V dňoch od 26. – 28. februára sa naše farské spoločenstvo mladých zúčastnilo duchovnej obnovy s názvom “Duchovný úlet 2”. Navštívili sme celosvetovo vyhľadávané miesto Poprad-Tatry. Pod vedením našej milovanej sestry Simeony a o. redemptoristu Maroša Dupnáka sme podnikli niekoľko vychádzok do Tatier.
- februára sme v skorších ranných hodinách opustili brány mesta Humenné a vydali sme sa na cestu vlakom. Po príchode do Popradu sme sa ubytovali v penzióne a rýchlejším krokom sme sa pobrali na vláčik smerom na Štrbské pleso. Nesmelo chýbať množstvo fotiek, zábavy, červených líčok a bielych rukavíc. V podvečerných hodinách sme sa vrátili do penziónu, navečerali sme sa a začali sa venovať hlavnému duchovnému programu na tému “Komunikácia a vzťahy”. O. Maroš mal katechézu o jedinečnosti každého jedného človeka. Sestra Simeona si pre nás pripravila aktivity a večer sme zakončili nádhernou modlitbou.
Druhý deň sme začali, ako to obvykle robievame v našich každodenných životoch, rannou modlitbou. Povzbudilo nás odovzdanie sa do Božích rúk a uvedomili sme si silu Božej starostlivosti. Pomodlili sme sa žalm 139 a s veľkým presvedčením, že Pán Boh sa o nás stará a nadovšetko miluje, začali krásny deň. Pokračovali sme katechézou o. Maroša na tému “Hodnota človeka”. Nasledovala sv. liturgia a chutný obed. Tento deň bol pre nás výnimočnejší, lebo nás svojou návštevou poctili kaplán o. Pavol so svojou pani manželkou Aďkou a člen spoločenstva Jakub. Spolu sme sa pobrali na túru smerom hore na Hrebienok. Túra bola náročnejšia, pretože mrazivé počasie nás sprevádzalo počas celého pobytu. Vďaka Bohu sme to všetci zvládli a niektorí to pokladali za splnenie svojho sna. Nádherný výhľad nás potešil. Po hodinke a pol strávenej na vrchu sme sa pobrali dole a vláčikom do penziónu. Po miernom vymrznutí sme sa navečerali a pokračovali v našom duchovnom budovaní. Večerný program bol zameraný na otázky a odpovede. Rozmýšľali sme, ako by sme sa ako spoločenstvo posunuli vpred a čo by sme v budúcnosti vylepšili. Po dlhej diskusii sme zhodnotili, že to všetko dosiahneme jedine s Božou milosťou, Kristom uprostred nás. Náročný program nás veľmi zmoril a tak sme sa pobrali do postieľok.
Posledný deň bol voľnejší. V ranných hodinách sme sa zbalili a vybrali sme sa do múzea v Tatranskej Lomnici. Slniečko nám krásne žiarilo a my sme si mohli užívať výhľad na krásu Tatier. Po exkurzii sme sa vybrali na vlak a pomaličky sme sa pripravovali na odchod domov. V poobedňajších hodinách sme už cestovali vlakom domov.
Sme vďační Bohu za tento čas, ktorý sme ako spoločenstvo mohli spolu prežiť, navzájom sa viac spoznať, spoločne sa modliť, nadchnúť krásami Tatier, či budovať vzájomné vzťahy.
“Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“
/Mt 18, 20/
Fotogaléria: https://terezkaband.eu/project/duchovnyulet-2/