Blažený hieromučeník Metod Dominik Trčka

Metod Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 vo Frýdlante nad Ostravicí ako najmladší zo siedmych súrodencov. V roku 1903 vstúpil do rehole redemptoristov, kde v roku 1904 zložil aj rehoľné sľuby a v júli 1910 prijal aj kňazské svätenie.

Ako kňaz pôsobil v Prahe, Plzni a na Svätej Hore.  Tejto dobe pracoval hlavne z utečencami z Chorvátska. Mával pre nich katechézy a slúžil im bohoslužby. Okrem Chorvátov sa venoval aj Slovincom, Rusínom a zraneným vojakom v nemocnici v Příbrame.

Ako prvý redemptorista pražskej provincie prijal v roku 1919 východný obrad a neskôr celý svoj život pracoval medzi gréckokatolíckymi veriacimi. Ani netušil, že láska, ktorá ho viedla do Gréckokatolíckej cirkvi a k východnému obradu, raz z neho urobia vyznávača – mučeníka. Jeho činnosť a službu veriacim charakterizoval prešovský biskup Pavol Gojdič slovami, že „je pilierom Prešovskej eparchie.“ Predtým však ešte Dominik Trčka pracoval v Ľvove, Ivano-Frankovsku na Ukrajine, neskôr v Prahe a nakoniec v roku 1921 prišiel do Stropkova, kde mal byť založený kláštor, v ktorom by žili redemptoristi aj východného a aj západného obradu spolu. V roku 1924 sa stal predstaveným kláštora.

V roku 1931 bol posvätený nový kláštor – gréckokatolícky – redemptoristov v Michalovciach a o. Metod sa stal jeho predstaveným. Kvôli zdravotným problémom sa tejto funkcie vzdal, odišiel naspäť do Stropkova, aby v roku 1936 sa opäť stal predstaveným redemptoristov a to až do roku 1942.

Keď bola v roku 1945 zriadená nová viceprovincia redemptoristov gréckokatolíkov, o. Metod sa stal jej prvým viceprovinciálom.

Na základe „usvedčujúcich materiálov“ – vykonštruovanej historke o pokuse o útek do zahraničia na falošný pas, bol o. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia. Bol internovaný v koncentračnom tábore v Podolínci. Odtiaľ ho viackrát vláčili na vyšetrovania do povestného „leopoldovského mlyna“. Pri vyšetrovaniach nezradil ani svoju vieru, ani svojich bratov, ani neprijal žiadne ponuky na spoluprácu. I v beštiálnom prostredí vytrval až do konca, podľa slov Ježiša Krista „kto vytrvá až do konca, bude spasený“ (Mt 10,22).

Štátny prokurátor ho obvinil v roku 1952 zo spolupráce s biskupom Gojdičom, že rozširoval jeho protištátne pastierske listy a prostredníctvom svojich pražských predstavených posielal tajné informácie do Ríma. Kvalifikovali to ako zločin velezrady a vyzvedačstva. Aj to prijal v duchu Pánových slov, že „kto dáva kríž, dáva aj silu niesť ho“.

Posledné Vianoce, pri ktorých si v cele spieval koledy, boli v jeho živote v roku 1958. Za tento priestupok šiel do korekcie. Hneď na druhý rok, na jar 23. marca 1959 zomiera. Lekár leopoldovskej väznice s úctou a obdivom sledoval jeho správanie sa v chorobách, z ktorých nebolo východiska a najmä jeho posledný výrok: „Na nikoho sa nehnevám a všetkým odpúšťam.“ Povedal to už v bráne smrti, bez myšlienok na odplatu, či pomstu.

Otca Metoda hneď na druhý deň pochovali na väzenskom cintoríne. Po obnovení Gréckokatolíckej Cirkvi v roku 1968 boli jeho pozostatky prevezené do Michaloviec.

  1. 11. 2001 bol v Ríme na Námestí sv. Petra, spolu s biskupom Pavlom Petrom Gojdičom, rímskym biskupom Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahoslaveného s liturgickou spomienkou na deň 25. august.