Pred stvorením človeka stvoril Boh anjelov ako čisté bytosti, ktoré majú rozum a slobodnú vôľa, ale nemajú telo. Po stvorení ich Boh vystavil skúške. Časť anjelov v tejto skúške neobstála a v nebi nastal boj.
Na čelo anjelov sa postavil archanjel Michal (z hebrejského slova Michael, ktoré znamená Kto je ako Boh?), ktorý premohol vzbúrencov. Spoločne s ním sa teda slávi sviatok ďalších beztelesných mocností.
Preklad jeho mena je vlastne bojový výkrik dobrých anjelov v boji na nebi proti Zlému a jeho anjelmi
Úcta k sv. Michalovi, ktorého meno sa niekoľko krát spomína v Biblii – Dan 10, 13.21; Dan 12, 1; Zj 12,7 – je veľmi stará a rozšírená.
Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Dôkazom toho je chrám sv. Michala vybudovaný Konštantínom Veľkým v Carihrade.
Na základe Svätého Písma dala kresťanská tradícia sv. Michalovi štyri úrady:
- bojovať proti Satanovi,
- zachraňovať duše veriacich z moci satana, zvlášť v hodine smrti,
- ochraňovať Boží ľud – Židov v Starom zákone, kresťanov a Cirkev v Novom zákone,
- sprevádzať duše ľudí zo sveta pred Boží súd.
Samotný sviatok archanjela Michala bol zavedený v 4. storočí.
Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavovali anjeli a pomohli k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránili ľudí pred nebezpečenstvom.
Pre oslavu anjelov bol vybraný mesiac november, ktorý bol kedysi deviatym mesiacom v roku, keďže rok sa začínal mesiacom marec. Deviatka je zároveň symbolom deviatich anjelských zborov (anjeli, archanjeli, cherubíni, serafíni, tróny, panstvá, kniežatá, mocnosti a sily).
Okrem archanjela Michala sú v byzantskom kalendári ešte dva sviatky venované spomienke archanjela Gabriela: 26. marca (po sviatku Zvestovania našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne) a 13. júla (sviatok Zhromaždenia k archanjelovi Gabrielovi).
V liturgickom týždni je každý pondelok zasvätený úcte anjelov, nakoľko anjeli sú prvé Božie stvorenia a po Presvätej Bohorodičke sú najbližšie k Božiemu trónu.
Počas svätej liturgie sa na niekoľkých miestach spomínajú anjeli (proskomídia, modlitba Malého vchodu, modlitba Trojsvätej piesne, Cherubínska pieseň, v modlitbe pred Svätý, svätý…, v prosebnej ekténii).
Opodstatnenie úcty anjelov je založené aj na Svätom Písme, ktoré svedčí o ich existencii (Gn 3, 24; Dan 7, 10; Iz 6, 3; Tob 12, 15; Rim 8, 38; 1 Sol 4, 15; Kol 1, 16; Ef 1, 21).