Október – mesiac modlitby posvätného ruženca

(charakteristika a jednotlivé úmysly modlitieb)

„Ruženec je kontemplatívna a kristocentrická modlitba, ktorá je neoddeliteľná od rozjímania nad Svätým písmom. Je to prosebná modlitba kresťana na ceste viery, ktorý nasleduje Ježiša, ktorého predchádza Mária.“

                                                                                                   (pápež Benedikt XVI.)

Mesiac október je zvláštnou formou zasvätený úcte Panny Márie modlitbou posvätného ruženca.

V prvom úradnom dokumente o posvätnom ruženci, v bule Consueverunt Romani Pontifices (1569), pápež Pius V. napísal: Ruženec alebo žaltár preblahoslavenej Panny Márie je veľmi nábožný spôsob modlitby a prosby k Bohu, zároveň ľahký pre všetkých: je chválou preblahoslavenej Panny, pričom sa stopäťdesiatkrát opakuje anjelské pozdravenie; toľko je žalmov v Dávidovom žaltári. Medzi každý desiatok sa vkladá Pánova modlitba a meditácia, ktorá osvetľuje celý život nášho Pána Ježiša Krista.

Pravá Mariánska úcta nikdy neodvádza veriacich od úcty k Ježišovi Kristovi a je na ňu plne zameraná. Panna Mária totiž nie je cieľom našej viery, ale práve ona nás vedie ku Kristovi.

Je nevyhnutné, aby sa konečným cieľom všetkej našej zbožnosti stal Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, pravý Boh a pravý človek. Inak by bola falošná a mylná. Kristus je Alfa a Omega, počiatok i koniec všetkých vecí. Pracujeme iba preto, hovorí apoštol, aby sa každý človek stal dokonalým v Ježišovi, pretože v ňom jedinom prebýva plnosť milostí, čností a dokonalostí. Všetko vo všetkom, ktoré nám má postačovať.

Mesiac Október je vo všeobecnosti považovaný ako Mariánsky mesiac, špeciálne ako mesiac posvätného ruženca. Všetky mariánske pobožnosti však prehlbujú dôverný vzťah k Presvätej Bohorodičke a robia veriacich mariánskymi ctiteľmi.

S ružencom vstupujeme v mesiaci október do Máriinej školy, aby sme sa tu dali voviesť do kontemplácie krásy Kristovej tváre a zakúšali hĺbky jeho lásky.

V našom farskom chráme zasvätíme aj my mesiac október Panne Márii modlitbou posvätného ruženca, pričom na každý deň mesiaca je  určený aj konkrétny úmysel modlitby:

01.10.Za našu farnosť
02.10.Za spoločenstvá vo farnosti, aby boli aktívnou súčasťou života v nej
03.10.Za našu farnosť
04.10.Za všetkých tých, ktorí nás prosili o modlitby
05.10.Za deti, ktoré sa začínajú pripravovať na Sviatosť pokánia a zmierenia a Slávnostné sväté prijímanie
06.10.Za dobrodincov našej farnosti
07.10.Za všetkých opustených ľudí, aby pocítili lásku v svojom živote
08.10.Za všetkých ľahostajných vo viere, aby nezabúdali na záväzky vyplývajúce z prijatého krstu
09.10.Za pápeža Františka ana jeho úmysly, aby bol príkladným pastierom Kristovho stáda
10.10.Za otca arcibiskupa metropolitu Jána a za všetkých biskupov, aby svojou otcovskou starostlivosťou boli ozajstnými nástupcami apoštolov v dnešnom svete
11.10.Za všetkých kňazov, aby pre zverený ľud boli príkladom života viery
12.10.Za bohoslovcov, aby vytrvali vo svojom predsavzatí úplne sa oddať Ježišovi Kristovi
13.10.Za obrátenie hriešnikov
14.10.Za vlažných vo viere, aby našli cestu k modlitbe, sviatostiam a Cirkvi
15.10.Za rehoľníkov a rehoľníčky, aby sebe vlastnou charizmou povzbudzovali veriacich k hlbšiemu vzťahu k Bohu
16.10.Za deti našej farnosti, aby si zachovali čisté a úprimné srdcia vo vzťahu k Bohu
17.10.Za všetkých tých, ktorí nás prosili o modlitby
18.10.Za mladých, aby sa stávali ozajstným svetlom sveta a soľou zeme
19.10.Za rodičov, aby boli dobrým príkladom vo viere pre svoje deti
20.10.Za predstavených našej krajiny, aby svojimi rozhodnutiami napomáhali rozvoju spoločnosti a všetkých ľudí
21.10.Za rodiny našej farnosti, aby boli malými Cirkvami
22.10.Za všetkých misionárovaby bolo požehnávané ich misionárske dielo a aby Pán Boh vzbudzoval nové misionárske povolania v Cirkvi
23.10.Za chorých z našej farnosti, aby v trpezlivosti a viere znášali svoju chorobu a všetky ťažkosti
24.10.Za našu farnosť
25.10.Za všetky manželstvá farnosti a manželov, aby nikdy nezapreli manželský sľub a vedeli prežívať nielen radostné, ale aj ťažšie chvíle spoločne
26.10.Za učiteľov a žiakov – aby učitelia formovali svojich žiakov predovšetkým zvnútra a pomáhali im rozvíjať život čností, charakteristický pre kresťana
27.10.Za všetkých našich zosnutých v pravej viere, aby im Boh udelil korunu večnej slávy
28.10.Za posilnenie v boji proti samote, skleslosti a rezignácii pre starších a chorých a milosť spásy pre zomierajúcich
29.10.Za nenarodené deti, aby im bol Boh milostivý a my aby sme dokázali jasnejšie pozdvihnúť svoj hlas
30.10.Za duše v očistci
31.10.Za pokoj vo svete

V mesiaci október je tiež príležitosť, kedy môžeme získať  tzv. plnomocné odpustky.

Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi:

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia (svojou) mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnutých.“ (KKC 1471)

Podmienky získania odpustkov v mesiaci október:

  • modlitba posvätného ruženca v spoločenstve veriacich (min. päť desiatkov s vyslovením jednotlivých tajomstiev, rozjímanie nad tajomstvami),
  • vzbudiť si úmysel získať odpustky,
  • počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu,
  • pristúpiť k Eucharistii (sv. prijímaniu),
  • pomodliť sa na úmysel Svätého Otca.

Denný farský tábor ODVÁŽNI

Naša farnosť zorganizovala v dňoch 26. – 29.07. 2021 denný farský tábor s názvom Odvážni.

Hlavný cieľom tábora bolo pozitívne motivovať deti prekonávať samých seba a nachádzať k tomu odvahu.

K dosiahnutiu tohto hlavného cieľa sme si vytýčili aj čiastkové ciele tábora: vymaniť deti z virtuálneho priestoru do reality; vyskúšať si život bez smartfónov, začať si všímať reálny život okolo seba, predovšetkým sa sústrediť na reálne vzťahy v živote; podporiť duchovný rast detí (skrze čítanie Svätého písma, spontánnej modlitby…); pomôcť deťom poznávať, čo je dobro a čo zlo, čo je pre nich osožné a čo škodlivé.

Tábor začal v pondelok (26.07. 2021) registráciou v našom farskom chráme. Následne bolo oficiálne otvorenie, spoločná modlitba a rozdelenie do skupiniek.

Program tábora sa odohrával v priestoroch nášho Gymnázia sv. Jána Zlatoústeho. Deti v skupinkách hľadali vhodného patróna skupinky, zvlášť takého, ktorý bol typický svojou odvahou.

Po dobrom obede sme si pozreli časť filmu Odvážni, od ktorého sme odvodili aj názov nášho tábora a čas strávili erko tancami a ukazovačkami.

Fotografie z pondelka si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2021/denny-farsky-tabor-pondelok-26-7-2021/

Program tábora v utorok (27.07. 2021) začal spoločnou rannou modlitbou v chráme, po ktorej nasledovala katechéza na tému: Odvaha kresťana si vyžaduje vieru. Nasledovali aktivity a hry v prírode. Po presune do areálu gymnázia a po dobrom obede  sa pracovalo v skupinkách. Následne každá skupinka scénkou predstavila patróna svojej skupinky a vysvetlila aj motív zvoleného erbu skupinky. Aktivity boli poprepletané spevom, ukazovačkami a tancom.

Fotografie z utorka si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2021/denny-farsky-tabor-utorok-27-7-2021/

Streda (28.07. 2021) bola dňom púte do Ľutiny, najväčšieho pútnického miesta gréckokatolíkov na Slovensku.

Po sv. liturgii, ktorá bola slávená o 10:00 hod., sme si vypočuli niekoľko historických informácií o tomto pútnickom mieste. Následne sme si prezreli miniskanzen drevených chrámov a vyšli si aj na vyhliadkovú vežu pri Chráme sv. rodiny. Bol čas aj na hry a rôzne aktivity pútnického centra. Po obede sme mali aktivity v skupinkách, ktoré sme zakončili spoločnou modlitbou posvätného ruženca v záhrade Bohorodičky.

Plný zážitkov a dojmov sme sa v podvečer šťastlivo vrátili domov.

Fotografie zo stredy si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2021/denny-farsky-tabor-streda-28-7-2021/

Program tábora vo štvrtok (29.07. 2021) sa niesol v duchu myšlienky pápeža Františka, že kresťan má byť odvážny a nie vlažný!

Tejto myšlienke bol podriadený aj doobedňajší program s množstvom aktivít, ale aj skúškou odvahy. Po obede sme sa zamerali na Božiu výzbroj. Program bol obohatený o piesne, či tance. Na záver programu dostal každý účastník tábora Certifikát odvahy. Deň sme zakončili grilovačkou s rodičmi.

Fotografie zo štvrtku si môžete pozrieť tu:
https://grkathe.sk/fotogaleria/2021/denny-farsky-tabor-stvrtok-29-7-2021/

1. svetový deň starých rodičov a seniorov

25. júl 2021

Dnes sa po prvý krát slávi Svetový deň starých rodičov a seniorov, ktorý ustanovil Svätý Otec František na pravidelný termín štvrtej júlovej nedele.

Staroba je dar a že starí rodičia sú ohnivkom spojenia medzi generáciami, aby odovzdávali mladým skúsenosť života a viery. Na starých rodičov sa často zabúda, a takto zabúdame na odovzdávanie bohatstva spočívajúceho v uchovávaní koreňov.

Téma tohtoročného svetového dňa: „Ja som s tebou po všetky dni.“ (porov. Mt 28, 20) vyjadruje blízkosť Pána a Cirkvi životu každého starého človeka, a to osobitne v tomto ťažkom čase pandémie.

Pápež František pripomína: „Ja som s tebou po všetky dni“ je prísľub blízkosti a nádeje, ktorý si mladí ľudia a seniori môžu vyjadrovať navzájom. Nielen vnuci a mladí sú totiž povolaní byť prítomnými v živote starých ľudí, ale aj seniori a starí rodičia majú evanjelizačnú misiu ohlasovania, modlitby a pestovania viery v mladých.“

Priblížme sa dnes modlitbami, myšlienkami a srdcom ku každému starému rodičovi a každému staršiemu človeku, aj k tomu najosamelejšiemu.

Poďakujme dnes za všetkých našich starých rodičov a seniorov, ktorí majú tiež dôležité miesto v Božom pláne spásy.

Modlitba na 1. svetový deň starých rodičov a seniorov

Ďakujem ti, Pane, za to, že ma potešuješ svojou prítomnosťou: aj v čase osamelosti si mojou nádejou, mojou dôverou; už od mladosti si mojou skalou a mojou silou.

Ďakujem ti, že si mi daroval rodinu a že si ma požehnal dlhým životom. Ďakujem ti za chvíle radosti i ťažkostí; za sny, ktoré sa mi v živote splnili, i za tie, ktoré sú ešte predo mnou. Ďakujem ti za to, že ma aj v tomto čase voláš k tomu, aby som prinášal úrodu.

