USMERNENIA OHĽADOM LITURGICKÉHO ŽIVOTA V NAŠEJ FARNOSTI PRI OBNOVENÍ VEREJNÝCH BOHOSLUŽIEB (od 06.05. 2020)

Na základe rozhodnutia vlády SR, na základe Verejnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR a hlavného hygienika SR, a s prijatím tohto rozhodnutia zo strany KBS, sú od 06.05. 2020 obnovené verejné bohoslužby.

V súvislosti s touto vzniknutou situáciou ponúkame veriacim našej farnosti niekoľko usmernení, platných od 06.05. 2020:

1. Verejné slúženie s obmedzeniami. Od 7. mája 2020 prechádzame na slúženie sv. liturgií ráno a večer, časy však budú prispôsobené súčasným obmedzeniam. Aktualizovaný liturgický program si nájdete na internete alebo na výveskách pri chráme.  

2. Dišpenz od povinnej účasti na bohoslužbách. Aj naďalej však trvá stav, že až do úplného odvolania opatrení, ktoré limitujú liturgické zhromaždenia, zostáva v platnosti dišpenz od povinnej účasti na bohoslužbách v nedele a sviatky, teda neúčasť na sv. liturgii nezaväzuje nikoho pod ťažkým hriechom. Stále však platí aj výzva, aby ľudia z rizikových skupín zvážili svoju účasť na bohoslužbách.

3. Eucharistická adorácia. Aj naďalej bude v pracovných dňoch (pondelok – piatok) na prestole vystavená Eucharistia, od 09:30 hod. do 17:30 hod., kedy bude požehnanie Najsvätejšou Eucharistiou. V sobotu a nedeľu bude Eucharistia vystavená od 12:30 – 17:30 hod., s požehnaním Najsvätejšou Eucharistiou o 17:30 hod. Na modlitbu a adoráciu budete môcť využiť predsieň chrámu.

4. Liturgie cez internet, TV a rozhlas. Stále pozývame k sledovaniu prenosov bohoslužieb cez TV Logos, TV Lux, TV Zemplín, Rádio Lumen. V našej farnosti budeme aj naďalej pokračovať vo vysielaní priamych prenosov z nedeľných, či sviatočných liturgií v našom chráme. O podrobnostiach vás budeme vždy včas informovať.

5. Pravidlá pre konanie sv. liturgií v chráme. Pre vstup do areálu a do chrámu dodržujte tieto usmernenia:

  • vstup do areálu povinne s rúškom,
  • vstup do chrámu je bez vekového limitu,
  • zákaz vstupu ľuďom s príznakmi respiračných ochorení, teploty alebo ak majú nariadenú karanténu,
  • aplikujte dezinfekciu rúk pri vstupe do chrámu,
  • rešpektujte vyhradené miesta na sedenie v chráme (miesta na státie v našom chráme nie sú, počet miest na sedenie je 60),
  • dvojmetrové odstupy je potrebné dodržiavať aj vo vonkajších priestoroch pri chráme (okrem členov spoločnej domácnosti),
  • rešpektujte pokynyusmernenia poverených a zodpovedných osôb,
  • špeciálna liturgia pre seniorov v nedeľu bude o 09:00 hod.,                   
  • vstup do lode chrámu sa otvorí 15 minút pred začiatkom sv. liturgie,
  • pred sv. liturgiou a ani po nej nebudú sprievodné úkony, pobožnosti a obrady (posvätný ruženec, molebeny, večierne…),
  • úcta ikon a kríža má byť v tomto čase iba náznaková, bez uctievania bozkom alebo dotykom,
  • nenechávať v laviciach knižky, obrázky, ružence…
  • sv. prijímanie sa podáva spôsobom na ruku (bližšie informácie počas liturgie)

6. Vysluhovanie sviatosti zmierenia. Aj naďalej platí, keďže účasť na liturgiách je dobrovoľná, možnosť vykonať úkon ľútosti a aj napriek tomu, že k individuálnej spovedi pristúpim až pri najbližšej možnosti, týmto úkonom ľútosti sa mi dostáva odpustenie hriechov. Spovedať dočasne budeme vonku pri chráme, vo vyhradených časoch (nie cez sv. liturgie, nie v nedele  – aby sme zabránili zhlukovaniu osôb). Presnejšie informácie a časy spovedania budú ešte vyhlásené.  

Všetkých povzbudzujeme k veľkej trpezlivosti, obetavosti a ohľaduplnosti. Je iba na nás, aby sme tieto pravidlá uviedli do života a aby priniesli požehnanie do nášho spoločenstva. Istotne to nebude bez ťažkostí, ale máme nádej, že pri rešpektovaní pokynov a usmernení, aj toto bude čas požehnania a milosti pre našu farnosť.

Požehnaný čas!

o. Miroslav IĽKO, o. Pavol DANCÁK, o. Pavol FEČKANIN  

Mesiac máj – mesiac Panny Márie

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi.“ (KKC, 487) Niekto sa môže pohoršiť nad tým, že Cirkev nazýva Máriu svojou Matkou. Ale nie je to pohoršujúce, práve naopak, pretože „Mária je skutočne Božou Matkou, keďže je Matkou večného Božieho Syna“ (KKC, 509).

