Na začiatku 10. storočia bol Carihrad obliehaný Arabmi. Veriaci sa zišli k modlitbám v chráme presvätej Bohorodičky vo Vlacherne. Medzi modliacimi sa bol aj sv. Andrej a jeho učeník Epifánius. Svätý Andrej (sv. Andrej, Christa radi jurodivyj – jeho spomienka je hneď v nasledujúci deň 2.októbra) počas modlitby pozdvihol oči k nebu a tu nad svätými dverami uvidel Presvätú Bohorodičku, ktorú sprevádzali apoštol Ján, sv. Ján Krstiteľ a nespočetný zástup veriacich. Mária prichádza do svätyne a dlho sa na kolenách modlí.
Potom vstala a rozprestrela svoj plášť nad zhromaždeným zástupom veriacich. Epifánius mal to isté videnie. Keď sa ľudia dozvedeli o zjavení, plní radosti a nádeje sa vrátili do svojich domovov. Onedlho boli Arabi porazení a Carihrad zachránený. Tento výjav bol chápaný tak, že Bohorodička berie pod svoju ochranu mesto i svoj ľud.
Sú však aj mienky niektorých historikov (je to ale menšina v porovnaní s prvou verziou), ktorí tú istú udalosť umiestnili do 5. storočia, za panovania cisára Leva I. zvaného Múdry. Sviatok Presvätej Bohorodičky Ochrankyne bol zo začiatku iba sviatkom miestnej cirkvi, ba dokonca po páde Carihradu v roku 1453 ho prestali sláviť. Nie sú jasné svedectvá o tom, prečo práve 1. október je dňom Presvätej Bohorodičky Ochrankyne. Niektorí autori to viažu na osobu Romana Sladkopevca, ktorého spomienka je takisto 1.októbra a ktorý zložil množstvo piesní k úcte Presvätej Bohorodičky.
Sviatok Presvätej Bohorodičky Ochrankyne nepatrí k dvanástim veľkým sviatkom liturgického roku. Byzantský obrad vo svojich bohoslužbách vyzdvihuje tri najkrajšie privilégia Bohorodičky: jej materstvo, panenstvo a sprostredkovanie milostí pred Bohom. Jej výsada prostredníčky (zástupníčky) pred Bohom je hlboko vtlačená do povedomia veriaceho človeka. Na tomto mieste je nutné konštatovať, že v Západnej cirkvi nie je tento mariánsky sviatok.