Sviatok Ježiša Krista milujúceho ľudí alebo Sviatok nášho Najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, Milujúceho ľudí alebo ľudovo Sviatok Božského srdca sa zrodil a rozvíjal v Západnej Cirkvi.
Úcta Božského srdca dala podnet k vzniku mnohých pobožností a zavedeniu tohto sviatku do liturgického kalendára. Ozajstná úcta Božského srdca začala v 17. storočí vo Francúzsku, kde sa rehoľnici sv. Márie Margite Alcoque niekoľkokrát zjavil Ježiš Kristus, ukázal jej svoje láskou horiace srdce k ľudskému pokoleniu a vyzval ju, aby začala šíriť úctu jeho srdca.
Táto úcta Božského srdca bola po skromných začiatkoch a prvotných ťažkostiach v roku 1856 pápežom Piom IX. rozšírená na celú Cirkev. Dňom Božského srdca sa stal piatok po druhej nedeli po Päťdesiatnici.
Pápež Pius XII. v roku 1956 z príležitosti storočnice sviatku, položil v encyklike dogmatický základ úcty opierajúc sa o Sväté Písmo, sv. Otcov a liturgické pramene.
Veľký šíriteľom tejto úcty k Božského Srdcu v Prešovskej archieparchii bol v prvej polovici 20. stor. blahoslavený biskup Pavel P. Gojdič OSBM, spolu s ostatnými členmi rádu baziliánov.
Moleben k Božskému Srdcu sa stal medzi gréckokatolíckymi veriacimi veľmi obľúbenou pobožnosťou.
Prisľúbenia Božského srdca
Základom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je Božia láska voči nám. Predmetom úcty je fyzické Srdce Ježišovo spolu s jeho dušou obdarenou darmi prirodzenými i nadprirodzenými, a spojené s osobou Božieho Slova.
Ježiš Kristus cez svätú Margitu Mária Alacoque dáva prísľuby tým, ktorý zbožne uctievajú Jeho Srdce.
Ctitelia Božského Srdca obsiahnu:
- Všetky milosti potrebné ich stavu;
- pokoj v rodinách;
- potechu vo všetkých protivenstvách;
- ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti;
- požehnanie na všetky podujatia;
- žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom srdci pre hriešnikov;
- horlivosť vlažným dušiam;
- horlivým dušiam pokrok v dokonalosti;
- požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca;
- kňazom veľké milosti pri práci na spáse duší;
- tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom.
- Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v hodinu smrti.
„Ó, najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.“
(Moleben k Božskému srdcu)