Mária je aj našou Matkou, lebo nám ju Ježiš daroval z kríža skrze apoštola Jána (porov. Jn 19, 26-27).

Známy exercitátor Elias Vella povedal: „Mária je jedným z najväčších darov, aké kedy ľudstvo od Ježiša dostalo. Ježiš nám dal úplne všetko, čo mal.“

Preto sa k nej môžeme utiekať a prosiť ju o ochranu. Mária neupriamuje pozornosť na seba, ale chce nás vziať za ruku a priviesť k Ježišovi.

Mnohí si mýlia vzťah s Máriou a Pánom Bohom. Márii sa neklaniame – klaniame sa iba Bohu. Uctievame si ju však ako Ježišovu matku (porov. KKC, 971). Mária je tiež stvorená, ako každý jeden z nás, aj keď bola uchránená od dedičného hriechu. Cirkev pozná mariánske pútnické miesta, mariánske sviatky, piesne i modlitby nie preto, aby nimi zatienila miesto, ktoré patrí Bohu, ale aby ľuďom vo viere pomohla

Začíname mesiac máj, počas ktorého vzdávame úctu Presvätej Bohorodičke, viac ako po iné dni v liturgickom roku. Túto úctu Bohorodičke môžeme prejaviť aj v týchto časoch epidémie a karantény, kedy sme doma a obrady v chrámoch sú neverejné. Veď modlitba Akatistu, Molebenu k Bohorodičke, posvätného ruženca, či iné modlitby sa dajú praktizovať aj doma, v rodinnom kruhu.

Úcta k Presvätej Bohorodičke v mesiaci máj má v cirkvi dávne korene a odvoláva sa na paralelu medzi najkrajším mesiacom roka a najkrajšou ženou medzi ženami. Ak by sme išli v tejto paralele ešte ďalej, tak ako je máj mesiacom lásky, tak aj Presvätá Bohorodička sa vyznačuje veľkou láskou k svojom deťom. 

Májová úcta k Bohorodičke je charakterizovaná najmä rozjímaním o jej krásnych čnostiach, jej moci a dobrote, o jej svätom živote na zemi a oslávení v nebi.

Historický začiatok tejto úcty k Bohorodičke v mesiac máj vidíme v diele Mese di Maria od Dionisiho, ktoré bolo  vytlačené vo Verone v roku 1725.

Pobožnosti v mesiaci máj odporúčali vo svojich dokumentoch najmä pápeži Lev XIII. a Pius XII.

Pápež sv. Pavol VI. vydal 30. apríla 1965 encykliku Mense Maiov ktorej povzbudzuje veriaci ľud k týmto pobožnostiam, aby ich obetovali za šťastné zakončenie 2. vatikánskeho koncilu a zároveň za vyprosenie pomoci na uskutočnenie koncilových ustanovení a za pokoj vo svete, keďže bol v tých rokoch ohrozený mier.

Pápež Pavol VI. v encyklike Mense Maio povzbudzuje takto:

„Keď nadchádza mesiac máj, ktorý nábožnosť veriacich už oddávna zvykla venovať Bohorodičke Márii, naša duša jasá pri myšlienke na predstavenie viery a lásky, ktoré bude čoskoro vo všetkých častiach sveta konané na počesť Kráľovnej neba. Veď je to mesiac, v ktorom v chrámoch i v príbytkoch stúpa zo srdca kresťanov k Bohorodičke Márii veľmi vrúcny a nežný hold modlitby a úcty. A je to mesiac, keď nám od trónu našej Matky prúdia v plnosti dary Božieho milosrdenstva. Máme teda veľkú radosť a útechu z tohto nábožného zvyku spojeného s mesiacom máj, ktorý je pre preblahoslavenú Pannu taký čestný a pre kresťanský ľud taký bohatý na duchovné ovocie. Veď Mária je vždy cestou, ktorá vedie ku Kristovi. Každé stretnutie s Máriou nemôže nebyť stretnutím s Kristom. A čo iné znamená, že sa trvale uchyľujeme k Márii, než to, že hľadáme v jej náručí, totiž v samej Panne, skrze ňu a s ňou Krista, nášho Spasiteľa, ku ktorému sa ľudia v úzkostiach a v nebezpečenstvách tohto sveta musia uchyľovať a voči ktorému stále cítia potrebu obracať sa ako k prístavu spásy a k nadprirodzenému zdroju života!…” (pápež Pavol VI., encyklika Mense Maio)

Aj keď je mesiac máj zvlášť zasvätený Panne Márii, neznamená to, že by sme ju mali v iných mesiacoch roka zanedbávať. Naopak prejavená úcta k Bohorodičke v tomto mesiaci nás má povzbudiť a obnoviť v horlivosti v tejto úcte počas celého roka.

