Sv. Ján Krstiteľ bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. Jeho domovom bolo mesto Enkarim v hornatom judejskom kraji, 7,5 kilometra západne od Jeruzalema.
V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú: púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime.
Jánovo účinkovanie sprevádzajú zástupy ľudí; zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov, ktorých učil pôst a modlitbu.
Pri krste Ježiša dostal Ján Krstiteľ uistenie o jeho mesiášskom poslaní. Ježiš ho nazval viac ako prorokom, poslom oznamujúcim príchod Boha, znovu prichádzajúcim Eliášom.
Pôsobenie Jána Krstiteľa končí po zatknutí Herodesom Antipasom. Synoptici vidia príčinu zatknutia v tom, že Ján kritizoval Herodesa a jeho cudzoložný vzťah s Herodiadou (nevlastnou švagrinou), ako aj ďalšie jeho zlé rozhodnutia i vlastnosti.
Tetrarcha Herodes sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Ján Krstiteľ počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora, poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom.
Napokon dal Herodes Jána Krstiteľa sťať, na podnet Herodiady, počas oslavy svojich narodenín. Jánovu hlavu daroval Herodiadinej dcére Salome, ako si to dievča želalo.
V evanjeliu čítame (Mt 14, 6-8), že na kráľovej oslave narodenín tancovala Salome, dcéra Herodiady, pred kráľom i hosťami tak úchvatne, že jej tetrarcha nerozvážne sľúbil dať všetko, čo si len zažiada. Na takýchto hostinách nebývalo zvykom, žeby tancovala samotná kráľovská dcéra. Bol to však šikovný, vopred premyslený ťah jej matky, aby donútila Herodesa navždy umlčať Predchodcu. Radosť, smiech a dobrú náladu vyvolanú vínom vystriedal smútok a žiaľ, ako sa spieva aj v liturgických textoch sviatku: „…k radosti sa pripojil zármutok a smiech sa zmiešal s trpkým plačom…“, no „neťažil ich pravdivý žiaľ, ale premenlivý, dočasný“, čiže sa nejednalo o skutočný, pravý smútok, ktorý vedie k pokániu.
K rozhodnému činu priviedol Herodesa hlavne strach z ľudí. Aká bude reakcia hostí, keď nesplní prísahu? Aká bude reakcia národa, keď zavraždí jeho proroka? A čo spravodlivý Boží hnev? Na to myslel asi až na poslednom mieste. Herodes poslal kata, aby sťal jeho hlavu. Salome ju priniesla matka na mise a tá dala zakopať na akomsi špinavom mieste.
Tradícia spomína sa, že i Jánovo telo chcela Herodiada hodiť kdesi do priepasti, ale Herodes mal v sebe zrejme ešte toľko súdnosti, že jej to nedovolil a vydal telo jeho učeníkom, ktorí ho vzali ešte tej noci a pochovali, podľa tradície zo 4. storočia, v samárijskej Sebaste.
Hlavu vykopala a vzala zbožná Jana, žena Herodesovho hospodára Chúzu a neskoršia myronosica, uložila ju do hlinenej nádoby a s úctou pochovala na Olivovej hore, kde mal Herodes čiastku pôdy.
V čase svojej popravy Ján Krstiteľ nemal ešte ani 40 rokov.
História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je dňom, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána.
Sviatok Sťatia hlavy sv. Jána Krstiteľa sa vo východných cirkvách spája so zdržanlivosťou od mäsa.