Cirkevné gymnázium

     Gymnázium sv. Jána Zlatoústeho v Humennom bolo zriadené Gréckokatolíckym arcibiskupstvom v Prešove v súlade so zákonom SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a po splnení podmienok stanovených vyhláškou MŠMŠSR a MZ SR č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl a na základe zaradenia do siete stredných škôl Ministerstva školstva SR zo dňa 17.3. 1998 číslo 810/98-152, podľa kán. 631, kán. 632 a kán. 638 CCEO. Gymnázium bolo zriadené dňom 1. septembra 1998 pod číslom zriaďovacej listiny 1203/98.

     Za riaditeľku školy bola menovaná Mgr. Nadežda Suchá od 1. apríla 1998. V priestoroch terajšieho gymnázia sídlila školská správa. Keďže MŠ SR súhlasilo so začatím výchovno-vzdelávacieho procesu od 1.9. 1998, dňa 12.5. 1998 sa uskutočnili prijímacie skúšky uchádzačov o štúdium na našom gymnáziu (110 žiakov). Zriadili sa prvé tri triedy prvého ročníka s počtom 24 žiakov v každej triede.

     Vzhľadom na to, že pavilón „B-2“ na ulici Lesnej nebol projektovaný na podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu, dňa 1.7.1998 sa začali rozsiahle rekonštrukčné práce, aby miestnosti vyhovovali požadovaným podmienkam a prijatí žiaci mohli nastúpiť v stanovenom čase – 1.9. 1998.

     2. september 1998 bol prvým dňom školského roka 1998/99 i prvej kapitoly nášho gymnázia. Slávnostné otvorenie sa začalo svätou liturgiou v gréckokatolíckom chráme, ktorú celebroval generálny vikár Mons. Ján Gajdoš. Po slávnostnom prestrihnutí zelenej stuhy, hlavný celebrant posvätil budovu školy. Po slávnostných príhovoroch pozvaných hostí sa uskutočnila slávnostná recepcia.

     Škola má štvorročnú a päťročnú formu štúdia. Po stránke vzdelávania je gymnázium úplne porovnateľné so štátnymi gymnáziami, kladie však dôraz na duchovnú a mravnú formáciu študentov. Vyučuje sa tu katolícke náboženstvo podľa schválených učebných osnov. Výuka prebieha podľa alternatívneho učebného plánu, pričom žiaci si v 3. a 4. ročníku volia jednotlivé predmety. Popri vyučovaní existuje bohatá ponuka rôznych duchovných, spoločenských, vzdelávacích, kultúrnych a športových aktivít, do ktorých sa študenti zapájajú podľa svojich záujmov.

Kaplnka sv. Jána Zlatoústeho

     Gymnázium kladie okrem edukácie dôraz aj na duchovnú a mravnú formáciu študentov, čoho dôkazom bolo zriadenie kaplnky sv. Jána Zlatoústeho a dňa 19.11.2004 aj jej posvätenie prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom SJ.

     Kaplnka sa nachádza v pravom pavilóne školy na prvom podlaží a jej rozmery sú vzhľadom k priestorovým možnostiam školy a každoročnému nárastu počtu študentov GJZ len 4,5m x 3m. Pôvodne táto miestnosť slúžila ako kabinet. Na podlahe je umiestnený červený koberec symbolizujúci Kristovu nevinnú krv vyliatu za nás z lásky. V tej istej farbe sú ladené aj stoličky.

     Na ľavej strane kaplnky je malý drevený žertvenik (pôvodne tetrapod) s ikonou sv. Cyrila a Metoda. Nad bohostánkom a taktiež na pravej a ľavej stene sú červené lampady (olejové sviečky). Kaplnku zdobia aj dva obrazy; obraz Krista Kráľa, ktorý pochádza z chrámu zo zatopenej oblasti Starina, ktorý zreštavroval magister umenia Pavol Hromo z Hažína nad Cirochou. Druhý obraz znázorňuje ukrižovanie Krista. Tento obraz pôvodne zdobil niekoľko rokov hlavný oltár farského chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom.

     Od roku 2018, kedy škola slávila 20 rokov od svojho zriadenia, sa v kaplnke nachádzajú aj ostatky (relikvie) patróna školy a kaplnky sv. Jána Zlatoústeho.

     V kaplnke sa slúžia sv. liturgie každú stredu o 07:00 hod. Taktiež sa využíva aj na vysluhovanie sviatosti zmierenia pre študentov a učiteľov. Aj keď je táto kaplnka priestorovo malá, predsa však slúži na posvätenie nielen školy, ale hlavne všetkých, ktorí v nej študujú a pracujú.

Patrón školy – svätý Ján Zlatoústy

     Sv. Ján Zlatoústy sa narodil okolo roku 347 vo významnej patricijskej rodine v Antiochii. Otec zomrel krátko po Jánovom narodení. Jeho matka sa nevydala, ale sa snažila čo najlepšie vychovať svojho syna. Ján sa vzdelával u najlepších učiteľov svojej doby. Po ukončení štúdia si zvolil cestu advokáta. Čoskoro sa mu však znechutili úskoky v súdnictve a preto toto povolanie opustil. Povzbudzovaný svojím priateľom Bazilom rozhodol sa odísť z domu a venovať sa mníšskemu spôsobu života. Matka ho však slzami prosila, aby ju neopúšťal. Ján jej urobil po vôli a asketický život viedol doma. V tom čase sa bližšie zoznámil s antiochijským biskupom Meleciom, ktorý ho okolo roku 367 pokrstil. Ján začal navštevovať antiochijskú teologickú školu.