Využime teda čo najlepšie tento mesiac a načerpajme do svojich sŕdc novú posilu pre hlbší duchovný život prostredníctvom Panny Márie, ktorú nám dobrý Boh dal za matku a sprostredkovateľku mnohých milostí.

Požehnaný čas v spoločnosti Presvätej Bohorodičky.

Prečo verím, že Kristus vstal zmŕtvych

(uvažovanie nad skutočnosťou prázdneho hrobu)

Mnohí ľudia si ešte aj dnes myslia, že príbeh o Kristovom vzkriesení je len jedna z mnohých legiend, podobne ako napr. grécka mytológia. Kristovo zmŕtvychvstanie však nie je plodom špekulácie či mystickej skúsenosti. Je to udalosť, ktorá isto presahuje dejiny, ale nastáva v určitom jej okamihu a zanecháva v nich nezmazateľnú stopu. Svetlo, ktoré oslnilo vojakov pri Kristovom hrobe, preniklo cez čas i priestor. To svetlo je totiž božské, prerazilo temnoty smrti a vnieslo do sveta Boží jas, žiaru Pravdy, Lásky a Dobra.

Veriaci človek si dobre uvedomuje, kresťanská viera nie je len súbor nejakých mravoučných pravidiel a etických princípov, ale stojí aj na historických skutočnostiach. Pokiaľ Ježiš nebol ukrižovaný za naše hriechy a nevstal z mŕtvych, kresťanská viera je úplne zbytočná a prázdna, lebo nemôže dať to, čo Ježiš sľuboval svojim nasledovníkom – odpustenie hriechov, vzkriesenie z mŕtvych a večný život.

Svätý apoštol Pavol to vyjadril nasledovne: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. (1 Kor 15, 14).

Všimnime si niektoré historické okolnosti, ktoré vplývajú na to, že veríme v skutočné vzkriesenie Ježiša Krista.

  1. Ježiš Kristus sám pripravoval ľud na svoje vzkriesenie

Ježiš otvorene hovoril, čo sa mu má stať veľmi priamo a jasne: že má byť ukrižovaný a potom vzkriesený z mŕtvych: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 8,31)

Niektoré Kristove predpovede vzkriesenia sú aj veľmi nepriame a nejasné slová, pri ktorých je oveľa menšia pravdepodobnosť, že by boli jednoduchým vynálezom pomýlených Kristových učeníkov. Napríklad, dvaja odlišní svedkovia svedčia o Ježišovom výroku počas jeho života, že ak jeho nepriatelia zničia chrám (jeho tela), on ho znova postaví za tri dni (porov. Jn 2, 19, Mk 14, 58, Mt 26, 61). Tiež tajomne hovoril o „znamení Jonáša“ a o troch dňoch v lone zeme (Mt 12, 39-40) Pozoruhodné je aj svedectvo Kristových žalobcov, ktorí tvrdili Pilátovi:: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.”“ (Mt 27, 63).

  1. Hrob bol na Veľkú noc prázdny

V Lukášovom evanjeliu čítame: „V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu (ženy) a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.“ (Lk 24, 1-3) Hrob je prázdny, mŕtve telo Ježiša Krista sa nedalo nájsť. Ako je to možné? Existujú štyri možné vysvetlenia:

a) Telo ukradli jeho nepriatelia. Pokiaľ to spravili (a oni nikdy netvrdili, že to spravili), určite by to telo ukázali, aby zabránili úspešnému šíreniu kresťanskej viery presne v tom meste, kde došlo k ukrižovaniu. Ale oni ho ani raz nedokázali ukázať.

b) Telo ukradli jeho priatelia. Táto klebeta sa objavila ako prvá. Je však pravdepodobná? Dokázali ustráchaní apoštoli premôcť stráže pri hrobe? A čo je dôležitejšie, začali by kázať s tak mocnou autoritou, že Ježiš bol vzkriesený, hoci by vedeli, že nebol? Riskovali by svoje životy a prijali by palicovanie za niečo, o čom vedeli, že je podvrh, klam, podvod?

c) Ježiš nebol v hrobe mŕtvy, ale v čase uloženia do hrobu bol len v bezvedomí. Čo to znamená? Že keď sa Kristus prebral, odvalil kameň, premohol vojakov a po niekoľkých stretnutiach so svojimi učeníkmi, počas ktorých ich presvedčil, že bol vzkriesený z mŕtvych, odišiel do histórie. Toto sa dokonca ani Ježišovi nepriatelia nepokúšali tvrdiť. A nakoniec, kameň nemohol byť zvnútra odvalený jediným mužom, ktorý mal navyše prebodnutý bok a strávil šesť hodín pribitý na kríži.

d) Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych. Toto je to, čo povedal, že sa stane. Je to to, o čom tvrdili učeníci, že sa stalo. Je to jedna z najkrajších skutočností našej viery.

