Tón veľkopôstnych bohoslužieb sa postupne mení. Ak sa v priebehu prvej časti Veľkého pôstu naše úsilie zameriavalo na naše vlastné očistenie, teraz si musíme uvedomiť, že toto očistenie nie je koncom v sebe samom, ale musí nás viesť k nazeraniu, chápaniu a osvojeniu si tajomstva Kríža a Vzkriesenia.
V evanjeliu 5. Pôstnej nedele (Mk 10, 32-45) sme spolu s učeníkmi na ceste do Jeruzalema. Počas tejto cesty hovorí Ježiš svojim učeníkom: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom,vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 10, 33-34)
Aj z týchto slov Ježiša Krista je zrejmé, že význam nášho úsilia počas Veľkého pôstu sa teraz odhaľuje ako účasť na tajomstve Kríža a Vzkriesenia, na ktoré sme si tak zvykli, že jednoducho zabúdame na jeho význam.
Prepodobná Mária, nazývaná Egyptská
Piata pôstna nedeľa je zároveň spomienkou na prepodobnú Máriu Egyptskú. O živote tejto svätice sa nevie mnoho, jadro jej príbehu tvorí legenda. Podľa nej sa Mária narodila v Egypte a ako dvanásťročnú ju zlákal hriešny život v Alexandrii. Zlom v jej živote nastal vtedy, keď pocítila túžbu odísť spolu s početnou pútnickou skupinou z Egypta do Jeruzalema na sviatok Povýšenia Svätého kríža. Chcela vojsť do chrámu, zastavila ju však neviditeľná sila. Vtedy pochopila príčinu zábrany. Uvedomila si svoju hriešnosť a jej srdca sa dotkla Božia milosť.
Videla odpornosť svojho hriechu. Uvedomila si strašné následky hriešneho života a že to bol nebeský hnev, ktorý jej bránil vstúpiť do svätyne. Dvere chrámu, ktoré boli otvorené pre všetkých, boli pre ňu zavreté kvôli jej odpornému životu.
Na zemi pred chrámom sa prvý raz obrátila v modlitbách k Panne Márii. Vyznala hriechy a prosila o možnosť vojsť k relikvii kríža. Zaviazala sa zachovávať čistotu tela i mysle a sľúbila, že odíde tam, kde jej to Božia Matka prikáže.
Jej modlitba bola vypočutá a prekvapená Mária bez problémov vošla do chrámu. Potešená, že Boh prijal jej pokornú modlitbu, prosila o naznačenie cesty pokánia. Keď pobozkala Kríž, vrátila sa pred ikonu Bohorodičky, aby sa za všetko poďakovala, keď začula hlas: „Keď prejdeš Jordán, nájdeš pokoj!“
Za tri mince, ktoré jej niekto daroval pri východe z chrámu, si kúpila tri pecne chleba. V Chráme sv. Jána Krstiteľa pri Jordáne prijala krst a odišla do púšte. Žila sama takmer 50 rokov. Venovala sa iba pokániu v modlitbách a rozjímaní.
Dosiahla vysokú úroveň cnosti a hriechy minulosti jej boli úplne odpustené. Potom sa kajala nielen za seba, ale aj za všetkých hriešnikov. Pred svojou smrťou Boh chcel, aby dostala ten najvyšší dôkaz zmierenia, sväté prijímanie.
Legenda hovorí, že mních Zosimus našiel v púšti Máriu krátko pred jej smrťou a podal jej Eucharistiu. Hoci Mária nevedela čítať ani písať, bola zázračne poučená o kresťanskej viere a s mníchom sa rozprávala, akoby prečítala Sväté písmo. Pri druhej Zosimovej návšteve bola už svätica mŕtva. Máriin hrob bol od 6. storočia cieľom mnohých pútnikov. Úcta k nej v 7. storočí prekročila spolu s palestínskymi utečencami hranice Talianska.
Obrátená hriešnica Mária Egyptská na Východe bola zobrazovaná väčšinou ako stará žena, na Západe naopak ako mladá, zahalená do dlhých vlasov. Jej atribútom sú tri pecne chleba.
Cirkev Máriu Egyptskú v týchto pôstnych dňoch ukazuje ako vzor pokánia. Spomínajúc jej živé svedectvo, je to pozvanie k nádeji, že akékoľvek ľudské hriechy odpúšťa Boh tým, ktorí ho úprimne hľadajú.