Pane, posilni moju vieru, urob ma nástrojom svojho pokoja, nauč ma prijímať tých, ktorí trpia väčšmi než ja, aby som neprestával snívať a rozprávať o tvojich obdivuhodných činoch novým generáciám.

Chráň a veď pápeža Františka i Cirkev, aby sa svetlo evanjelia dostalo až do končín zeme. Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme, aby sa utíšila búrka pandémie, aby chudobní našli útechu a skončili sa vojny.

Podopieraj ma v mojej slabosti, a daj, aby som naplno prežíval každú chvíľu, ktorú mi dávaš, v istote, že si so mnou každý deň, až do konca vekov.

Amen.

Farská púť v Klokočove

Štvrtok (15.07. 2021) bol dňom farskej púte do Klokočova.

Veriaci z našej farnosti, spolu s o. kaplánom Markom, sa po ceste do Klokočova zastavili v Bazilike minor v Michalovciach, pri relikviách blaženého Dominika Metoda Trčku, kde zotrvali v tichej súkromnej modlitbe a následne aj v spoločnej modlitbe molebenu k blahoslavenému.

Púť pokračovala programom v Klokočove, kde bola odslúžená svätá liturgia. Bol priestor na osobnú modlitbu, či rozjímanie pred zázračnou Ikonou Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Program púte bol ukončený spoločnou modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke.

Bohu vďaka za požehnaný čas tejto farskej púte a za všetky modlitby na úmysly našej farnosti.

Kresťanom som aj cez dovolenku

(niekoľko myšlienok o dovolenke kresťana)

Prežívame obdobie prázdnin a dovoleniek. Sociálne siete obsahujú rozličné fotografie, kedy človek čo najoriginálnejšie chce vyjadriť svoju pohodu počas dovolenkových dní.

Treba si však uvedomiť, že nie všetko má dovolenku. Taká láska je skutočnou láskou, iba keď je nonstop. Alebo vernosť je vernosťou, iba keď je celoživotná. Či pravda je skutočnou iba vtedy, keď je pravdou bez prestávky. Podobne to platí o vzťahoch medzi manželmi, v rodine, k priateľom a aj o vzťahu k Bohu.

Boh nemá prázdniny a modlitba nemá dovolenku.

Majme toto na zreteli a nevynechávajme Boha z našich dovoleniek, či prázdnin,pretože bez Neho budú prázdniny, či dovolenka naozaj len prázdnymi dňami.

Osvojme si niekoľko praktických rád, ktoré nám môžu tieto dovolenkové dni urobiť zmysluplnými a krajšími.

1. Keď cestuješ, rozlúč sa rodičmi a známymi, ale nie s Nebeským Otcom.

2. Nezabudni si nabaliť dôležité veci, doklady, obväz, ale aj duchovnú knihu, Sväté Písmo.

3. Vezmi si také topánky, ktoré by ťa v nedeľu priviedli do chrámu. Aj počas dovolenky je nedeľa deň Pánov. A Pán nikdy neodchádza na dovolenku.

4. Chodiac po horách a dedinách, mestách i dedinkách nestrať nikdy cestu k svojmu Bohu.

5. Na turistike ti pomôže pri zablúdení kompas, či mapa. Pri „poblúdení“ ti určite pomôže modlitba. Nehanbi sa počas leta za to, že si kresťan. Falšoval by si tým svoju identitu.

6. Nemysli si, že máš na všetko právo. Iní pracujú, aby si ty mohol prežívať svoje prázdniny, či dovolenku. Aj oni majú svoje nároky. Snaž sa o spravodlivosť ku všetkým. Rešpektuj ich a zaujímaj sa o ich dobro.

7. Nos proti slnku okuliare tak, aby ti nikdy neclonili pri pohľade na Boha.

8. Nemaj smeti a neporiadok v batožine, ale ani neporiadok v svojej duši. Premáhaj žiadostivosť, egoizmus a pýchu. Dovolenka neznamená robiť si, čo sa mi zachce.

9. Rozdávaj okolo seba úsmev a radosť namiesto hrešenia a hundrania. Vyhýbaj sa pokrytectvu, klamstvu, kritike, predsudkom a samoľúbosti.

10. Nechci mať všetko pre seba. Mysli aj na tých, čo nemajú dovolenky, čo nemajú dokonca ani každodenný chlieb. Mysli na to, aby si sa z dovolenky vrátil oddýchnutý, zdravý a lepší!

Kresťan by teda mal oddychovať s Bohom. Dokonca s Ním aj cestovať, relaxovať… Každodenný kontakt s Bohom, či už v modlitbe alebo v konkrétnych skutkoch lásky voči našim blížnym, uvedomovanie si Božích darov, krásy stvorenia a dobrodení, radosť z plnohodnotne prežitej dovolenky sa ponúkajú ako ovocie našej spoločnosti s Bohom počas dovolenkových dní.

Pozvime Boha ako spoločníka na naše prázdniny a dovolenky, On je ozaj dobrý spoločník. Neunaví, ale práve naopak, udrží nás v radostnej sviežosti.

Tak príjemné a požehnané dni dovoleniek a prázdnin, v spoločnosti nášho dobrotivého Boha!

Slávnostné sväté prijímanie v našej farnosti

Sú míľniky v živote človeka, ktoré zanechajú nezabudnuteľné spomienky na duši, zohrejú srdcia a často pomáhajú aj pri prekonávaní prekážok a ťažkostí každodenného života.

Takým míľnikom v živote človeka je aj slávnosť, kedy deti pristupujú prvýkrát k Sviatosti zmierenia a pokánia a následne k sviatosti Eucharistie. Je to krásny a vzácny deň s nezabudnuteľnou atmosférou nielen pre samotné deti, ich rodičov, starých rodičov, krstných rodičov, či vlastne celú rodinu, ale aj pre samotnú farnosť. Je to totiž udalosť duchovnej obnovy pre všetkých veriacich a možno aj spytovaním svedomia, aký vzťah majú po mnohých rokoch k Eucharistii viacerí dospelí.

V tomto roku v našej farnosti prvýkrát pristúpilo k Sviatosti pokánia a zmierenia, následne k Eucharistii 35 detí.