 

  1. V jednom okamihu sa z ustráchaných a beznádejných učeníkov stávajú odvážni svedkovia Kristovho vzkriesenia

Tí istí učeníci, ktorí sa rozpŕchli, ktorí zradili Krista, sa po jeho vzkriesení stávajú odvážnymi, horlivými a presvedčivými svedkami pravdy o Kristovom vzkriesení. Oni sami túto zmenu vysvetľovali tým, že videli vzkrieseného Krista a dostali moc byť jeho svedkami (porov. Sk 2, 32). Mnohí odporcovia tohto argumentu tvrdia, že táto premena u apoštolov bola dielom halucinácií. Toto tvrdenie je veľmi problematické. Učeníci neboli ľahkoverní, boli fyzicky veľmi zdatní a taktiež to tvrdohlaví skeptici ako pred vzkriesením, tak aj po ňom (porov. Mk 9, 32; Lk 24,11; Jn 20, 8-9.25).

  1. Svätý apoštol Pavol tvrdí, že Kristus sa zjavil nie iba jemu

Apoštol Pavol píše Korinťanom, že nielen on videl vzkrieseného Krista, ale aj ďalších 500 bratov: „Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. (1 Kor, 15, 6) Keď apoštol píše tieto slová, mnohí z týchto svedkov boli ešte nažive. Je to veľmi dôležitý fakt, keďže Korinťania boli ako národ k takýmto tvrdeniam veľmi skeptickí, a v čase, keď mnoho svedkov ešte stále žilo, by apoštol veľmi riskoval s takýmto verejným prehlásením, ak by to nebola pravda.  

  1. Prvotná Cirkev svojou existenciou a životom svedčila o Kristovom vzkriesení

Prvotná Cirkev rástla vďaka moci svedectva, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych a že Boh ho vďaka tomu učinil Pánom a aj Mesiášom (porov. Sk 2, 36). Toto svedectvo Cirkvi bolo pevne zakorenené vo víťazstve Ježiša Krista nad smrťou. To je tá správa, ktorá sa šírila a šíri po celom svete. 

  1. Obrátenie sv. apoštola Pavla

Samotné obrátenie apoštola Pavla a jeho svedectvo nasvedčujú pravde  vzkriesenia.  V liste Galaťanom píše: „Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.“ (Gal 1, 11-12) Ďalej tvrdí, že pred jeho zážitkom na ceste do Damasku, kde videl vzkrieseného Ježiša, násilne prenasledoval kresťanskú vieru a učeníkov, no neskôr, na úžas a prekvapenie všetkých, riskuje svoj život pre evanjelium (porov. Sk 9, 20-25). Túto zmenu v svojom živote vysvetľuje nasledovne: „Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.“  Ja som sa spýtal: „Kto si, Pane?“ A Pán povedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.  Ale vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím.“  (Sk 26, 14-16)

Ako to bude so spoveďou pred Veľkou nocou?

Ako to bude so spoveďou pred Veľkou nocou?
(niekoľko myšlienok pre našich veriacich)

Budú spovedať? Ako to bude pred Veľkou nocou? Kde sa vlastne vyspovedáme? A budú svätiť jedlo? A kedy?

Keď sa zamyslíme nad týmito slovami, ktoré veľmi často zaznievajú v týchto dňoch, je nutné podotknúť, že veľakrát sa jedná iba o obal a nie o vnútro! Lebo tradícia, lebo vždy sme tak robili…

Možno aj táto pandémia nám má ukázať pravý zmysel všetkého, čo sa odohráva počas bohoslužieb. Bohoslužobný život Cirkvi totiž nie je víziou nejakej minulosti, ale vždy je to spojený s eschatologickým významom. Rímsky biskup Pius XII. v encyklike Mediator Dei (163) z toku 1947 píše takto: „Liturgický rok, ktorý zbožnosť v Cirkvi živí a doprevádza, nie je chladnou spomienkou na nejaký minulý vek. Liturgický rok je sám Ježiš Kristus, ktorý večne žije vo svojej Cirkvi. Tu On pokračuje v tom pochode lásky a milosrdenstva, ktoré začal vo svojom pozemskom živote“.

Aj z týchto slov vyplýva, že jednotlivé slávnosti a sviatky by nemali zostať pre veriacich iba obyčajnou spomienkou na nejakú historickú udalosť, ktorá sa niekedy v minulosti stala a je nenávratnou minulosťou. Udalosti, ktoré sa pripomínajú v priebehu liturgického roka je potrebné vždy nanovo prežívať predovšetkým v srdci. Veď Ježiš Kristus, okolo ktorého je sústredená každá jedna bohoslužba, nie je osobou mŕtvou, ale večne živou a stále účinkujúcou.

Ako to ovplyvňuje vysluhovanie sviatosti zmierenia? Skúsme si aj tu všimnúť určité charakteristiky tejto sviatosti. Nie iba obal: chcem ísť na spoveď, lebo sa blíži Veľká noc a stále som chodil…lebo bude prvý piatok a vždy som chodil… Naozaj vždy? Predstavte si, že by bol teraz v týchto dňoch niekto z vás chorý na ťažký zápal pľúc, či chrípku. Išli by ste sa postaviť do radu na spoveď? Koľkí z vás by si spoveď nechali na čas po vyliečení sa? A koľkí z vás by ste si ľútosť nad hriechmi vzbudili doma, na lôžku?

