Prorok Eliáš pochádzal z Tesbe v Galaáde a vystupoval ako prorok za kráľov Achaba a Achazijáša, v 9. storočí pred Kristom.
Jeho meno predznamenalo jeho povolanie i život: výlučné uctievanie Jahveho. O pôsobení tohto typického putujúceho proroka informujú dva starozákonné spisy – Knihy kráľov.
Doba jeho účinkovania sa vyznačovala tým, že viera v Baala takmer vytlačila vieru v Jahveho. Predpovedal Achabovi, že na zemi bude hlad, ako trest Boha za uctievanie Baala. Keď vyschol potok, išiel do Sarepty, kde rozmnožil múku a olej a vzkriesil syna vdovy. Po troch rokoch sa vrátil do izraelského kráľovstva a presviedčal ľudí o Božom hneve. Začalo kruté prenasledovanie Eliáša, ktorý ešte neskôr predpovedal smrť Ezechiášovi. Veľmi pozoruhodný je Boží rozsudok na vrchu Karmel, ktorý sa končí zabitím Baalových prorokov.
Po odovzdaní úradu Elizeovi zázračne prešiel Jordán. Za Jordánom ho ohnivý voz vzal do neba (porov. 1 Kr a 2Kr), čo malo za následok, že Židia verili, že sa Eliáš vráti krátko pred eschatologickým Jahveho súdnym dňom.
Vernosť Božiemu zákonu i za cenu veľkého utrpenia a ohrozovania života urobili z Eliáša obľúbeného a rozšíreného svätého, ktorému je zasvätený pomerne veľký počet chrámov.
Liturgická spomienka svätého proroka Eliáša je 20. júla.
V kresťanstve sa Eliáš stal vzorom bojovníka proti bezbožnosti a predchodcom kresťanského mníšstva a askézy.
V ľudovej zbožnosti ho považovali za divotvorcu a pomocníka v naliehavých záležitostiach, najmä pri zlom počasí.