Príprava kvôli epidémii nebola najideálnejšia, ale na niekoľkých blokových stretnutiach boli deťom ohlásené potrebné pravdy a tajomstvá kresťanskej viery. Hovorili sme o hodnote krstu, spovede, viery vo všeobecnosti, sviatostí, taktiež sme hovorili o prežívaní sv. liturgie a o účinkoch Eucharistie v živote človeka.

V piatok (28. mája 2021) pristúpili deti k svätej spovedi, na ktorú sa dôkladne pripravovali.

V sobotu (29. mája 2021) jedna skupina detí a v nedeľu (30. mája 2021) dve skupiny detí pristúpili slávnostným spôsobom k Eucharistii. Počas slávnosti sa deti aktívne zapájali do obradov: obetovali Bohu niečo ich srdcu veľmi blízke, modlili sa a prejavili túžbu byť aktívnymi členmi farského spoločenstva. V modlitbách za deti, či príhovore kňaza zaznel apel, aby si deti aj po skončení tejto slávnosti zachovali svoje čisté srdiečka na znak nového vzťahu s Ježišom Kristom. Slávnosťou sa totiž nič neskončilo, ale naopak, začala sa nová etapa života s Ježišom Kristom.

Deti na záver slávnosti vyjadrili svoju vďaku  rodičom, krstným a starým rodičom, kňazom farnosti, katechétom a katechétkam a mládežníkom, ktorí spevom okrášli celú slávnosť.

Príprava detí na Slávnostné sväté prijímanie sa skončila, slávnosť všetky deti úspešne zvládli, ale cesta k Bohu v Eucharistii je pre deti len na samom začiatku.

Ako chrániť rodinu od vplyvu diabla

(nad myšlienkami sv. Šarbela)

Veľmi obľúbeným svätým v poslednom čase je svätý Šarbel Machlúf, ku ktorému sa utiekajú a modlia veľké zástupy ľudí. Údajne je niekoľko tisíc zázračných uzdravení, ktoré sa pripisujú tomuto svätcovi, a tri boli cirkevne schválené počas procesu blahorečenia a svätorečenia svätca.

Medzi najznámejšie uzdravenia sa radí vyliečenie ochrnutej ženy. Svätec Šarbel sa jej zjavil a vždy 22. dňa v mesiaci sa preto žena chodí modliť k jeho hrobu.

Svätého Šarbela pokladajú mnohí za orodovníka, ku ktorému sa môžu obrátiť vo všetkých potrebách. Priťahuje ich jeho povesť mocného uzdravovateľa a divotvorcu. Mnohí chorí sa aj dnes dávajú pomazať olejom, ktorý vyteká z jeho tela, aby sa uzdravili. Mnoho pútnikov putuje do Annaye, kde je uložené jeho neporušené telo.

Sv. Šarbel je známy ako pustovník z Annaya (1828-1898). Tento maronitský kresťan z Libanonu je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.

Jozef Anton Makhlouf sa narodil 8. mája 1828 na juhu Libanonu v chudobnej roľníckej rodine. Ako trojročnému mu zomrel otec, a tak vyrastal pod dohľadom svojho strýka. Keď mal 14 rokov, utiahol sa do jaskyne, dnes nazývanej Jaskyňa svätca, aby sa tam v tichu modlil. V rozjímaní dokázal tráviť celé hodiny.

Cítil povolanie do mníšskeho stavu, no nemohol túto túžbu realizovať, lebo strýko bol proti. Až po dosiahnutí 23 rokov opustil tajne domov a stal sa novicom v kláštore Rádu libanonských maronitov v Annay. Prijal meno Šarbel (Charbel, Jerbello) po jednom z mučeníkov za éry cisára Traiána. Slávnostné sľuby zložil 1. novembra 1853 a predstavení ho poslali do seminára v Kfifane. Šarbel bol vysvätený za kňaza roku 1859 a nasledujúcich štyridsať rokov prežil v kláštore v Annay. Roku 1859 požiadal o možnosť žiť životom eremitu a usadiť sa v pustovni. Toto povolenie však dlho nedostával.

V r. 1875, keď Šarbel už pridlho čakal na povolenie utiahnúť sa do pustovne, sa udial tento zázrak. Dvaja sluhovia sa rozhodli, že si z neho urobia žart a namiesto oleja naplnili jeho lampu vodou, Šarbel ju však zapálil ako obyčajne. Predstavený, ktorého na to upozornili vystrašení sluhovia, sa presvedčil, že v lampe naozaj horela voda. Pochopil túto udalosť ako znamenie a na druhý deň prišlo od generálneho predstaveného povolenie pre pustovňu.

Niekoľko mesiacov po smrti sa okolo jeho hrobu začali diať mimoriadne udalosti. Keď otvorili rakvu, našli telo v stave, akoby ho pochovali iba včera. Preniesli ho teda do novopostavenej kaplnky, kde ho pochovali. Roku 1927 sa začal proces jeho blahorečenia, a tak rakvu znovu vyniesli na povrch. Mnísi a veriaci, ktorí sa tam zišli, videli z truhly vytekať tekutinu. Domnievali sa, že do nej prenikla voda, preto ju znovu otvorili. Telo bolo nedotknuté rozkladom a malo teplotu živého človeka. Na čele mŕtveho boli kvapky potu. Keď ich predstavený utrel, na šatke ostal odtlačok tváre.

V deň, keď sa v r. 1950 exhumovalo jeho telo, boli na príhovor Šarbela uzdravení mnohí chorí, hluchí, nemí, slepí, ochrnutí: dotykom jeho hrobu alebo krvou, alebo často jednoduchou modlitbou v jeho mene. K hrobu Šarbela začali prichádzať mnohí pútnici, prinášali chorých a modlili sa za ich uzdravenie. Mnohí z nich sa skutočne vyliečili.

Počas II. vatikánskeho koncilu pápež Pavol VI. vyhlásil Šarbela za blahorečeného (5. decembra 1965) a 9. októbra 1977 ho pripísal do zoznamu svätých.

Svätý Šarbel bol svätým kňazom, ktorý celý svoj život prežil v blízkom  spojení s Ježišom Kristom. Z tohto spojenia pramenila jeho veľká múdrosť, ktorá bola ovocím jeho hlbokých modlitieb.