Pokánie, ktoré znamená predovšetkým obrátenie srdca, ktorým človek odpovedá na Božie volanie a mení orientáciu svojho života, obrátiac sa k Bohu. Toto pokánie  obsahuje  aj niekoľko dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu. Zasahuje myslenie i správanie a nachádza sa v strede celého kresťanského života. Samotné pokánie teda preniká celý kresťanský kult a nie je iba súčasťou sviatosti zmierenia. Ak si všimneme modlitby v kontexte nielen liturgického roka, ale aj jednotlivých dní, vyznanie vlastného hriechu a nevyhnutnosť zmeniť cestu sú ich neoddeliteľnou súčasťou.  Všetky liturgie Východu aj Západu už od nepamäti prikazujú modliť sa a zároveň prosiť o odpustenie a dar Svätého Ducha.

Ak si všimneme  historické súvislosti, tak pokánie v minulosti nedosahovalo svoje plody spásy výlučne v bohoslužobnom rámci, keďže sa dôraz kládol aj na iné spôsoby, napr. pôsty, almužny, púte atď., ktorými človek môže prijať od Boha isté milosti odpustenia.

Čo z toho vyplýva pre dnešnú dobu, pre čas epidémie?

1. Rešpektovanie nariadení

Ako farár, ktorý má zodpovednosť pred Bohom, ale aj štátom, budem spolu s ostatnými kňazmi farnosti rešpektovať  nariadenia na ochranu pred nákazou koronavírusu zo strany štátu.

Pripomeňme si len niektoré:

  • obmedzeniu pohybu na verejnosti,
  • dôchodcovia by mali vychádzať z domu, či bytu len v nevyhnutých prípadoch,
  • zákaz organizovať spoločenské a hromadné zhromaždenia.

Kvôli týmto nariadeniam i obmedzeniam a kvôli špecifickosti našej farnosti spovedať nebudeme. Samozrejme existujú výnimočné a naliehavé prípady, ktorým bude vyhovené.

Tento náš postoj vychádza aj z praktických a pastoračných aspektov. Predstavte si, že by sme vyhlásili v našej farnosti spoveď, hoci len pre malé skupinky. Len na ilustráciu: pred sviatkami Narodenia Pána sme vyspovedali v našom chráme cca 1000 veriacich. Ako vás bude možné rozdeliť? Podľa abecedy alebo podľa ulíc? Ako vás budeme spovedať s odstupom 1-1,5 metra? Koľko ľudí by sa v jednom okamihu nachádzalo na priestranstve pred chrámom? Čo s dezinfekciou?

Nebudem odpovedať, odpovede hľadajte každý sám a skúste sa vžiť do našej situácie. A neporovnávajte nás ani s inými farnosťami, naša farnosť patrí totiž medzi najväčšie v Prešovskej archieparchii. 

2. Aké možnosti má veriaci, že sa nebude spovedať?

Na vzniknutú situáciu zareagoval pápež František, ktorý v mnohých príhovoroch povzbudzuje veriacich v týchto ťažkých časoch epidémie.

a) Každý veriaci nech si vzbudí dokonalú ľútosť

Pápež hovorí: „Ak nenájdeš kňaza, aby si sa vyspovedal, hovor k Bohu, tvojmu Otcovi a povedz mu pravdu: „Pane, vyviedol som toto, toto a toto… Prepáč mi!“ a pros o odpustenie s celým srdcom, so skutkom ľútosti a sľúb mu: „Neskôr sa vyspovedám, no teraz mi odpusť“. A v tej chvíli sa vraciaš do Božej milosti.“

Tieto slová pápeža, ktoré povedal 20. marca 2020 pri rannej homílii v Dome sv. Marty, doplníme hneď Katechizmom Katolíckej cirkvi:

Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.“ (KKC 1451) A ďalej: „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio). Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné.“ (KKC 1452)

Čas epidémie je presne o tomto. Vykonať úkon ľútosti a aj napriek tomu, že k individuálnej spovedi pristúpim až pri najbližšej možnosti, týmto úkonom ľútosti sa mi dostáva odpustenie. Toto učenie Cirkvi bolo potvrdené už  Tridentským koncilom, ktorý uvádza, že ľútosť sprevádzaná predsavzatím vyspovedať sa „zmieruje človeka s Bohom už prv než reálne túto sviatosť prijme“ (Doctrina de sacramento Paenitentiae, 4. kap.).

b) Možnosť získania plnomocných odpustkov

Apoštolská penitenciária v piatok 20. marca 2020 vydala dekrét, ktorým Cirkev umožňuje získať plnomocné odpustky ľuďom nakazeným koronavírusom, ale aj tým, ktorí ich ošetrujú, ako aj všetkým veriacim na svete, ktorí sa za nich modlia.

