Zbor sv. archanjela Michala

Pred stvorením človeka stvoril Boh anjelov ako čisté bytosti, ktoré majú rozum a slobodnú vôľa, ale nemajú telo. Po stvorení ich Boh vystavil skúške. Časť anjelov v tejto skúške neobstála a v nebi nastal boj. Na čelo anjelov sa postavil  archanjel Michal (z hebrejského slova Michael, ktoré znamená Kto je ako Boh?), ktorý premohol vzbúrencov. Spoločne s ním sa teda slávi sviatok ďalších beztelesných mocností.

Úcta anjelov sa vo východnej cirkvi rozvíjala už od 3.storočia a v ďalšom storočí už bola značne rozšírená. Dôkazom toho je chrám sv. Michala vybudovaný Konštantínom Veľkým v Carihrade. Samotný sviatok archanjela Michala bol zavedený v 4.storočí.

Pre oslavu anjelov bol vybraný mesiac november – je to deviaty mesiac v roku, ktorý sa kedysi začínal mesiacom marcom. Deviatka je symbolom deviatich anjelských zborov (anjeli, archanjeli, cherubíni, serafíni, tróny, panstvá, kniežatá, mocnosti a sily).

Okrem archanjela Michala sú v byzantskom kalendári ešte dva sviatky venované spomienke archanjela Gabriela. 26. marca – po sviatku Zvestovania našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne – a 13. júla je sviatok Zhromaždenia k archanjelovi Gabrielovi. V liturgickom týždni je každý pondelok zasvätený úcte anjelov, nakoľko anjeli sú prvé Božie stvorenia a po Presvätej Bohorodičke sú najbližšie k Božiemu trónu. Počas svätej liturgie sa na niekoľkých miestach spomínajú anjeli (proskomídia, modlitba Malého vchodu, modlitba Trojsvätej piesne, Cherubínska pieseň, v modlitbe pred Svätý, svätý…, v prosebnej ekténii). Opodstatnenie úcty anjelov je založené na Svätom Písme, ktoré svedčí o ich existencii (Gn 3, 24; Dan 7, 10; Iz 6, 3; Tob 12, 15; Rim 8, 38; 1 Sol 4, 15; Kol 1, 16; Ef 1, 21).