Mnohé jeho myšlienky a rady boli nasmerované na rodinu. Keďže kresťanská rodina je v Božom pláne obnovy sveta a jeho pretváraní na civilizáciu lásky začlenená do procesu premeny sveta a je nástrojom v diele posvätenia ľudstva, svätý Šarbel vnímal mnohé útoky diabla na rodinu. Preto sa snažil svojimi radami pomáhať rodinám v tomto boji.

Prostredníctvom rodiny plynú dejiny človeka, dejiny spásy ľudstva. Rodina stojí v zápase medzi dobrom a zlom, medzi životom a smrťou, medzi láskou a tým, čo sa prieči láske. Kresťanskej rodine je zverená úloha bojovať za oslobodenie síl dobra, ktorého prameň sa nachádza v Ježišovi Kristovi, Vykupiteľovi človeka.

Sv. Šarbel poukazuje na skutočnosť, že diabol sa vždy sústredil na zničenie rodiny, pretože zvlášť kresťanská rodina veľmi pripomína obraz Boha:

Rodina je základ Božieho plánu; a všetky sily zla sústredia svoju zlobu na zničenie rodiny, pretože vedia, že zničením rodiny sa otrasie samotný základ Božej vôle. Boj Zlého proti Pánovi je vojnou proti rodine a boj Zlého proti rodine je v samom centre vojny proti Bohu. Pretože rodina je obrazom Boha od začiatku stvorenia tohto vesmíru, Zlý sa sústredí na zničenie rodiny – samotného základu Božieho plánu.

Označenie rodiny za kresťanskú okrem iného znamená aj to, že patrí Kristovi, že je Kristova. Kto nezakladá rodinu na Kristovi, nemôže založiť a mať kresťanskú rodinu. K tomu, aby sa mohla rodina honosiť vznešeným titulom kresťanská, t.j. Kristova, je potrebné splniť aspoň tieto tri základné podmienky: považuje sa za jeho vlastníctvo, pre neho pracuje a s ním býva.

Kresťanská rodina je postavená na sviatostnom manželstve. Sviatostné manželstvo je obrazom a napodobnením spojenia Ježiša Krista s Cirkvou, a naopak. Vzťah Ježiša Krista k Cirkvi môžeme pochopiť iba vtedy, keď pochopíme manželstvo. A naopak, manželstvo môžeme len tak chápať, ak máme na zreteli spojenie Krista s Cirkvou.

Kresťanská rodina je spoločenstvom osôb, znakom a obrazom spoločenstva Otca a Syna v Duchu Svätom. Kresťanská rodina vytvára priestor lásky, pre každého človeka je dobrodením, ktoré ho všestranne obohacuje.

Svätý Šarbel radí rodinám, ako sa môžu brániť pred útokmi Zlého:

Chráňte svoje rodiny a držte ich od úkladov Zlého skrze Božiu prítomnosť. Ochraňujte ich a udržiavajte skrze modlitby a rozhovory, skrze vzájomné porozumenie a odpúšťanie, skrze úprimnosť a vernosť a najmä, skrze počúvanie. Počúvajte sa navzájom ušami, očami, srdciami, ústami a dlaňami vašich rúk a udržujte burácajúci hluk tohto sveta ďaleko od vašich domovov, pretože je ako zúriaca búrka, ako prudké vlny; keď sa dostane dnu, zmietne všetko a všetkých rozoženie. Uchovávajte teplo rodiny, pretože ani teplo celého sveta ho nemôže nahradiť.

Keďže je v rodine množstvo všelijakých rozdielností, má aj svoje zákonitosti. Veľmi dôležitými prvkami v rodine sú pokora a schopnosť sebareflexie. Pokora u človeka signalizuje to, ako vníma a prijíma seba a aký postoj zaujíma k svetu, životu, Bohu a blížnym. Mnohokrát sa v rodine stáva člen rodiny svedkom toho, ako sa ostatní delia o svoje pády, a následne na to aj on dokáže akceptovať svoje slabosti a nedokonalosti. Sebareflexia člena rodiny je kľúčom k pohľadu do vnútra človeka a ten je kľúčom k múdrosti. A keď sa členovia rodiny zamýšľajú nad sebou, učia sa stále viac rozmýšľať aj nad samotnou rodinou.

Aj zo slov sv. Šarbela vyplýva, že rodina by mala byť miestom bezpečia.  Pocit bezpečia je veľmi nevyhnutný pre rozvoj človeka. Pre rodinu by mala byť typická pohoda, vzájomná láska, úcta, rešpektovanie, pomoc, tolerancia.. Strach sa pri pocite bezpečia dokáže zmeniť na nádej, krivda na odpustenie, frustrácia na zmysel života. Ak človek toto prežíva, má tendenciu uzdravovať a meniť sám seba.

Sv. Šarbel pozýva k tomu, aby sa rodiny stali miestom dialógu. Úprimný dialóg medzi členmi rodiny je často zredukovaný iba na slová, aj keď takýto dialóg obsahuje aj iné prvky, ktoré sú oveľa komplexnejšie. Dialóg v rodine je prejavom lásky, ktorá v sebe zahŕňa pochopenie a slobodu. Vzájomné rozhovory pomáhajú členom rodiny spoznať sa navzájom, počúvať sa a rešpektovať.

Dôležitou súčasťou kresťanskej rodiny v boji proti Zlému je podľa Šarbela aj modlitba v rodine. Spoločné modlitby nie sú nutné iba k duchovnému rastu členov rodiny, ale podľa mnohých psychológov v súčasnosti, je spoločná modlitba aj mocným prostriedkom budovania komunity

Podľa svätého Šarbela sa však nestačí iba modliť, je nutné aj chápať zmysel modlitby a hlavne skrze skutky života svedčiť o svojej viere:

Pri modlitbe sa započúvajte do Božieho hlasu. Žiaľ, je málo tých, čo počúvajú a aj rozumejú; a ešte menej tých, čo počúvajú, rozumejú a zároveň to uvádzajú do života.