Bezprostredne ohrozené skupiny ľudí môžu získať plnomocné odpustky už po modlitbe Verím, OtčenášRaduj sa, Bohorodička v spojení s túžbou po splnení obvyklých podmienok získania odpustkov hneď ako to len bude možné. Týka sa to chorých na koronavírus, osôb, ktorým lekár nariadil karanténny režim, ako aj zdravotníckych pracovníkov a rodinných príslušníkov, ktorí riskujú svoj život tým, že sa starajú o chorých na koronavírus.

Ostatní veriaci si pre získanie odpustkov môžu vybrať z možností, ako sú: Eucharistická adorácia, čítanie Svätého písma po dobu najmenej pol hodiny, prípadne sa môžu pomodliť ruženec, Krížovú cestu, či Korunku Božieho milosrdenstva, prosiac Boha o skončenie epidémie, o úľavu pre chorých a o spásu tých, ktorých si povolal k sebe.

Plnomocné odpustky môže získať aj veriaci, ktorý sa v bezprostrednej blízkosti smrti ocitne bez možnosti prijať sviatosť zmierenia, sväté prijímanie a pomazania chorých, V tomto prípade sa odporúča uctiť si Ukrižovaného Ježiša, či kríž.

3. Ako ďalej?

Istotne sa mnohým natíska otázka: A kedy sa potom budeme môcť riadne vyspovedať? Na otázky typu Kedy? v súčasnej dobe nikto z ľudí nevie s istotou odpovedať.

Ja osobne mám však nádej, že pred ďalším veľkým sviatkom, ktorý nasleduje po Pasche – buď Nanebovstúpenie Pána alebo Nedeľa Päťdesiatnice – už budeme môcť verejne, bez dnes platných prísnych obmedzení, zákazov, či nariadení vysluhovať sviatosti všetkým vám.

V tejto chvíli vás však prosím o trpezlivosť, zhovievavosť a predovšetkým o úprimnú modlitbu za nás všetkých.

S láskou a úctou

                    o. Miroslav

PS: O ďalších inštrukciách ohľadom samotných slávení obradov Paschy napíšem neskôr.         

USMERNENIA OHĽADOM LITURGICKÉHO ŽIVOTA V NAŠEJ FARNOSTI V NADVÄZNOSTI NA ZRUŠENIE VEREJNÝCH BOHOSLUŽIEB

Ako ste to už istotne všetci zaregistrovali, podľa rozhodnutia predsedu vlády SR, na základe Verejnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa oznamuje vydanie rozhodnutia o nariadení opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosného ochorenia, a s prijatím tohto rozhodnutia zo strany KBS (10. 03. 2020) sú verejné bohoslužby zrušené v čase od 10. 03.2020 do 23. 03. 2020.

V súvislosti s touto vzniknutou situáciou ponúkame veriacim našej farnosti niekoľko usmernení, platných od 12,03. 2020:

1. Slúženie za zatvorenými dverami. Pôvodný liturgický poriadok v našom chráme bude zachovaný. Budú slávené neverejné bohoslužby, t.j. bez účasti ľudu, za zatvorenými dverami chrámu. Začiatky bohoslužieb budú podľa uvedeného aktualizovaného poriadku bohoslužieb, ktorý si môžete pozrieť na webovej stránke farnosti www.grkathe.sk, resp. na výveskách v areáli chrámu. Úmysly svätých liturgií budeme slúžiť podľa pôvodného rozpisu. Ak by mal niekto výhrady, nech kontaktuje kňazov, budeme po skončení zákazu hľadať vhodný termín.

2. Liturgie cez internet, TV a rozhlas. Pozývame veriacich, aby ste sa k bohoslužbám pridali osobnou modlitbou v rodinách, či iných spoločenstvách alebo sledovaním prenosov bohoslužieb cez TV Logos, TV Lux, TV Zemplín, Rádio Lumen. Pripravujeme tiež priamy prenos z nedeľných liturgií v našom chráme. O podrobnostiach vás budeme včas informovať. Treba si uvedomiť, že táto neúčasť na sv. liturgii nezaväzuje nikoho pod ťažkým hriechom.

3. Eucharistická adorácia. V pracovných dňoch (pondelok – piatok) bude od 07:30 hod. do 17:30 na prestole vystavená Eucharistia.  Pozývame všetkých k modlitbe v tomto čase a zvlášť o 17:30 hod., kedy bude požehnanie Najsvätejšou Eucharistiou nad celým svetom s prosbou o zastavenie vírusovej epidémie a o požehnanie do našich životov. V sobotu a nedeľu bude Eucharistia vystavená od 12:30 – 15:30 hod., s požehnaním Najsvätejšou Eucharistiou o 15:30 hod.