     Po matkinej smrti rozdal všetok svoj majetok chudobným, dal slobodu otrokom a odišiel do blízkeho monastiera, kde žil pod vedením staršieho sýrskeho mnícha. Potom sa uchýlil do opustenej jaskyne, v ktorej žil dva roky v tvrdej disciplíne a štúdiu kresťanskej dokonalosti. Príliš tvrdá askéza však Jánovi podkopala zdravie, preto sa musel vrátiť späť do Antiochie. Po návrate bol vysvätený za diakona a stal sa blízkym spolupracovníkom patriarchu Melecia, ktorý ho v roku 381 vzal so sebou na II. všeobecný koncil do Carihradu. V tom období začal Ján aj svoju bohatú spisovateľskú činnosť. Roku 386 ho Melicius vysvätil za kňaza s tým, že bude kázať v katedrálnom chráme. V tejto funkcii pôsobil 12 rokov a získal si tam svetové meno i prezývku Zlatoústy. Aj napriek neuveriteľnej skromnosti bol Ján dosť prísny, ale pritom veľmi priateľský a viac znášal rozhnevaného človeka ako svojich ctiteľov.

     Roku 397, keď zomrel carihradský patriarcha Nektárius, mladý cisár Arkádius po porade s ministrom Eutropiom rozhodol, že novým biskupom mesta bude slávny antiochijský kazateľ. Ján, hoci nerád, sa podrobil a po formálnej voľbe carihradskej cirkevnej synody prijal svoju funkciu. Ján videl, že ak nechce zradiť evanjelium, musí mnoho vecí zmeniť. Z patriarchálneho paláca odstránil všetok luxus a skoncoval so slávnostnými hostinami. Žil a jedol jednoducho a jednoduchosť vyžadoval i od duchovenstva . Zakladal nemocnice a domy pre chudobných. Žiadna oblasť náboženského života neušla jeho pozornosti. Cítil s každým človekom. Pretože bol prísny na klérus, časť duchovných ho začala nenávidieť a ohovárať. Ľud ho však pre jeho kázne miloval.

     Prvé väčšie nedorozumenie s cisárskym dvorom mal roku 399, keď poskytol (podľa vtedajšieho práva) azyl prvému ministrovi Eutropiovi, ktorý upadol do nemilosti cisára a pred prenasledovateľmi unikol do patriarchovho kostola. Ján sa zaslúžil aby neboli ariánom (príslušníkom bludného učenia arianizmus) v Carihrade povolené bohoslužby. Keď ariáni začali chodiť v sprievodoch po meste a rúhali sa Kristovi, Ján zaviedol katolícke procesie na oslavu pravej viery (takto vznikli procesie).

     Ďalšie nepríjemnosti si Ján spôsobil reformami v Malej Ázii, kde sa vyskytli prípady svätokupectva. Roku 401 sa vydal do Malej Ázie. V Efeze usporiadal synodu. Zosadil na nej nehodných biskupov a nahradil ich svedomitými pastiermi. Cirkevne zmýšľajúci duchovní a veriaci prijali rozhodnutie s radosťou, ale postihnutí pripravovali odplatu. V Carihrade Ján kritizoval cisárovnú Eudoxiu, ktorá nežila príkladným kresťanským životom. Tá sa ľahko spoznala v jeho kázňach a podráždená len hľadala vhodnú príležitosť, ako by sa ho zbavila. Tá sa naskytla, keď poskytol útulok päťdesiatim mníchom, ktorých alexandrijský patriarcha Teofil nespravodlivo obvinil z origenizmu (sympatie k starokresťankému teológovi Origenovi). Cisárovná predvolala Teofila a dvadsaťpäť biskupov do Carihradu. Tí na tzv. synode „Pri dube“ (403), Jána zosadili. Cisár Arkádius rozsudok potvrdil a Jána poslal do vyhnanstva do neďalekej Bitýnie.

    Toto vyhnanstvo netrvalo dlho. Ľud zostal verný svojmu pastierovi a učiteľovi. Neustále protestoval proti jeho zosadeniu. Okrem toho sa v cisárskom paláci stalo veľké nešťastie. Carihrad postihlo zemetrasenie. To natoľko vystrašilo Eudoxiu, že okamžite požiadala o Jánov návrat. Ten sa vrátil, ale ostrými kázňami čoskoro znova popudil proti sebe cisárovnú. Pod jej vplyvom a na neprestávajúce žaloby Jánových protivníkov cisár Arkádius nariadil Jánovi najprv domáce vezenie a v júni 404 ho dal odviesť do vyhnanstva na Kaukaze. Proti zosadeniu Jána protestoval pápež Inocent I., ale cisár neprijal jeho poslov. Tu  na Kaukaze bol tri roky. Napísal veľa listov, ktorými posilňoval svojich veriacich, ktorí ho postupom času začali navštevovať. V obave pred rastúcou popularitou nepohodlného vyhnanca dal ho cisár v polovici augusta 407 odvliecť k Čiernemu moru. Podlomené zdravie mu sťažovalo prechod cez početné horské hrebene maloázijského vnútrozemia. Bezcitní sprievodcovia mu však nedopriali odpočinok. 14. septembra 407 Jána opustili sily a padol na zem. Sprievodcovia ho doniesli do blízkeho chrámu v Komane. Umierajúc ešte prijal eucharistiu. Jeho posledné slová boli: „Sláva Bohu za všetko.“