Modlitba v rodine má svoje zvláštne črty. Je to spoločná modlitba muža a ženy, rodičov a detí. Zvláštnym obsahom tejto modlitby je samotný rodinný život. Kresťanskí rodičia majú prvoradú úlohu naučiť svoje deti modliť sa. Nenahraditeľným základom tejto výchovy k modlitbe je predovšetkým praktický príklad a živé svedectvo.

Členovia rodiny sú pozvaní predovšetkým k osobnej modlitbe. Vtedy náboženstvo pre nich nebude iba nejaká nálepka, množstvo povinností, či formálna príslušnosť k Cirkvi, ale najmä štýl života.

Rodičia by mali pamätať na to, že aj deti potrebujú rozumieť modlitbe. Veľkou chybou, ktorú rodičia robia je to, že učia deti základné a najdôležitejšie modlitby, ale ktoré ešte nechápe. Vytvorí sa v nich predstava, že Boh hovorí nezmyselné veci. Tým sa význam modlitby v mysli dieťaťa znehodnocuje a kladú sa základy pre neskorší mechanizmus a formalizmus modlitby.

Aj z poučenia sv. Šarbela vyplýva, že nevyhnutnou zložkou pri modlitbe v rodine je konkrétny príklad a živé svedectvo jednotlivých členov rodiny. Taký otec a taká matka, čo sa modlia spolu s deťmi, zostupujú do hĺbky ich sŕdc, kde zanechávajú stopy, ktoré nedokážu zmazať ani budúce životné udalosti.

Keď sú rodičia dobrým príkladom pre svoje deti v praktizovaní modlitby, potom aj deti, ba všetci, čo žijú v spoločnom rodinnom kruhu, ľahšie nájdu cestu k ľudskosti, svätosti, či spáse.

Ako bez lásky nie je rodina žiadnym spoločenstvom osôb, tak bez lásky nemôže rodina ako osobné spoločenstvo žiť, rásť a prekvitať. A práve na túto dôležitosť lásky v rodine poukazuje aj svätý Šarbel:

Láska je jediným pokladom, ktorý si môžeme počas pozemského života zhromaždiť a ktorý pretrvá naveky. Všetko materiálne bohatstvo, sláva, spoločenské postavenie a všetky úspechy spolu so smrťou zostanú na tomto svete. V okamihu smrti bude najdôležitejšia láska.

Láska je podstatný prvok, bez ktorého nemôže byť reč o kresťanskej rodine. Je to láska kvalifikovaná, láska nadprirodzená, ktorou sa členovia rodiny milujú v Bohu a pre Boha. O tomto najdôležitejšom znaku povedal Pán Ježiš tieto významné slová: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ ( Jn 13, 25)

Rodina, založená na láske, je spoločenstvom osôb a ich prvou úlohou je verne žiť skutočnosť svojej jednoty a stále sa usilovať tvoriť pravé spoločenstvo osôb.

Pravá, nefalšovaná láska v rodine je oduševňovaná a poháňaná vnútornou a trvalou dynamikou, ktorá vedie rodinu k stále hlbšiemu a užšiemu spoločenstvu, čo je základom a dušou rodinného spoločenstva. Ozajstná láska vedie rodinu stále k hlbšiemu a užšiemu spoločenstvu.

Vo všeobecne platí, že každý člen rodiny sa usiluje zachovávať a povznášať hodnoty a požiadavky rodiny. Každá doba kladie na človeka vysoké požiadavky a úloha rodiny je vystavená nebezpečnému tlaku uvoľnenej morálky, či etiky. Preto aj svätý Šarbel zdôrazňuje nutnosť hľadať ozajstné, trvalé šťastie. Nie nestále, ľahko pominuteľné:

Boh túži, aby sme boli slobodní a šťastní. Ľudia však hľadajú šťastie tam, kde ho nikdy nenájdu, teda na zemi v materiálnych dobrách alebo v iných ľuďoch. Úplné šťastie možno nájsť len v zjednotení sa v láske s Kristom.

Hodnoty, ktoré rodina dodržiava a zachováva, majú pôvod vo viacerých prameňoch. Môžu to byť tradície, kultúrne zvyklosti, spoločenské normy, vplyv médií, jedinečnosť každého človeka. Rodičia pri výchove rôznymi postupmi a spôsobmi odovzdávajú tieto hodnoty svojim deťom. Pre rodičov je určitým zadosťučinením, ak si deti tieto hodnoty, ktoré si vážia ich rodičia, úspešne osvoja. Odovzdávanie hodnôt z generácie na generáciu totiž ovplyvňuje množstvo faktorov a nie vždy je to ľahké.

Veľmi veľa závisí od rodičov a od toho, čo pokladajú oni za svoje osobné šťastie, akú vyznávajú hierarchiu hodnôt.. Podľa toho sa utvárajú aj požiadavky na správanie, konanie a postoje jednotlivých členov rodiny. Šťastie je vlastne vždy to, čo zaň považujeme. U každého človeka sa hodnoty líšia, aj keď v základných pravidlách prevláda zhoda. Sčasti sú podmienené aj potrebami konkrétnej rodiny, preto si každá rodina môže zvoliť kritériá na to, aby dosiahla pohodu a šťastie.

Dnešná spoločnosť je poznačená individualizmom, sebectvom a množstvom ponúkaných falošných hodnôt. Nie sú prehnaný individualizmus, sebectvo, egoizmus, boj o moc v rodine, kľúčovými problémami kríz súčasnej rodiny?

Aj kvôli tomuto tvrdeniu sú rodičia, napriek mnohým ťažkostiam vo výchove, pozvaní s dôverou a odvahou vychovávať deti a zorientovať ich v základných hodnotách ľudského života. Na to, aby mohol niekto vychovávať, poukazovať na skutočné hodnoty, musí predovšetkým tieto hodnoty aj sám vyznávať a žiť.

Svätý Šarbel  tiež poukazuje na to, že členovia rodiny sú pozvaní, skrze svoj život a svoje skutky, plniť vôľu Otca Stvoriteľa: 

Započúvajte sa teda do toho, čo vám Boh rôznymi spôsobmi hovorí, usilujte sa to pochopiť a úplne splniť jeho svätú vôľu.