4. Úloha rodiny. Rodina ako domáca cirkev nech sa počas týchto dní stretáva pri spoločnej modlitbe: napr. svätého ruženca, utierne, večierne, či hodiniek. Je to vhodný čas na čítanie a rozjímanie Božieho Slova. Takéto prejavy duchovného života slúžia  spoločenstvu domácej cirkvi (otec, mama, deti) k prijatiu Ježiša Krista formou duchovného prijímania. Liturgické texty k modlitbám si môžete nájsť na webstránke  www.casoslov.sk alebo v mobilnej aplikácii www.casoslov.sk  Pastoračnú pomôcku k rozjímaniu Božieho slova si môžete nájsť na stránke farnosti: www://grkathe.sk/zivot-farnosti/liturgia-slova-v-rodinach/. Takisto ponúkame modlitbu duchovného svätého prijímania.

Počas Krížupoklonnej nedele (15.03. 2020) odporúčame, aby pri spoločnej modlitbe si rodina uctila Kristov kríž, vystavila ho doma na dôstojné miesto a zapálila sviečku. Ak sa zahľadíme na kríž, ktorý sa stal nástrojom vykúpenia, prostriedkom spásy, zbraňou proti peklu, istotne tam nebudeme vidieť trpiaceho Krista, ale vzkrieseného a osláveného Spasiteľa.

5. Miesto modlitby. Farský chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky bude presúkromnú (individuálnu) modlitbu a adoráciu otvorený nasledovne: od pondelka do piatku v čase od 08:00 – 17:00 hod., v sobotu a v nedeľu od 12:30 – 15:30 hod. Na modlitbu a adoráciu budete môcť využiť predsieň chrámu.

 6. Farské oznamy. Pozývame vás k tomu, aby ste s väčšou pozornosťou sledovali  aktualizované farské oznamy, ktoré budú na výveskách, resp. na internetovej stránke farnosti.

Nech nás vzniknutá situácia neoberá o pokoj a tiež o duchovnú radosť z prežívania pôstneho obdobia. Mnohí si totiž nanovo potrebujeme uvedomiť pravdu, že sme odkázaní na nášho Majstra, ktorý pre nás a naše hriechy zomrel na kríži.

Požehnaný čas.                                   o. Miroslav IĽKO, o. Pavol DANCÁK, o. Pavol FEČKANIN  

Stanovisko KBS k zákazu verejného slávenia bohoslužieb

Predseda vlády SR Peter Pellegrini dnes Konferencii biskupov Slovenska telefonicky oznámil rozhodnutie, že s platnosťou od 10. 3. do 23. 3. 2020 sa nesmú na území Slovenska sláviť verejné bohoslužby. Tento zákaz biskupi prijali s veľkou bolesťou, žiadajú však všetkých kňazov a veriacich, aby ho uposlúchli. Podrobnejšie informácie, ktoré sa týkajú ďalších liturgických úkonov a slávení KBS poskytne po porade s úradom verejného zdravotníctva v najbližšom čase. 

V tejto chvíli prosíme kňazov, aby veriacich o nariadení s pokojom informovali a verejné bohoslužby do 23. marca odvolali. Tam, kde je to možné, kostoly nech zostanú pre súkromnú modlitbu otvorené. Zároveň povzbudzujeme veriacich k sledovaniu televíznych a rozhlasových prenosov bohoslužieb, ktoré sa budú konať neverejným spôsobom. Kňazi nech pokračujú v poskytovaní duchovnej starostlivosti o veriacich takými spôsobmi, ktoré neprotirečia vydanému nariadeniu. 

Všetkých pozývame k modlitbám. Nestrácajme nádej, neprepadajme obavám, a s dôverou sa v našich rodinách obracajme na našu Nebeskú Matku: „Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, prosíme ťa o tvoju pomoc a ochranu. Vypros uzdravenie chorým, ochraňuj zdravotníkov, ktorí sa o nich starajú a odvráť šíreniechoroby. Oroduj za nás, ktorí sa k tebe s dôverou utiekame!“

Prosme Pána, aby tento pre nás veľmi bolestný zákaz mohol byť včasne odvolaný.

PÔSTNA DISCIPLÍNA GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI NA SLOVENSKU

Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku bola schválená Radou hierarchov dňa 6. októbra 2009.

V zmysle Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 majú všetci kňazi, rehoľníci a veriaci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zachovávať nasledujúcu pôstnu disciplínu:

  1. Zdržanlivosť od mäsa
  • v piatky cez rok; s výnimkou prikázaných sviatkov (a podobne odporúčaných sviatkov), voľníc, národných (občianskych) sviatkov;
  • v stredy počas Štyridsiatnice, ako aj vo sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Krstiteľa.
  1. Zdržanlivosť od mäsa s pôstom
  • v deň pred Narodením a Bohozjavením Pána.
  1. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom
  • v prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa.
  1. Zakázaný čas
  • zaväzuje iba počas celej Štyridsiatnice.

