Mariánske sviatky počas liturgického roka nám predstavujú najdôležitejšie momenty zo života Božej Matky, od jej zázračného počatia až do slávneho zosnutia.
O počatí Presvätej Bohorodičky svätou Annou evanjeliá nič nehovoria. Sviatok sa vyvinul na základe tradície a učiteľského úradu Cirkvi, či apokryfných kníh.
Príbeh počatia v apokryfe
Udalosť počatia opisuje apokryfné Jakubovo protoevanjelium: „V mestečku Nazaret žili zbožní, chudobní manželia Joachim a Anna, ktorí pochádzali z Dávidovho rodu. Boli starí a nemali deti. To sa v tej dobe chápalo ako Boží trest za hriechy. Manželia sa preto vrúcne modlili k Bohu, aby im požehnal dieťa. Sľúbili, že ho dajú na výchovu do chrámu. Ich prosby boli vyslyšané. Narodila sa im dcéra, ktorú pomenovali Mária.“
Z uvedeného vyplýva, že zbožní rodičia blahoslavenej Panny Márie, Joachim a Anna, boli bezdetní a vystavení verejnej potupe.
Keďže v Starom zákone Boh vo svojich požehnaniach vždy zahrnoval prísľub početného potomstva, Židia dospeli k presvedčeniu, že bezdetnosť je znakom Božieho prekliatia.
Svätí Joachim a Anna prednášali prosby Bohu, aby ich požehnal dieťaťom. Ich prosby boli vyslyšané a sv. Anna počala vytúžené dieťa. Na rozdiel od Krista, však bola Panna Mária prirodzene počatá manželským splynutím Joachima a Anny. Boh požehnal ich manželskú lásku a naplnil ju darom, t.j. nepoškvrnenou dcérou, ktorej sa nedotkol tzv. dedičný hriech.
Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou oznamuje začiatok vykúpenia. Pretože si Boh vyvolil Pannu Máriu za matku Spasiteľa sveta, stala sa objektom mimoriadneho obľúbenia zo strany Boha, ktorý vo svojom večnom pláne spásy ju vyvolil, aby sa stala matkou jeho syna, ktorý sa stal človekom a kvôli tomu ju uchránil od dedičného hriechu
Historický vývoj sviatku
Prvé zmienky o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia, v typikone sv. Sávu, avšak jeho rozvoj a rozšírenie sa datuje až v 8. storočia.
Začiatkom 8. storočia sa tento sviatok rozšíril z kláštorov aj do katedrálnych slúžení, kde sa nakoniec, podporovaný rôznymi kazateľmi, ustálil ako aj ako sviatok v liturgickom kalendári Byzantskej cirkvi.
V tomto storočí sv. Andrei Krétsky zostavil službu sviatku a Gregor Nikomédsky a Ján Eubejský ho oslavujú vo svojich homíliách.
Svätý Ján Damaský († 749) o udalosti Počatia Presvätej Bohorodičky napísal: „Prečo sa panenská Matka narodila z predtým neplodnej matky? Jednoducho preto, lebo bolo potrebné, aby cestu k tomu, čo malo byť nové pod slnkom, a najväčší zo všetkých zázrakov (t. j. panenská Matka) vydláždili nejaké menšie zázrakmi, aby sa postupne stúpalo od nižšieho k vznešenejšiemu. A môžem predložiť ešte ďalší dôvod, vznešenejší a božskejší. Príroda sa poddá milosti a stane sa nerozhodnou, prestane konať. Keďže Božia Matka sa mala narodiť ako panna (t. j. bez hriechu) z Anny, príroda sa neodvážila brániť púčiku milosti, ale zostala bez ovocia (Annina neplodnosť), zatiaľ čo milosť priniesla ovocie, to znamená Máriu.“
V 9. storočí bol tento sviatok rozšírený už po celom byzantskom cisárstve. Majú ho všetky východné cirkvi.
V roku 1166 cisár Manuel Komménos zaradil tento sviatok do zoznamu slávnostných dní a prvýkrát sa aj objavuje názov „Počatie našej najsvätejšej Božej Matky/presvätej Bohorodičky“.
Pápež Sixtus IV. dekrétom z roku 1476 povolil slávenie sviatku v celej cirkvi, teda aj latinskom obrade.
V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci, ale aj iní zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom zo života Bohorodičky. Úcta k Panne Márii, nepoškvrnenej od počatia od akéhokoľvek hriechu, sa šírila aj medzi Božím ľudom.
Na Tridentskom koncile (1546) však bola Presvätá Bohorodička, ako aj jej atribút o nepoškvrnenom počatí, vylúčená z dekrétu o dedičnom hriechu.
Až do roku 1661 bolo v cirkvi zakázané používať výraz „nepoškvrnené počatie„. V tomto roku však pápež Alexander VII. zakázal akúkoľvek ďalšiu diskusiu o tejto záležitosti a vyhlásil, že Panna Mária bola vyňatá z prvotného hriechu od prvej chvíle svojho počatia.
Pápež Gregor XVI. (19. storočie), napriek množstvu odmietavých postojov, v roku 1836 oficiálne schválil učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.
O niekoľko rokov neskôr, pápež Pius IX. Vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Urobil tak aj napriek mnohým námietkam. Učenie viery pápež slávnostne definoval 8. decembra 1854, kedy okrem iného povedal: „Preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola zvláštnou milosťou a výnimkou od všemohúceho Boha z ohľadu na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, zachovaná čistá od všetkej poškvrny prvotnej viny… Zaiste sa nemáme čoho obávať, nad ničím zúfať pod riadením, pod správou a ochranou tej, ktorá má voči nám materinské srdce a pracuje na našom spasení, stará sa o celé ľudské pokolenie, a ustanovená od Pána za Kráľovnú neba i zeme a vyvýšená nad zbory anjelov a rady svätých, stojí po pravici svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, a tak úspešne za nás oroduje svojimi materinskými prosbami, a čo hľadá, nachádza, lebo jej príhovor nemôže ostať nesplneným.“
Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) vyhlásenie pápeža Pia IX. Zjednodušil do tejto definície: „Mária bola od prvej chvíle svojho počatia obdarovaná krásou celkom výnimočnej svätosti.“ (porov. Lumen gentium, 56).
Mária, sama oslobodená od účinkov dedičného hriechu, však pozná ľudské pokušenia i ťažkosti, lebo bola vyvolená spomedzi ľudí. Svojím orodovaním u Syna chce mať aktívnu účasť na boji ľudí s hriechmi i na ich osobnom posväcovaní sa.
Ako hovoril sv. Epifánius, biskup Konštancie na Cypre (+ r. 403): „Mária celá je okom, aby bdela nad nami, celá je rukou, aby nás viedla a celá je srdcom, aby sa zľutovala nad nami“. Týmto spôsobom má Presvätá Bohorodička naďalej účasť na formovaní sveta.
„Dnes sa rozväzujú putá neplodnosti. Vypočul Boh modlitby
Joachima i Anny. Proti nádeji sa dočkali požehnanej dcéry,
z ktorej sa narodí Neopísateľný. Anjelom rozkázal, aby ju
pozdravili: „Raduj sa, Milostiplná!“
(tropár sviatku)