Človek nemôže poznávať Božiu vôľu len z hľadiska osobného prospechu, ale iba z hľadiska podriadenia všetkých hodnôt a zákonitostí Božej vôli. A toto je pre život v rodine veľmi dôležité.

Rodina je  v prvom rade povolaná mať podiel na stvoriteľskom diele nebeského Otca. V rodine a cez rodinu uskutočňuje Boh svoj stvoriteľský zámer. Účasť ľudí na stvoriteľskom diele Božom sa v rodine a cez rodinu naplňuje vo viacerých rovinách.

Ak chce človek žiť v rodine podľa Evanjelia, musí žiť vo vedomí a presvedčení, že spôsob života, ktorý má viesť – neraz je to život zložitý a plný odriekania – je Božia vôľa.

Pred dnešnou spoločnosťou, v ktorej veľmi často rezonujú nesprávne názory o chápaní rodiny,  stojí veľmi náročná úloha, t.j. znovu sa zamyslieť nad povolaním človeka v tomto svete a ozrejmiť si základné pravdy, ktoré sa vzťahujú na človeka a rodinu. Je totiž zrejmé, že šťastný život človeka, ale aj  ľudskej a kresťanskej spoločnosti, veľmi úzko súvisí s dobrou situáciou v otázkach rodinného života.

Pri týchto úvahách a ozrejmovaní si základných právd o človeku a rodine sa všetci môžeme  učiť z veľkej múdrosti svätého Šarbela.  Ak chceme ochraňovať naše domovy od vplyvu diabla, ak chceme mať v našich rodinách šťastných ľudí, snažme sa vytvárať kultúru počúvania, usilujúc sa o zmiernenie hluku v našich domovoch, udržiavajme v ňom rozhovory, porozumenie, odpúšťanie, rozvíjajme lásku  a nezabúdajme na spoločnú modlitbu.

Modlitba k svätému Šarbelovi

Svätý Šarbel, ty si sa zriekol pôžitkov sveta a žil si v pokore a skrytosti v samote pustovne. Teraz prebývaš v sláve neba. Prihováraj sa za nás. Očisti našu myseľ i srdce, upevni nás vo viere a posilni našu vôľu. Rozpáľ v nás lásku k Bohu i k blížnemu. Pomáhaj nám voliť si dobro a vyhýbať sa zlu. Chráň nás pred viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi a podporuj nás v zápasoch všedných dní. Mnohí ľudia na tvoj príhovor dostali od Boha dar uzdravenia duše i tela, vyriešenia problémov v ľudsky beznádejných situáciách. S láskou zhliadni na nás a ak to bude v súlade s Božou vôľou, vypros nám u Boha milosť, o ktorú pokorne prosíme. No predovšetkým nám pomáhaj každý deň kráčať po ceste svätosti do večného života. Amen.

Zverejnené 15.05. 2021, na Medzinárodný deň rodiny

       Pripravil: na základe podkladov z internetu o. Miroslav

Pascha v rodine

(vyhodnotenie výtvarnej súťaže)

Do výtvarnej súťaže v rodine vo vymaľovaní obrázkov, ktoré v niektorých rodinách poslúžili v rámci rodinnej modlitby počas sviatkov Paschy, zareagovalo niekoľko detí a sme tomu veľmi radi.

Rozhodli sme sa preto všetky deti, ktoré sa zapojili do súťaže, odmeniť peknou cenou.

Ceny pripravíme a o termíne ich prevzatia budeme informovať.

Kto sa zapojil do súťaže?

  • Šimon MANDZÁK
  • Marek STYRANČÁK
  • Damián JAROŠ
  • Adam MAJTÉNYI
  • Filip SENTIVAN
  • Ela MYCIOVÁ
  • Maxim HARAŠČÁK
  • Miroslav TEHLÁR
  • Dávid STYRANČÁK
  • Dominika VASIĽKOVÁ
  • Michaela TEHLÁROVÁ
  • Jakub MANDZÁK
  • Mikuláš TEHLÁR

Blahoželáme a ďakujeme za vašu ochotu, chuť i odvahu a veríme, že v budúcnosti sa mnohí váhajúci zapoja do našich súťaží!

Odovzdané maľby si môžete pozrieť v tejto galérii:  https://grkathe.sk/fotogaleria/2021/pascha-v-rodine/

Obraz Božieho milosrdenstva

Vznik obrazu Božieho milosrdenstva je spojený s videním, ktoré mala sestra Faustína v Plocku 22. februára 1931, počas ktorého Kristus vyslovil želanie, aby namaľovala obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti.

Obraz znázorňuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý má na rukách a na nohách stopy po ukrižovaní. Z prebodnutého, na obraze neviditeľného Srdca, vychádzajú dva lúče: červený a svetlý.

Keď sa sestra Faustína opýtala Pána Ježiša opýtala na význam obrazu, Pán Ježiš jej to vysvetlil takto: „Svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší… Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď‘ moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené.“ (Den. 299)

Inak povedané, tieto lúče označujú sviatosti i svätú Cirkev, zrodenú z prebodnutého Kristovho boku, i dary Svätého Ducha, ktorých biblickým symbolom je voda.

Dávam ľudom nádobu,“ – povedal Pán Ježiš sestre Faustíne – „s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti.“ (Den. 327) „Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša.“ (Den. 570)

O postoji dôvery hovoria slová pod obrazom: Ježišu, dôverujem Ti. „Obraz má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna.“ (Den. 742)

Uctievanie tohto obrazu je založené na dôverujúcej modlitbe, spojenej so skutkami milosrdenstva. K takto chápanému uctievaniu obrazu dáva Pán Ježiš nasledujúce prisľúbenia: milosť spásy, veľké pokroky v kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti, aj všetky iné milosti a časné dobrá, o ktoré ho budú milosrdní ľudia s dôverou prosiť. „Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu.“ (Den. 48)

Samotný obraz spĺňa v úcte k Božiemu milosrdenstvu dvojakú úlohu. Prvá z nich bola definovaná v zjavení z prvej polovice roku 1934. V ňom sám Ježiš nazval obraz nástrojom, pomocou ktorého môžu ľudia čerpať z prameňov milosrdenstva. Obraz je zároveň, ako to bolo vyjadrené v zjavení z decembra 1935, prostriedkom, ktorým sám Ježiš udeľuje milosti.

