Štefan bol grécky hovoriaci Žid. Podľa Skutkov apoštolov bol jedným z prvých diakonov. Plný Svätého Ducha a sily hlásal Božie slovo, ktoré potvrdzoval znameniami a zázrakmi. Bol nespravodlivo odsúdený veľradou a ukameňovaný.
Úcta sv. Štefana je najstaršia spomedzi všetkých mučeníkov. Nie je známy deň jeho smrti, ale keďže jeho úcta sa viaže k Narodeniu Pána, nakoľko ako prvý učeník mal veľmi blízky vzťah k Ježišovi Kristovi, Východ a aj Západ so začiatku slávili jeho pamiatku 26. decembra. Keď sa v 7. storočí na Východ ujal sviatok Zhromaždenie k Presvätej Bohorodičke, spomienka sv. Štefana sa začala sláviť 27. decembra.
Počas 4.a 5. storočia sa na Východe, ale aj na Západe, vybudoval množstvo chrámov na počesť sv. Štefana. Novým motívom úcty bolo nájdenie jeho ostatkov v roku 415, ktoré boli neskôr prevezené do chrámu na Sione v Jeruzaleme. Po istom čase sa dostali do iného chrámu, na pravdepodobné miesto jeho ukameňovania, v severnej časti Jeruzalema. V roku 560 bola časť ostatkov prenesená do Konštantinopola, kde bol vybudovaný nový chrám zasvätený sv. Štefanovi. V súvislosti s prenášaním ostatkov sv. Štefana je 2. augusta v liturgickom kalendári spomienka na prenesenie ostatkov svätého apoštola, prvomučeníka a archidiakona Štefana.