Vzkriesenie Lazára a slávnostný vstup do Jeruzalema, ktoré videli veľké zástupy ľudí, dávali jasné a presvedčivé svedectvo o Kristovom mesiášskom poslaní a jeho božstve.
Zázrak vzkriesenia Lazára síce obrátil mnohých zo židovského národa k viere v Ježiša Krista, ale aj naplnil zákonníkov a farizejov závisťou a ešte väčšou nenávisťou. Táto udalosť sa stala aj hlavným podnetom k odsúdeniu Spasiteľa na smrť. Po týchto dvoch mimoriadnych a triumfálnych udalostiach nasledovalo už onedlho Kristovo odsúdenie, utrpenie, smrť, ale aj zmŕtvychvstanie.
Pamiatku vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema slávi Východná Cirkev už od prvých storočí v nedeľu pred Paschou (Kvetná nedeľa).Na základe niektorých svedectiev z 3.-4. storočia, zhromaždili sa kresťania popoludní na Kvetnú nedeľu na Olivovej hore na ďalšiu pobožnosť. Tá sa zakončila čítaním evanjelia o slávnostnom vstupe Ježiša do mesta. Utvoril sa sprievod z Olivovej hory do mesta. Biskup predstavoval Ježiša Krista (sám sedel na osliatku), veriaci mali v rukách palmové vetvičky, celok takto predstavoval triumfálny sprievod Ježiša Krista. Spoločne išli do Baziliky Božieho hrobu, kde sa modlili večiereň.
Svätenie ratolestí
V túto nedeľu sa svätia ratolesti (niekde sú to palmové listy, vŕbové prútiky alebo rakyty), ktoré boli v minulosti symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Takisto sa na verejných štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky, ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je taktiež symbolom pokoja (mieru).
Zvyk používať a svätiť tieto časti drevín sa vyvinul zo samotnej symboliky vchodu Ježiša Krista do Jeruzalema. Svedectvá o tomto zvyku pochádzajú už zo 7. storočia, aj keď samotný obrad požehnania ratolestí sa v liturgických knihách objavuje až v 9. storočí.
Posvätené vetvičky sa neznehodnocujú; veriaci si ich dávajú doma za ikony, prípadne do vázy, alebo sa zapichujú do záhradky či na pole ako viditeľný znak prosby o ochranu a požehnanie úrod
Udalosti Kvetnej nedele poukazujú na skutočnosť, že židovský národ chcel vidieť svojho mesiáša v sile a sláve. Ježiš Kristu tým, že vzkriesil Lazára a svojím slávnostným vstupom do Jeruzalema dal Židom jasný dôkaz svojej sily a slávy. Verejne ukázal, že nie je len Pánom nad živou a neživou prírodou, ale aj pánom nad ľudským životom.
Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema bol niečím výnimočným. Potvrdzuje to aj evanjelista sv. Matúš: „A keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ (Mt 21, 10-11).