Druhú úlohu obrazu ukázal Ježiš v zjavení z 24.októbra 1936, v ktorom definoval obraz Božieho milosrdenstva ako znamenie pripomínajúce ľuďom požiadavku dôvery a konanie skutkov milosrdenstva.

Tak obraz Božieho milosrdenstva tvorí vizuálny obsah a predstavuje celú úctu k Božiemu milosrdenstvu. Prax činného milosrdenstva sa môže realizovať trojakým spôsobom, ako pri inej príležitosti definoval Spasiteľ. Sú to čin, slovo, a modlitba.

Ježišu, dôverujem Ti!

Božie milosrdenstvo

Svätý Otec Ján Pavol II. počas návštevy Sanktuária v Krakove -Lagievnikách povedal veľmi významné slová: „Nič človek tak nepotrebuje, ako Božie milosrdenstvo – tú láskavú lásku, spolucítiacu, pozdvihujúcu človeka ponad jeho slabosť k nekonečným výšinám svätosti Boha.”

Božie milosrdenstvo je najkrajšou Božou vlastnosťou. Boh nás miluje oveľa lepšie, než si to myslíme. Miluje nás väčšou, božskou láskou. „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.“ (Rim 8, 32). Je to Božia dobrota voči telesnej i duševnej ľudskej biede, z ktorej rád a ochotne pomáha.

V milosrdenstve ukazuje Boh svoju veľkomyseľnosť, ochotu odpustiť aj najťažšie hriechy, trpezlivosť, keď hriešnikov netrestá hneď, ale volá ich k pokániu a ponúka im svoju milosť.

Božie milosrdenstvo vo Svätom písme

Sväté písmo neoslavuje žiadnu Božiu vlastnosť tak často, ako práve Božie milosrdenstvo k hriešnikom.

V Starom zákone je Božie milosrdenstvo a odpustenie je veľmi zreteľné, keď Boh neraz odpúšťa a sľubuje odpustenie izraelskému ľudu, najmä skrze prorokov – Izaiáša, Ezechiela a Jeremiáša. Božie milosrdenstvo je ospievané aj v mnohých žalmoch (napr. Ž 102, Ž 117, Ž 135, Ž 144).

Božie milosrdenstvo je nielen výrazom Božej lásky a dobrotivosti, ale je zároveň aj prejavom Božej moci a velebnosti. Tak o tom čítame už v knihe Múdrosti: „Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný“ (Múd 11, 24).

V Novom zákone sa Božie milosrdenstvo najlepšie a najkrajšie prejavilo pri vtelení Božieho Syna za účelom vykúpenia ľudského pokolenia (Jn 3, 16).

Sám Pán Ježiš o svojom poslaní vyhlásil, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov (Mt 9, 13). Toto svoje nekonečné milosrdenstvo vyjadril v mnohých podobenstvách, ako napr. o stratenej ovci (Mt 18, 12-14; Lk 15, 4-7), o stratenej drachme (Lk 15, 8-10), o márnotratnom synovi (Lk 15, 11-32), o dobrom pastierovi (Jn 10, 1-18). Aj on sám preukázal milosrdenstvo, napr. Samaritánke (Jn 4, 1-42), Zachejovi (Lk 19, 1-10), lotrovi na kríži (Lk 23, 39-43), a i. Lukášovo evanjelium je zvlášť bohaté na prejavy Božieho milosrdenstva.

O veľkej Božej dobrote a láske k ľuďom píše aj sv. Pavol v Liste Títovi. Zdôrazňuje, že Boh nás nespasil „pre spravodlivé skutky, ktoré sme my vykonali, ale zo svojho milosrdenstva“ (Tít 3, 5).

Božie milosrdenstvo má byť obrazom Božieho života v každom veriacom človeku. Boh je Dobro a Láska, preto obidve vlastnosti majú byť aj podstatou kresťanstva a kresťanského života. Podľa Pánových slov práve milosrdní a láskaví dosiahnu milosrdenstvo (porov. Mt 5, 7).

Čím hlbšie poznáme a osobne zakúšame tajomstvo Božieho milosrdenstva, tým účinnejšie ho dokážeme odovzdávať iným.

O Božom milosrdenstve svedčíme svojím životom v duchu dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym.

Človek, ktorý dôveruje Bohu (plní jeho vôľu) a koná skutky milosrdenstva, je živým obrazom Božieho Milosrdenstva. Každý totiž, kto pozerá na takéto svedectvo vie, že Boh je dobrý, že sa mu oplatí dôverovať a napodobňovať ho v milosrdnej láske voči ľuďom.

Ako sa učiť milosrdenstvu?

Ako sa dá vôbec učiť milosrdenstvu? A dá sa to vôbec?

Svätá sestra Faustína nám vo svojom Denníčku, kde opisuje svoje stretnutia so živým Kristom ponúka tieto rady a hovorí :

Pane, celá sa chcem premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť tak živým obrazom teba. Pomôž mi Pane, aby boli moje oči milosrdné, aby som nikoho neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale hľadala to čo je v dušiach mojich blížnych pekné a ponáhľala sa im na pomoc. Pomôž mi Pane, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola naklonená k potrebám mojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči ich bolestiam a stonaniu. Pomôž mi Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o mojich blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia. Pomôž mi Pane, aby boli moje ruky milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som svojmu blížnemu robila iba dobre a sama preberala ťažšie namáhavejšie práce. Pomôž mi Pane, aby bolo moje srdce milosrdné, aby som vedela spolucítiť s každým utrpením svojich blížnych. Svoje srdce nechcem pred nikým zatvárať, ani pred tými ktorí zneužívajú moju dobrotu. Kiež by som sa stala miestom odpočinku pre tvoje milosrdenstvo, ó Pane.“

Ježišu, dôverujem Ti!