Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou

Mariánske sviatky počas liturgického roka nám predstavujú najdôležitejšie momenty zo života Božej Matky, od jej zázračného počatia až do slávneho zosnutia.

O počatí Presvätej Bohorodičky svätou Annou evanjeliá nič nehovoria. Sviatok sa vyvinul na základe tradície a učiteľského úradu Cirkvi, či apokryfných kníh.

Udalosť počatia opisuje apokryfné Jakubovo protoevanjelium: „V mestečku Nazaret žili zbožní, chudobní manželia Joachim a Anna, ktorí pochádzali z Dávidovho rodu. Boli starí a nemali deti. To sa v tej dobe chápalo ako Boží trest za hriechy. Manželia sa preto vrúcne modlili k Bohu, aby im požehnal dieťa. Sľúbili, že ho dajú na výchovu do chrámu. Ich prosby boli vyslyšané. Narodila sa im dcéra, ktorú pomenovali Mária.“

Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou oznamuje začiatok vykúpenia. Pretože si Boh vyvolil Pannu Máriu za matku Spasiteľa sveta, stala sa objektom mimoriadneho obľúbenia zo strany Boha, ktorý vo svojom večnom pláne spásy ju vyvolil, aby sa stala matkou jeho Syna, ktorý sa stal človekom a kvôli tomu ju uchránil od dedičného hriechu

Prvé zmienky o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia, v typikone sv. Sávu, avšak jeho rozvoj a rozšírenie sa datuje až v 8. storočia. V tomto storočí sv. Andrei Krétsky zostavil službu sviatku a Gregor Nikomédsky a Ján Eubejský ho oslavujú vo svojich homíliách. V 9. storočí bol tento sviatok rozšírený už po celom byzantskom cisárstve. Majú ho všetky východné cirkvi.

V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci, ale aj iní zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom zo života Bohorodičky. Úcta k Panne Márii, nepoškvrnenej od počatia od akéhokoľvek hriechu, sa šírila aj medzi Božím ľudom.

V 17. storočí však bolo v Cirkvi zakázané používať výraz „nepoškvrnené počatie„.

Pápež Gregor XVI. (19. storočie), napriek množstvu odmietavých postojov, v roku 1836 oficiálne schválil učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.

O niekoľko rokov neskôr, pápež Pius IX. definoval dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Urobil tak aj napriek mnohým námietkam. Učenie viery pápež slávnostne vyhlásil 8. decembra 1854, kedy okrem iného povedal: „Preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola zvláštnou milosťou a výnimkou od všemohúceho Boha z ohľadu na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, zachovaná čistá od všetkej poškvrny prvotnej viny… Zaiste sa nemáme čoho obávať, nad ničím zúfať pod riadením, pod správou a ochranou tej, ktorá má voči nám materinské srdce a pracuje na našom spasení, stará sa o celé ľudské pokolenie, a ustanovená od Pána za Kráľovnú neba i zeme a vyvýšená nad zbory anjelov a rady svätých, stojí po pravici svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, a tak úspešne za nás oroduje svojimi materinskými prosbami, a čo hľadá, nachádza, lebo jej príhovor nemôže ostať nesplneným.“

Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) vyhlásenie pápeža Pia IX. Zjednodušil do tejto definície: „Mária bola od prvej chvíle svojho počatia obdarovaná krásou celkom výnimočnej svätosti.“ (porov. Lumen gentium, 56).

Mária, sama oslobodená od účinkov dedičného hriechu, však pozná ľudské pokušenia i ťažkosti, lebo bola vyvolená spomedzi ľudí. Svojím orodovaním u Syna chce mať aktívnu účasť na boji ľudí s hriechmi i na ich  osobnom posväcovaní sa. Ako hovoril sv. Epifánius, biskup Konštancie na Cypre (+ r. 403): „Mária celá je okom, aby bdela nad nami, celá je rukou, aby nás viedla a celá je srdcom, aby sa zľutovala nad nami“. Týmto spôsobom má Presvätá Bohorodička naďalej účasť na formovaní sveta.

Dnes sa rozväzujú putá neplodnosti. Vypočul Boh modlitby Joachima i Anny.
Proti nádeji sa dočkali požehnanej dcéry, z ktorej sa narodí Neopísateľný.
Anjelom rozkázal, aby ju pozdravili: „Raduj sa, Milostiplná!“

(tropár sviatku)