Bezprostredne po Svätej Štyridsiatnici nasledujú v liturgickom kalendári Východnej cirkvi dve veľké udalosti zo života Ježiša Krista: vzkriesenie Lazára, ktorému je venovaná sobota pred Kvetnou nedeľou a slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, ktorý Cirkev slávi na Kvetnú nedeľu.
V piatok pred Lazárovou sobotou sa vo Východnej cirkvi končí Svätá Štyridsiatnica a nasleduje Kvetná trioda.
Jánovo evanjelium (Jn 11, 1-45) opisuje vzkriesenie Lazára ako najväčšie z Ježišových znamení krátko pred jeho krížovou cestou.
Vzkriesenie Lazára bolo pre mnohých veľmi presvedčivým dôkazom Kristovho božstva. Kristus tu vystupuje ako Pán života a smrti, ako ten, čo premohol smrť, ako všemohúci Boh. Tento zázrak je zároveň predobrazom vzkriesenia všetkých ľudí.
Čo Ježiš robí na Lazárovi, to je dôkaz jeho božskej sily, ktorou on sám vstane z mŕtvych. Kto s ním pestuje priateľstvo ako Lazár a verí ako Marta, bude prijatý do tohto zmŕtvychvstania, do nového života, ktorý daruje Boh. Spoločenstvo s Ježišom oslobodzuje človeka od mnohého, čo robí život ťažkým, čo ho zaťažuje, sužuje a utláča
Veľkosť a sláva tohto zázraku sa stala bezprostrednou príčinou Kristovho slávnostného vstupu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Nadšený ľud vítal Krista nielen ako svojho proroka, ale ako svojho Mesiáša, kráľa a Pána, ktorého predpovedali proroci.
Krátko po vzkriesení Lazára nasledovalo Ježišovo odsúdenie a smrť, pretože v Krista vtedy uverili veľké zástupy, čo znepokojilo židovských starších ľudu. Tí sa rozhodli, že zabijú nielen Ježiša, ale aj Lazára. Cirkevná tradícia v súvislosti s týmto hovorí, že spravodlivý Lazár kvôli tomuto plánu židovských starších ľudu zanechal Betániu po svojom vzkriesení. Odišiel na ostrov Cyprus, kde bol biskupom a tam zomrel po tom, čo žil ešte 30 rokov po svojom vzkriesení.
Slávenie udalosti vzkriesenia Lazára v sobotu pred Kvetnou nedeľou siaha až do prvých storočí kresťanstva. Už v 4. stor. bola Lazárova sobota veľkým sviatkom, ako to dosvedčuje pútnička Egeria, ktorá podáva podrobný opis slávenia Lazarovej soboty v tom čase v Jeruzaleme. V jej denníku čítame, že v tento deň po rannej liturgii bola osobitná procesia do domu Lazára v Betánii, vzdialenej asi dve míle od Jeruzalema. Na procesii sa zúčastňoval biskup Betánie, kňazi, mnísi a mnoho veriacich. Prvou zastávkou počas procesie bol chrám, ktorý bol postavený na tom mieste, kde sa Mária, Lazárova sestra, stretla s Ježišom a oznámila mu, že jej brat zomrel. V tomto chráme sa čítala táto stať Svätého evanjelia, ktoré hovorí o stretnutí Márie s Pánom Ježišom. Potom všetci, za spevu žalmov a hymnov, išli k Lazárovmu hrobu. Tu sa konala bohoslužba, pri ktorej sa čítalo evanjelium o vzkriesení Lazára.
Cirkevní liturgisti v 7. a 8. stor., ako sv. Andrej Krétsky, sv. Kozma Majumský, sv. Ján Damascénsky, zložili stichiry a kánony na Službu Lazárovej soboty. Táto služba má charakter Pánovho sviatku, resp. nedele, o čom svedčia spevy na utierni: Anjelský zbor… Videli sme Kristovo vzkriesenie… V tento deň sa na liturgii nespieva Svätý Bože…, ale Ktorí ste v Krista pokrstení…, lebo kedysi sa na Lazárovu sobotu konal krst katechumenov.
Vzkriesenie Lazára sa oslavuje ako prísľub budúceho vzkriesenia všetkých ľudí a zároveň je dôkazom, že Ježiš Kristus je Pánom nad smrťou.