Výklad Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 o pôstnej disciplíne:

  1. Zdržanlivosť znamená: nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú.
  2. Pôst znamená: nejesť, pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine.
  3. Ak pôst pripadne na sobotu alebo nedeľu, tak sa ruší, ale zdržanlivosť ostáva.
  4. Výnimky, ktoré sa uvádzajú v prvom bode dekrétu (prikázané a odporúčané sviatky, voľnice, národné či občianske sviatky), sa vzťahujú aj na stredy počas Štyridsiatnice, nie však na sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa.
  5. Pod slovným spojením odporúčané sviatky treba rozumieť veľké sviatky a polyelejné sviatky s bdením, ktoré nie sú prikázanými sviatkami, ako aj deň chrámového sviatku.
  6. Pod slovným spojením národné (občianske) sviatky“ treba rozumieť štátne sviatky a dni pracovného pokoja (samozrejme, okrem Štedrého dňa a Veľkého piatku).
  7. Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti.
  8. Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku.
  9. Pod slovom Štyridsiatnicatreba pre účely tohto dekrétu rozumieť všetky dni od pondelka prvého týždňa Veľkého pôstu až po Veľkú sobotu vrátane.
  10. Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).
  11. „Zakázaný čas“znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.

Začiatok Veľkého pôstu u gréckokatolíkov

Pondelkom po Syropôstnej nedeli začína u gréckokatolíkov Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst pred sviatkom Paschy.

Svätá Štyridsiatnica je jedným z najstarších a najväčších posvätných ustanovení kresťanského náboženstva.

História Veľkého pôstu má dlhú a bohatú tradíciu. Siaha až do apoštolských čias.

Prví kresťanskí spisovatelia jednohlasne dosvedčujú, že pôst Svätej Štyridsiatnice bol ustanovený sv. apoštolmi na napodobnenie štyridsaťdenného pôstu proroka Mojžiša (porov. Ex 34), Eliáša (porov. 3 Kr 19), ale hlavne po príklade Ježiša Krista, ktorý sa postil 40. dní (porov. Mt 4, 2).

Čas Svätej Štyridsiatnice prví kresťania prežívali v spomienke na Kristove strasti, snažili sa prehĺbiť svoju lásku k svojmu Spasiteľovi a zároveň sa pripraviť k oslave Jeho slávneho Vzkriesenia. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Kým Židia slávili Paschu, kresťania začínali v ten deň pôst. Podľa svedectva sv. Ireneja to bol prvý zárodok dnešnej Štyridsiatnice. V tom čase sa organizoval v dvoch dňoch, a podľa tohto svedectva niekde trval deň, dva, a niekde 40-hodín. V poapoštolských časoch sa Cirkev v druhom a treťom storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom.

V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý my nazývame strastný. Na konci tretieho storočia trvá Veľký pôst už 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo, ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V jednom zo svojich listov (340) píše nasledovné: Povedz bratom, že keď celý svet zachováva 40 denný pôst, v Egypte nech sa nedajú vysmiať za to, že sa budú zabávať.

Sv. otcovia: Cyril Jeruzalemský, Gregor Bohoslovec, Ján Zlatoústy, Ambróz Mediolánsky, Augustín a iní, spoločne hovoria o sv. Štyridsiatnici, ako o pôste štyridsaťdennom a vidia v tom všeobecné ustanovenie sv. Cirkvi.

Veľký pôst sa nenazýva veľkým kvôli dĺžke svojho trvania, ale pre svoju vážnosť a význam v živote Cirkvi a každého kresťana.

Hneď na začiatku Veľkého pôstu bohoslužba poukazuje na jeho cieľ, ako o tom hovorí stichira Prvej veľkopôstnej večierne. Máme sa postiť a konať skutky milosrdenstva, aby sme boli hodní vidieť Kristovo utrpenie a Svätú Paschu: „Radostne začnime pôstny čas, pripravme sa na duchovné skutky, očisťme si dušu, očisťme si telo. Tak, ako sa postíme v jedle, posťme sa od každej neresti. Nadchnime ducha dobrými skutkami, v ktorých sa zdokonaľujeme láskou, aby sme všetci mohli vidieť najčestnejšie utrpenie Krista Boha a Svätú Paschu a duchovne sa radovať.“

Po prvýkrát sa číta aj veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho spojená s hlbokými (zemnými) poklonami. Po ukončení večierne nasleduje obrad odpustenia. Kňazi a ľud navzájom prosia jeden druhého o odpustenie. Vzájomné zmierenie je prvým krokom v duchovnej obnove, ktorá bude prebiehať počas veľkopôstnych dní. Tento obrad sa vyvinul v kláštoroch, kde sa mnísi pred začiatkom pôstu  pozdravovali bozkom pokoja a zmierenia.

Hlavné myšlienky pôstnych bohoslužobných textov vo všeobecnosti sa zameriavajú na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako aj  vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v procese spásy.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, vína a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v nás hasí bludnú žiadostivosť vyberavosti, obžerstva a uschopňuje pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. V ňom sa každý má dať niesť milosťou modlitby, skutkami pokory a milosrdenstva. Súčasne je dôležité, aby sme sa zapálili čistou láskou k Bohu a ľuďom. Tu hlavnú úlohu zohráva pokora, kajúca modlitba a milosrdenstvo.

Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu
časom milosti a posvätenia.