 hod.  17:15 hod.
Piatok:         05:30 hod.  17:00 hod. (Mariánske večeradlo)
Sobota:        06:30 hod.  16:30 hod.
Nedeľa:       06:45 hod.  08:30 hod.           10:30 hod.           16:30 hod.

Úmysly modlitby posvätného ruženca na  dni v týždni

Pondelok:  
Za dar viery, čistoty a ochrany od všetkého zla pre deti a mládež farnosti

Utorok:       
Za vernosť, lásku a každodenné odpustenie v manželstvách a rodinách farnosti

Streda:        
Za prehĺbenie lásky a živého vzťahu k Panne Márii a prosba o jej ochranu a príhovor

Štvrtok:    
Za vzbudenie viery, lásky a vďačnosti k Najsvätejšej Eucharistii a na odčinenie všetkej nelásky a svätokrádeží, ktoré sú voči nej páchané 

Piatok:        
Za dar sily v každodenných duchovných zápasoch, za milosť oslobodenia od každej duchovnej neslobody, závislosti a zla a poďakovanie za svätý kríž a utrpenie Pána Ježiša Krista

Sobota:       
Za posilnenie v boji proti samote, skleslosti a rezignácii pre starších, chorých i opustených a milosť spásy pre zomierajúcich,

Nedeľa:      
Poďakovanie za všetky prijaté Božie dobrodenia a prosba o milosť dávať Boha na prvé miesto vo svojom živote, manželstve a rodine

Úmysly modlitby posvätného ruženca na mesiace v roku

Január
Za našu krajinuza predstavených štátu, aby správnymi rozhodnutiami napomáhali rozvoju spoločnosti a aby sa aj naďalej uchovávala a rozmnožovala viera v našej spoločnosti

Február
Za deti a mládež
– aby si zachovali úprimnosť i čisté srdce a nachádzali zmysel svojho života

Marec
Za našu farnosť
aby sme sa v Pôstnom období viac zjednocovali s trpiacim Ježišom Kristom a prosili Ho o silu niesť svoje vlastné kríže

Apríl
Za naše rodiny – aby sa cestou modlitby a sviatostného života, stávali ozajstným svetlom sveta a soľou zeme

Máj
Za všetkých manželov
– aby si boli vždy navzájom oporou, nikdy nezapreli sľub, ktorý dali a vedeli tak prežívať ťažkosti i radostné chvíle v spoločenstve s Bohom

Jún
Za všetkých novokňazov
– aby úprimným životom viery boli príkladom života viery a aby pomáhali napĺňať srdcia veriacich nádejou a dôverou v Božie milosrdenstvo

Júl
Za chorých z farnosti a tých, ktorí ich opatrujú
– aby im Boh udelil svoje dary, aby ľahšie znášali svoje utrpenie a ťažkosti

August
Za všetkých pútnikov –  aby sme na pútnických miestach načerpali dostatok duchovných síl na zvládanie každodenných ťažkostí

September
Za všetkých učiteľov a žiakov
aby učitelia formovali svojich žiakov predovšetkým zvnútra a pomáhali im rozvíjať život čností, charakteristický pre kresťana

Október
Za všetkých misionárovaby bolo požehnávané ich misionárske dielo a aby Pán Boh vzbudzoval nové misionárske povolania v Cirkvi

November
Za rehoľníkov a rehoľníčky
– aby sebe vlastnou charizmou povzbudzovali veriacich k hlbšiemu vzťahu k Bohu

December
Za našu farnosť
– aby sme s radosťou očakávali a aj prijali Ježiša Krista vo svojich srdciach a dokázali tým vylepšiť vzájomné vzťahy vo farnosti

Ruže v našom farskom chráme